31. kapitola — Hriech Nádaba a Abíhua

Po posvätení svätostánku boli posvätení kňazi pre svätú službu. Tieto bohoslužby trvali sedem dní a v každom z nich sa konali zvláštne obrady. Na ôsmy deň začali kňazi vykonávať svoje povinnosti. Áron za pomoci svojich synov obetoval Bohu predpísané obete, potom zodvihol ruky a požehnal ľud. Všetko prebiehalo podľa Božieho príkazu. Boh prijal obeť a svoju slávu prejavil pozoruhodným spôsobom: „Jeho oheň vyšľahol a strávil obeť na oltári.“ Ľudia s úctou a bázňou sledovali tento pozoruhodný prejav Božej moci; videli v ňom znamenie Božej slávy a priazne. Začali jasať, velebiť Boha a padli na tvár, akoby boli priamo pred Hospodinom.PP 263.1

Rodinu veľkňaza však krátko nato postihlo strašné nešťastie. Keď sa pri bohoslužbe ľud modlil a chválil Boha, dvaja Áronovi synovia vzali svoje kadidelnice a zapálili v nich voňavé kadidlo, aby sa pred Hospodinom šírila príjemná vôňa. Prestúpili však Božie prikázanie, pretože vzali „neposvätený oheň“. Na zapálenie kadidla použili obyčajný oheň namiesto ohňa posvätného, ktorý zapálil sám Boh a ktorý sa mal podľa jeho príkazu používať práve na tento účel. Za tento hriech vyšľahol od Hospodina oheň a oboch synov pred prítomnými usmrtil.PP 263.2

Nádab a Abíhu mali v izraelskom národe po Mojžišovi a Áronovi to najvýznamnejšie postavenie. Hospodin ich mimoriadne poctil tým, že smeli spolu so sedemdesiatimi poprednými Izraelcami zahliadnuť na vrchu i jeho slávu. Preto im ich vina nemohla byť beztrestne prehliadnutá. Práve naopak, ich hriech bol o to závažnejší. Nikto by nemal podliehať sebaklamu, že smie beztrestne hrešiť, lebo prednostne získal veľké poznanie, ako tieto kniežatá, ktoré smeli vystúpiť na vrch a tam v spoločenstve s Bohom mohli pobudnúť vo svetle jeho slávy, a že teda Boh ich hriech tak prísne nepotresce. To je veľký omyl. Kto prednostne získal veľké poznanie a výsady, od toho sa právom očakáva úmerne cnostný a zbožný život. Nič menšie Boh nemôže prijať. Veľké prednosti a zvláštne požehnania nie sú zárukou bezstarostnej istoty, že sa nám nič nemôže stať, a že Boh nebude naše hriechy tak prísne trestať. Všetky prednosti, ktoré od Boha prijímame, nás majú podnietiť k väčšej horlivosti v úsilí a v snahe uskutočňovať svätú Božiu vôľu.PP 263.3

Nádab a Abíhu neboli v mladosti patrične vedení k sebadisciplíne. Ich otec bol povoľný, nebol patrične rázny a zásadový a nedohliadal na disciplínu svojich detí. Svojim synom dovoľoval, aby sa venovali svojim záľubám. Dlhoročný návyk uspokojovania vlastných žiadostí sa v nich natoľko zakorenil, že sa ho nemohli zbaviť ani vtedy, keď boli povolaní vykonávať tú najposvätnejšiu službu. V mladosti neboli naučení rešpektovať autoritu svojho otca, a preto si ani neuvedomovali, ako je nutné svedomito plniť Božie požiadavky. Áronova nerozvážna povoľnosť pri výchove synov mala za následok prísny Boží súd.PP 264.1

Boh chcel poučiť svoj ľud, že k nemu sa možno priblížiť s patričnou úctou a bázňou, tak ako to určil sám. Pred ním neplatí nijaká polovičatá poslušnosť. Nestačilo, že pri slávnostnej bohoslužbe prebiehalo takmer všetko tak, ako prikázal Hospodin. Boh je prísny k tým, čo sa neriadia jeho prikázaniami a nerobia rozdiel medzi tým, čo je všedné a posvätné. Ústami proroka oznamuje: „Beda tým, čo na zlé povedia: dobré, a na dobré: zlé, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu!... Beda tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach a sami pred sebou sú rozumní..., ktorí ospravedlňujú zločinca za úplatok a spravodlivosť spravodlivým odnímajú... Zavrhli náuku Hospodina mocností a pohrdli rečou Svätého v Izraeli.“ Izaiáš 5,20-24. Nech nikto nepodlieha sebaklamu, že niektoré Božie prikázania nie sú až natoľko dôležité, alebo že Boh sa uspokojí aj náhradou za to, čo žiada. Prorok Jeremiáš hovorí: „Kto povedal kedy niečo, čo by sa splnilo bez Pánovho príkazu?“ Plač Jeremiášov 3,37. Boh nevložil do svojich prikázaní jediné slovo, ktoré by mal človek chápať tak, že len od neho závisí, či príkaz poslúchne alebo nie bez toho, aby za to musel niesť následky. Ak sa ľudia rozhodnú ísť inou cestou, než je cesta bezvýhradnej poslušnosti, zistia, že „jej koniec môže byť cestou k smrti“. Príslovia 14,12.PP 264.2

„Potom povedal Mojžiš Áronovi a jeho synom, Eleázarovi a Itamárovi: Nenechávajte si vlasy na hlave neošetrené a neroztrhávajte si šaty, aby ste nezomreli... lebo máte na sebe Hospodinov olej pomazania.“ Veľký vodca pripomenul svojmu bratovi Božie slová: „Na tých, ktorí sú mi blízki, ukážem sa svätým a oslávim sa pred všetkým ľudom.“ 3. Mojžišova 10,6.7.3. Áron mlčal. Smrť jeho synov, čo zahynuli bez výstrahy pre svoj závažný hriech, na ktorom – ako teraz poznával – mala zásluhu aj jeho nedostatočná výchova detí, krajne stiesnila otcovo srdce, aj keď to Áron nedal najavo. Prejavom zármutku nesmel naznačiť, že s hriechom súhlasí. Prípadný prejav súcitu nesmie zvádzať zhromaždenie k tomu, aby reptalo proti Bohu.PP 264.3

Hospodin chcel poučiť svoj ľud, aby uznával spravodlivosť jeho trestu, a aby sa ho ostatní báli. Medzi Izraelcami boli takí, ktorých výstraha tohto strašného súdu mohla uchrániť, aby sa nespoliehali na Božiu zhovievavosť a rovnako na to nedoplatili vlastným životom. Bohu sa nepáči falošný súcit s hriešnikom, ktorý chce svoj hriech ospravedlniť. Hriech umŕtvuje mravnú citlivosť natoľko, že hriešny človek si neuvedomuje dosah svojho prestúpenia; bez presvedčivej moci Ducha Svätého zostáva totiž do určitej miery slepý voči svojmu hriechu. Je povinnosťou Kristových služobníkov poukázať týmto zblúdilým jednotlivcom na hroziace nebezpečenstvo. Tí, čo účinok takej výstrahy maria a tým, že hriešnikovi bránia poznať skutočnú povahu hriechu a jeho následky, často zotrvávajú v klamnom presvedčení, že ich k tomu vedie kresťanská láska. V skutočnosti však tým priamo maria pôsobenie Ducha Svätého; hriešnika totiž uspávajú priamo na pokraji záhuby a stávajú sa vlastne spoluvinníkmi, lebo sú zodpovední za to, že hriešnik neľutuje svoje neprávosti. Následkom takého falošného a zvodného súcitu zahynuli už mnohí.PP 265.1

Nádab a Abíhu by nikdy neboli spáchali tak osudný hriech, keby sa predtým neboli opojili hojným pitím vína. Dobre vedeli, že vstupu do Božej prítomnosti vo svätostánku treba venovať čo najsvedomitejšiu prípravu. Pre svoju nestriedmosť neboli spôsobilí konať posvätnú službu. Mali zatemnenú myseľ a ich mravná citlivosť bola natoľko otupená, že nerozoznali rozdiel medzi posvätným a všedným. Áron a jeho pozostalí synovia dostali výstrahu: „Nepi víno ani opojný nápoj ani ty, ani tvoji synovia, keď budete vchádzať do svätostánku, aby ste nezomreli. Nech vám je to večným ustanovením pre všetky vaše pokolenia, aby ste vedeli rozlišovať medzi svätým a nesvätým, medzi nečistým a čistým a aby ste vyučovali Izraelcov všetkým ustanoveniam, ktoré vám Hospodin naložil prostredníctvom Mojžiša.“ 3. Mojžišova 10,9-11. Užívanie alkoholických nápojov oslabuje telo, zatemňuje myseľ a kazí mravy. Bráni ľuďom rozpoznať posvätnosť svätých vecí a záväznosť Božích požiadaviek. Tí, čo sú povolaní na zodpovedné miesta, mali by byť dôsledne zdržanliví, aby mali jasnú myseľ a mohli rozoznávať medzi dobrom a zlom, aby boli neochvejne zásadoví, rozvážni a aby si počínali spravodlivo a zhovievavo.PP 265.2

Tento záväzok sa týka všetkých Kristových nasledovníkov. Apoštol Peter píše: „Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo.“ 1. Petra 2,9. Boh od nás žiada, aby sme všetku svoju silu udržiavali v čo najlepšom stave a aby sme svojmu Stvoriteľovi mohli čo najlepšie slúžiť. Ak používame omamné prostriedky, následky môžu byť podobné ako v prípade uvedených izraelských kňazov. Svedomie sa voči hriechu otupí, voči neprávostiam zľahostajnie a prestane rozpoznávať medzi tým, čo je obyčajné a tým, čo je sväté. Ako potom môžeme plniť požiadavky Božích prikázaní? „Či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslavujte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ 1. Korinťanom 6,19.20. „Či teda jete, alebo pijete a čokoľvek robíte, všetko robte na slávu Božiu.“ 1. Korinťanom 10,31. Kristovej cirkvi v každej dobe je určená slávnostná a krajne vážna výstraha: „Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý, a tým ste vy!“ 1. Korinťanom 3,17.PP 265.3