42. kapitola — Opakovanie zákona

Hospodin oznámil Mojžišovi, že nadišiel čas dobyť Kanaán. Zostarnutý prorok stál na návrší, odkiaľ mohol vidieť Jordán i zasľúbenú krajinu, a v hlbokom dojatí zahliadol dedičstvo svojho národa. Dal by sa rozsudok, vynesený nad ním za hriech v Kádeši, odvolať? Vrúcne sa modlil: „Hospodine, Pane, začal si ukazovať svojmu služobníkovi svoju veľkosť i svoju premocnú ruku; veď kde na nebi alebo na zemi je božstvo, čo by mohlo konať také skutky a mocné činy, ako sú tvoje? Kiež smiem prejsť a uzrieť dobrú krajinu za Jordánom, to krásne pohorie s Libanonom.“ 5. Mojžišova 3,24.25.PP 345.1

Mojžiš dostal odpoveď: „Nehovor mi viac o tom! Vyjdi na vrch Pizgy a pozri sa na západ i na sever, na juh i na východ a rozhliadni sa vlastnými očami, lebo neprejdeš cez tento Jordán.“ 5. Mojžišova 3,26.27.PP 345.2

Mojžiš bez reptania prijal Božie rozhodnutie. Zovrela ho obava o ďalšiu budúcnosť Izraela. Kto sa bude s takým záujmom starať o blaho tohto ľudu ako on? Z hĺbky srdca mu vytryskla modlitba: „Nech Hospodin, Boh duchov celého ľudstva ustanoví nad zborom muža, ktorý by vychádzal a ktorý by vchádzal pred ním, ktorý by ho viedol do boja a ktorý by ho viedol domov. Nech zbor Hospodinov nie je ako ovce, ktoré nemajú pastiera.“ 4. Mojžišova 27,16.17.PP 345.3

Hospodin počul modlitbu svojho služobníka a dal mu odpoveď: „Vezmi si Núnovho syna Józuu, muža, v ktorom je duch, a polož na neho ruku; potom ho postav pred kňaza Eleázara a pred celý zbor, daj mu poverenie pred ich zrakom a prenes na neho zo svojej dôstojnosti, aby ho poslúchal celý zbor Izraelcov.“ 4. Mojžišova 27,18-20. Józua, ako múdry, schopný a verný muž a Mojžišov dlhoročný spolupracovník, bol vybraný za jeho nasledovníka.PP 345.4

Mojžiš položil ruky na Józuu a pred celým zhromaždením ľudu ho slávnostne ustanovil za vodcu Izraela. Józua bude mať hneď od začiatku účasť na vláde. Mojžiš oznámil Izraelcom, čo mu o Józuovi povedal Hospodin: „Nech sa postaví pred kňaza Eleázara a ten nech vyžiada pre neho pred Hospodinom rozhodnutie na základe urímu. Na jeho pokyn budú vychádzať a na jeho pokyn budú vchádzať, on i všetci Izraelci s ním, i celý zbor.“ 4. Mojžišova 27,21.PP 345.5

Pred odchodom z vodcovského postu Mojžiš na Boží príkaz povedal Izraelcom o ich vyslobodení z Egypta, ako aj o ich putovaní púšťou. Pritom im znova pripomenul sínajský zákon. Pri vyhlasovaní tohto zákona bol len málokto z nich dosť starý na to, aby plne pochopil význam onej slávnej udalosti. Keďže onedlho mali prekročiť Jordán a vstúpiť do zasľúbenej krajiny, Boh chcel zhrnúť požiadavky svojho zákona a pripomenúť im, že podmienkou ich úspechu je poslušnosť.PP 345.6

Mojžiš predstúpil pred ľud a oznámil mu posledné výstrahy a napomenutia. Z tváre mu žiarilo posvätné svetlo. Vlasy mal už síce biele, no ešte stále mal vzpriamenú postavu a tešil sa dobrému zdraviu. Zrak mal jasný a neskalený. Bola to významná chvíľa. Dojato predstavil Izraelcom lásku a milosrdenstvo ich všemohúceho Ochrancu:PP 346.1

„Opýtaj sa len na zašlé časy, ktoré boli pred tebou odvtedy, čo Boh stvoril človeka na zemi, a od jedného konca nebies po druhý, či sa niekedy udialo niečo tak veľkého, alebo či sa slýchalo niečo podobného, či počul ľud hlas Boží hovoriť z prostriedku ohňa, ako si ty počul a zostal si nažive?! Alebo či sa kedy nejaký Boh pokúsil prísť a vybrať si národ spomedzi iných národov skúškami a znameniami, zázrakmi a vojnou, silnou rukou a vystretým ramenom, veľkými hroznými skutkami, celkom tak, ako vám urobil Hospodin, váš Boh, v Egypte pred vašimi očami? Tebe bolo dovolené vidieť, že Hospodin je Boh a že okrem neho niet iného.“ 5. Mojžišova 4,32-35.PP 346.2

„Nie preto sa Hospodin priklonil k vám a vyvolil si vás, že by ste boli väčší ako všetky národy, – veď vás bolo najmenej zo všetkých národov – ale preto, že vás Hospodin miloval, že zachováva svoju prísahu, ktorú dal vašim otcom, vyviedol vás Hospodin mocnou rukou a vyslobodil z domu otroctva, z ruky egyptského kráľa, faraóna. Vedz teda, že len Hospodin, tvoj Boh, je Bohom; verný to Boh, ktorý do tisíceho pokolenia zachováva zmluvu a priazeň k tým, čo ho milujú a jeho príkazy zachovávajú.“ 5. Mojžišova 7,7-9.PP 346.3

Izraelci vždy ochotne zvaľovali zodpovednosť za svoje ťažkosti na Mojžiša; nazdávali sa, že Mojžiš sa správa povýšenecky, že je ctibažný a sebecký. Mojžiš však teraz ich podozrenie vyvrátil a oni počúvali jeho slová a plne im dôverovali. Mojžiš ich pravdivo upozornil na ich chyby a prestúpenia ich otcov. Počas dlhého putovania púšťou bývali často netrpezliví a vzdorovití. Nebola to vina Hospodinova, že Izrael dosiaľ nemohol vojsť do Kanaánu. Zarmucovalo ho to viac než ich, že ich nemôže hneď uviesť do zasľúbenej krajiny a všetkým národom prejaviť svoju moc v záujme svojho ľudu. Nedôverovali mu, boli pyšní a maloverní, a preto na vstup do Kanaánu neboli pripravení. Nemohli by predstavovať národ, ktorého Bohom je Hospodin; chýbala by im Božia čistá, láskyplná a zhovievavá povaha. Keby sa ich otcovia boli s dôverou spoľahli na Božie vedenie, keby boli žili podľa Božích príkazov a ustanovení, mohli už dávno bývať v Kanaáne ako úspešný, posvätený a šťastný národ. Oneskorenie vstupu Izraela do zasľúbenej krajiny zneuctievalo Boha a zľahčovalo jeho slávu v očiach okolitých národov.PP 346.4

Mojžiš, ktorý dobre poznal povahu a cenu Božieho zákona, ubezpečil ľud, že nijaký iný národ nemá také múdre a ohľaduplné zákony, aké dostali Izraelci. Povedal: „Učím vás ustanoveniam a právnym predpisom, ako mi prikázal Hospodin, môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, do ktorej vchádzate, aby ste ju zaujali. Zachovávajte ich a plňte, lebo to bude vašou múdrosťou a rozumnosťou v očiach národov, ktoré počujú všetky tieto ustanovenia a povedia: Naozaj múdry a rozumný ľud je tento veľký národ.“ 5. Mojžišova 4,5.6.PP 347.1

Mojžiš pripomenul Izraelcom deň, keď „stál pred Hospodinom, svojím Bohom na Chórebe“. Potom sa zástupu Izraelcov spýtal: „Ktorému veľkému národu by boli bohovia tak blízki, ako je Hospodin, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame? A ktorý veľký národ by mal také správne ustanovenia a právne predpisy, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám?“ 5. Mojžišova 4,7.8. Takto sa možno pýtať aj dnes. Zákony, ktoré dal Boh svojmu vyvolenému národu sú rozumnejšie, lepšie a humánnejšie než zákony najcivilizovanejších národov zeme. Zákony národov nesú stopy slabosti ľudského srdca. Boží zákon nesie Božiu pečať.PP 347.2

Mojžiš povedal: „Vás však pojal Hospodin a vyviedol zo železnej pece z Egypta, aby ste mu boli jeho vlastným národom.“ 5. Mojžišova 4,20. Potom im predstavil krajinu, do ktorej čoskoro vstúpia a ktorú dostanú dedične pod podmienkou, že budú žiť podľa Božieho zákona. Ako asi zapôsobili tieto slová na srdcia Izraelcov, keď si uvedomili, že ten, ktorý im o požehnaniach zasľúbenej krajiny hovorí tak nadšene, kvôli ich hriechu nebude spoludedičom svojho ľudu! Mojžiš povedal Izraelcom:PP 347.3

„Hospodin, tvoj Boh, vedie ťa do dobrej krajiny,“ ktorá „nie je ako egyptská krajina, z ktorej ste vyšli, v ktorej si sial svoje semeno, a ktorú si zavlažoval prácou svojich nôh ako zeleninovú záhradu. Krajina, ktorú idete zaujať, je krajinou vrchov; vodu pije z nebeského dažďa,“ „do krajiny potokov, prameňov a spodných vôd vyvierajúcich v údoliach i na výšinách, do krajiny pšenice, jačmeňa, viniča, figovníka a granátovej jablone, do krajiny olív a medu, do krajiny, kde nebudeš skromne jesť chleba, nebudeš mať v nej v ničom nedostatku, do krajiny, v kameňoch ktorej je železo a z vrchov ktorej budeš ťažiť meď,“ „je krajinou, o ktorú sa stará Hospodin, tvoj Boh; oči Hospodina, tvojho Boha, sú na ne upreté ustavične, od začiatku do konca roku.“ 5. Mojžišova 8,7-9; 11,10-12.PP 347.4

„Keď ťa privedie Hospodin, tvoj Boh, do krajiny, ktorú prísahou tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi sľúbil dať tebe, i veľké a pekné mestá, ktoré si ty nestaval, a domy plné všetkého dobrého, ktoré si ty nenaplnil, – a vykopané cisterny, ktoré si ty nekopal, vinice a olivové sady, ktoré si ty nesadil, a keď sa naješ a nasýtiš, dávaj pozor, aby si nezabudol na Hospodina.“ „Chráňte sa, aby ste nezabudli na zmluvu Hospodina, svojho Boha, ktorú uzavrel s vami... lebo Hospodin, tvoj Boh, je stravujúci oheň, horliaci Boh.“ Mojžiš povedal: „(Ak) budete páchať, čo sa neľúbi Hospodinovi, vášmu Bohu... určite rýchle vymiznete z krajiny, ktorú sa chystáte zaujať, keď prejdete cez Jordán.“ 5. Mojžišova 6,10-12; 4,23.24-26.PP 348.1

Keď Mojžiš celému zhromaždeniu zopakoval zákon, napísal všetky zákony, všetky ustanovenia a všetky právne predpisy, ktoré im dal Boh, i všetky príkazy o obetovaní. Knihu potom zveril mužom na to určeným, ktorí ju bezpečne uložili vedľa truhly zmluvy. Vyvoleného vodcu však aj tak znepokojovala obava, aby sa Izrael neodvrátil od Boha. Vo svojej reči mu vzletne a dojímavo predstavil požehnania, ktoré pod podmienkou poslušnosti dostane, i zlorečenstvá, ktoré ho postihnú, ak bude hrešiť:PP 348.2

„Ak naozaj poslúchneš hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš zachovávať a plniť všetky jeho príkazy, ktoré ti dnes dávam..., požehnaný budeš v meste a požehnaný budeš na poli. Požehnaný bude plod tvojho života a plod tvojho dobytka..., požehnaný bude tvoj kôš i tvoje koryto. Požehnaný budeš, keď budeš vchádzať, a požehnaný budeš, keď budeš vychádzať. Hospodin spôsobí porážku tvojich nepriateľov, ktorí by povstali proti tebe... Hospodin ti udelí svoje požehnanie, aby bol s tebou v tvojich zásobárňach a vo všetkom, čoho sa chytia tvoje ruky.“ 5. Mojžišova 28,1-8.PP 348.3

„Ale ak nebudeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a nebudeš zachovávať všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti dnes dávam, naplnia sa na tebe všetky tieto kliatby a budú ťa stíhať!“ „Budeš na úžas, na príslovie a na posmech medzi všetkými národmi, ku ktorým ťa zavedie Hospodin.“ „Hospodin ťa rozptýli medzi všetky národy od konca zeme po koniec zeme a budeš tam slúžiť iným bohom, z dreva a kameňa, ktorých si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia. Ani medzi tými národmi nebudeš mať pokoja, ani tvoja noha nebude mať odpočinku. I tam ti dá Hospodin prestrašené srdce, hasnúci zrak a chradnúcu dušu. Tvoj život pred tebou bude visieť na vlásku a budeš sa ľakať v noci i vo dne a nebudeš si istý ani svojím životom. Ráno budeš vravieť: Keby už bol večer! – a večer budeš vravieť: Keby už bolo ráno! – pre ustrašenosť svojho srdca, ktorá ťa bude ľakať, a pre to, čo vlastnými očami uvidíš“. 5. Mojžišova 28,15.37.64-67.PP 348.4

Prorockým duchom inšpirovaný Mojžiš sa zahľadel do budúcich stáročí a podal desivý obraz konečného údelu Izraela ako národa a zničenie Jeruzalema pod útokom rímskeho vojska: „Hospodin privedie na teba národ zďaleka; z konca zeme ako orol priletí národ, jazyku ktorého nebudeš rozumieť. Surový národ, ktorý nebude brať ohľad na starca, ani sa nezľutuje nad dieťaťom.“ 5. Mojžišova 28,49.50.PP 349.1

Mojžiš živo vykreslil úplné zničenie krajiny i strašné utrpenie ľudu, keď Titus o stáročia neskôr obľahne Jeruzalem: „Bude jesť plod tvojho dobytka a plodiny tvojej pôdy, kým ťa nevyhubí... Bude ťa sužovať vo všetkých tvojich osadách, kým nepadnú tvoje vysoké a opevnené hradby, na ktoré sa spoliehaš po celej svojej krajine... Za obliehania a v tiesni, ktorou ťa stiesni tvoj nepriateľ, budeš jesť plod svojho života, mäso svojich synov a dcér, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Boh.“ „Aj najnežnejšia a najrozmaznanejšia žena spomedzi vás, ktorá sa nepokúsila ani len nohou stúpiť na zem pre rozmaznanosť a precitlivelosť, bude závistlivým okom hľadieť na svojho vlastného muža, na svojho syna a na svoju dcéru..., lebo ich bude potajomky jesť pre nedostatok všetkého za obľahnutia a v tiesni, ktorými ťa stiesni tvoj nepriateľ v tvojich osadách.“ 5. Mojžišova 28,51-53.56.57.PP 349.2

Mojžiš zakončil svoj prejav dojímavými slovami: „Nebesá i zem povolávam dnes za svedkov proti vám. Predložil som ti život i smrť, požehnanie i kliatbu, vyvoľ si teda život, aby si zostal nažive ty i tvoje potomstvo: Miluj Hospodina svojho Boha, poslúchaj jeho hlas a pridŕžaj sa ho, lebo od toho závisí tvoj život a dĺžka tvojich dní; tak budeš prebývať v krajine, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil dať tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.“ 5. Mojžišova 30,19.20.PP 349.3

Vyvolený vodca chcel, aby sa tieto slová vryli hlboko do pamäti jeho poslucháčov, preto im dal básnickú podobu. Táto pieseň je nielen historická, ale aj prorocká. Vystihuje Božie obdivuhodné zaobchádzanie s vyvoleným ľudom v minulosti a predpovedá významné udalosti budúce, i konečné víťazstvo verných pri druhom príchode Krista v moci a sláve. Izraelci si mali túto pieseň vštepiť do pamäti, a naučiť sa ju mali aj deti detných detí. Pieseň budú spievať všetci pri bohoslužbách a opakovať si ju bude ľud pri svojej každodennej práci. Rodičia mali naučiť svoje deti, aby ju vedeli spamäti a aby ju nikdy nezabudli.PP 349.4

Keďže Izraelci mali byť zvláštnymi strážcami a ochrancami Božieho zákona, nesmeli zabúdať na dôležitosť všetkých prikázaní, ani na význam poslušnosti. To mali potom vštepovať svojim deťom. Vo svojich ustanoveniach Hospodin prikázal: „Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať... Napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány.“ 5. Mojžišova 6,7.9.PP 350.1

Keď sa ich deti neskôr spýtajú: „Aký význam majú svedectvá, ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám prikázal Hospodin, náš Boh?“ – Rodičia im vyrozprávajú, ako milostivo Boh s nimi zaobchádzal, ako ich Hospodin vyslobodil, aby mohli poslúchať jeho zákon, a povedia im: „Hospodin nám prikázal plniť všetky tieto ustanovenia, báť sa Hospodina, nášho Boha, aby sa nám dobre viedlo po všetky dni, aby nás zachoval nažive, ako je to dnes. A to bude našou spravodlivosťou, keď budeme zachovávať a plniť všetky tieto prikázania pred Hospodinom, svojím Bohom, ako nám prikázal.“ 5. Mojžišova 6,20.24.25.PP 350.2