65. kapitola — Dávidova veľkorysosť

Keď Saul rozkázal vyvraždiť Hospodinových kňazov, zachránil sa len jeden syn Achímelecha, syna Achitúbovho, menom Ebjátar a utiekol za Dávidom. Ebjátar oznámil Dávidovi, že Saul pobil kňazov Hospodinových. Dávid povedal Ebjátarovi: „Už v ten deň, keď tam bol Dóeg Edómsky, som vedel, že to určite oznámi Saulovi. Ja som zavinil záhubu všetkých duší domu tvojho otca. Zostaň u mňa, neboj sa, lebo kto by siahal na môj život, bude siahať i na tvoj. Ale pri mne budeš v bezpečí.“ 1. Samuelova 22,20-23.PP 501.1

Kráľom ustavične prenasledovaný Dávid nenachádzal nikde miesto, kde by mohol byť na pokoji a v bezpečí. S malou skupinou svojich chrabrých mužov oslobodil mesto Keílu, ktoré chceli dobyť Filištínci. Dávid sa však ani medzi obyvateľmi oslobodeného mesta necítil bezpečne. Preto sa z Keíly uchýlil do pohoria púšte Zíf.PP 501.2

V tom čase, keď mal len málo svetlých okamžikov, Dávida nečakane potešila návšteva Jonatána, ktorý sa dozvedel o jeho úkryte. Obaja potom prežili šťastné chvíle úprimného priateľstva. Porozprávali sa o svojich zážitkoch a Jonatán povzbudzoval Dávida slovami: „Neboj sa, lebo ťa nedočiahne ruka môjho otca Saula. Ty budeš kraľovať nad Izraelom a ja budem len druhým po tebe. I môj otec Saul o tom vie.“ Keď sa zhovárali o Božích divoch s Dávidom, prenasledovaný utečenec znova získal odvahu, „a obaja uzavreli zmluvu pred Hospodinom. Dávid ostal v Chóreši a Jonatán sa vrátil domov.“ 1. Samuelova 23,17.18.PP 501.3

Keď Jonatán odišiel, Dávid sa povzbudzoval spevom a hrou na harfe:PP 501.4

„K Hospodinovi sa utiekam.
Ako mi môžete povedať:
Uleť na váš vrch ako vtáča!
Lebo, hľa, bezbožní napínajú luk,
na tetivu si kladú šíp,
by potme vystrelili na úprimných srdcom.
Ak sa základy zrútia,
čo vykoná spravodlivý?
Hospodin je v svojom svätom paláci,
Hospodin na nebesiach má svoj trón. Jeho oči hľadia,
jeho mihalnice skúmajú ľudských synov.
Hospodin skúma spravodlivého i bezbožného,
ale jeho duša nenávidí milovníka násilia.“ Žalm 11,1-5.PP 501.5

Zífovci, na ktorých pusté územie sa Dávid po odchode z Keíly uchýlil, poslali Saulovi do Gibey správu, že vedia, kde sa Dávid skrýva a že ho zavedú do jeho úkrytu. Dávid však dostal pokyn o ich zámeroch, preto zmenil miesto svojho pobytu a útočisko našiel v hornatine medzi púšťou Maón a Mŕtvym morom.PP 502.1

Potom Saulovi oznámili: „Dávid je na púšti Én-Gedí. Vtedy Saul vzal tritisíc mužov, vybraných z celého Izraela a šiel hľadať Dávida i jeho mužov východne od Skál kozorožcov.“ Dávidova družina mala len šesťsto mužov, kým Saul vytiahol proti nemu s tromi tisícami vojakov. Izajov syn a jeho druhovia čakali v odľahlej jaskyni na Boží pokyn, čo majú robiť. Saul pri vstupe na vrch odbočil a celkom sám vošiel práve do jaskyne, v ktorej sa skrýval Dávid so svojimi mužmi. Dávidovi druhovia žiadali svojho vodcu, aby Saula zabil. Príležitosť mať kráľa v moci pokladali za jasný dôkaz, že nepriateľa im do rúk vydal sám Boh, aby ho mohli usmrtiť. Dávid mal pokušenie tento návrh prijať, no hlas svedomia mu v tom bránil, preto povedal: „Nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je pomazaným Hospodinovým.“ 1. Samuelova 24,1.2.10 (ROH); 1. Samuelova 24,2.3.11 (ECAV).PP 502.2

Dávidovi muži však nechceli nechať Saula len tak v pokoji odísť a svojmu vodcovi pripomenuli Božie slová: „Vydám ti tvojho nepriateľa do rúk, aby si s ním naložil, ako za dobré uznáš. Vtedy Dávid vstal a tajne odrezal cíp plášťa, ktorý mal Saul na sebe“ 1. Samuelova 24,4 (ROH); 1. Samuelova 24,5 (ECAV). Vyčítal si však, že poškodil kráľovo rúcho.PP 502.3

Keď Saul vychádzal z jaskyne a chcel Dávida ďalej hľadať, na svoje prekvapenie počul hlas: „Pán môj a kráľ môj!“ Obrátil sa, aby videl, kto ho oslovil. Bol to syn Izajov, muž, ktorého už tak dlho túži dostať do svojej moci, aby ho mohol zabiť. Dávid sa kráľovi poklonil, čím ho uznal za svojho pána. Saulovi potom povedal: „Prečo počúvaš na reči ľudí, ktorí hovoria, že Dávid hľadá tvoju skazu. Hľa, dnes vidíš na vlastné oči, že ťa Hospodin dnes vydal v jaskyni do mojej ruky. Nahovárali ma, aby som ťa zabil, ale ušetril som ťa a povedal som si: Nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je pomazaným Hospodinovým. Otče môj, pozri sa a viď cíp svojho plášťa v mojej ruke. Pretože som odrezal cíp tvojho plášťa a nezabil som ťa, poznaj v tom a viď, že v mojej ruke niet zla a neprávosti, ani som sa neprehrešil proti tebe; ty však číhaš na môj život, aby si mi ho odňal.“ 1. Samuelova 24,9-11 (ROH); 1. Samuelova 24,10-12 (ECAV).PP 502.4

Keď Saul vypočul Dávida, cítil sa pokorený, no pravdivosť jeho reči musel uznať. Bol hlboko dojatý a rozochvený, keď si uvedomil, že ten, ktorého chcel pripraviť o život, má ho celkom v moci. Pred ním stál Dávid, vedomý si svojej neviny. Saul zvolal dojato: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid? A Saul hlasito zaplakal. I povedal Dávidovi: Si spravodlivejší ako ja, lebo ty si mi robil dobre, ale ja som ti robil zle... Veď ak niekto dopadne svojho nepriateľa, či ho prepustí jeho cestou po dobrom? Nech ti Hospodin odplatí dobrým za to, čo si mi dnes urobil. Teraz, hľa, istotne viem, že budeš kráľom a že bude pevné kráľovstvo Izraela v tvojej ruke.“ 1. Samuelova 24,16-20 (ROH); 1. Samuelova 24,17-21 (ECAV). Potom Dávid uzavrel so Saulom dohodu, že keď sa tak raz stane, bude k Saulovej rodine milosrdný a nevyhubí ju.PP 503.1

Dávid si uvedomoval, ako sa Saul predtým správal, a preto kráľovmu uisteniu nemohol veriť, ani dúfať, že jeho pokánie bude trvalejšie. Preto ani po Saulovom odchode horskú pevnosť neopustil.PP 503.2

Nepriateľstvo, ktoré voči Božím sluhom prechovávajú tí, čo sú pod vplyvom satanovej moci, občas sa môže zmeniť na náklonnosť, ale zmena nezvykne byť trvalá. Zlomyseľní ľudia, ktorí Božím sluhom spôsobujú nejaké príkorie, bývajú občas presvedčení, že robia zle. Vtedy ich totiž presviedča Boží Duch a pod jeho vplyvom sa potom kajajú pred Bohom i pred tými, ktorým ublížili a ich správanie sa mení. Len čo však začnú poslúchať satanovo našepkávanie, ozvú sa v nich staré pochybnosti a ožije dávne nepriateľstvo. Znova potom robia to, čo už oľutovali a čoho sa načas zriekli. Opäť zlorečia tým, ktorým kajúcne vyznali svoje previnenie a začnú ich znova obviňovať a odsudzovať. Satan ich potom mocnejšie spútava než predtým, pretože zhrešili proti jasnejšiemu svetlu.PP 503.3

„Keď Samuel zomrel, celý Izrael sa zhromaždil a trúchlil nad ním. Pochovali ho v jeho dome v Ráme.“ 1. Samuelova 25,1. Izraelský národ pokladal Samuelovu smrť za nenahraditeľnú stratu. Zármutok národa nad odchodom veľkého, láskavého proroka a skvelého sudcu bol hlboký a úprimný. Samuel bol od svojej mladosti čestným služobníkom v Izraeli. Samuel mal väčší vplyv než Saul, pretože jeho život sa vyznačoval vernosťou, poslušnosťou a oddanosťou. Spravodlivo súdil Izrael po celý svoj život.PP 503.4

Keď Izraelci porovnávali Saulov život so životom Samuelovým, uvedomovali si, akej chyby sa dopustili, keď si žiadali kráľa, aby sa nelíšili od okolitých národov. Mnohí s obavou pozorovali stav mravne upadajúcej spoločnosti, v ktorej sa rýchlo šíri nevera a bezbožnosť. Príklad ich panovníka zhubne vplýval na vyvolený národ. Izraelci mali dôvod oplakávať Božieho proroka Samuela.PP 503.5

Národ prišiel o zakladateľa a predstaviteľa posvätných prorockých škôl. Nebolo to všetko. Stratil toho, ku ktorému sa v svojom trápení obvykle utiekal a ktorý sa zaň prihováral u Boha a vždy od neho vyprosoval to najlepšie pre svoj ľud. Samuelov príhovor u Boha dával ľudu pocit bezpečnosti, lebo „veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“. Jakoba 5,16. Národ teraz pociťoval, že Boh ho opúšťa. Zdalo sa, že kráľa postihuje šialenstvo. Právo bolo zvrátené a namiesto poriadku nastúpil zmätok.PP 504.1

Boh povolal svojho zostarnutého služobníka do hrobového odpočinku práve vtedy, keď sa národ zmietal vo vnútorných rozporoch a najviac by potreboval Samuelove rozvážne a zbožné rady. Pri pohľade na tiché miesto jeho odpočinku trpko spomínali na svoju nerozvážnosť, že ho ako svojho vládcu zavrhli, pretože Samuel bol v takom úzkom styku s nebom, akoby celý Izrael spájal s Božím trónom. Samuel ich učil milovať Boha a poslúchať ho. Teraz, keď bol už mŕtvy, Izraelci si uvedomovali, že sú vydaní na milosť a nemilosť kráľa, ktorý sa spojil so satanom a národ odvracia od Boha a neba.PP 504.2

Dávid sa nemohol zúčastniť Samuelovho pohrebu; žialil však za ním tak hlboko a úprimne, ako vie žialiť len verný syn za svojím milovaným otcom. Uvedomoval si, že Samuelova smrť pretrhla ďalšie puto, ktoré uzdilo Saula v jeho svojvoľných činoch, a teraz sa cítil viac ohrozený, ako keď prorok žil. Saul bol plne zaujatý starosťami súvisiacimi so Samuelovou smrťou a Dávid túto situáciu využil, aby si vyhľadal bezpečnejší úkryt. Našiel ho na púšti Páran. Tu zložil dva známe žalmy (Žalm 120 a 121). V pustej divočine si uvedomoval, že prorok je mŕtvy a kráľ mu je nepriateľom, a preto v žiali spieval Bohu:PP 504.3

„Od Hospodina moja pomoc,
ktorý utvoril nebo i zem.
Nedá, aby sa klátila tvoja noha;
tvoj Ochranca nedrieme.
Nie, nedrieme
ani nespí Ochranca Izraela...
Chrániť ťa bude Hospodin
pred každým zlom,
on bude chrániť tvoju dušu.
Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie
i tvoje vchádzanie odteraz až naveky.“ Žalm 121,2-4.7.8.PP 504.4

Keď sa Dávid so svojou družinou zdržiaval na páranskej púšti, chránili pred lúpežníkmi stáda oviec a rožný dobytok boháčovi Nábalovi, ktorý mal v tejto krajine veľký statok. Nábal bol muž z rodu Kálebovho, človek surový a lakomý.PP 505.1

Bol čas strihania oviec a vtedy bývalo veselo. Keďže Dávid nemal so svojimi druhmi čo jesť, podľa vtedajšieho zvyku Izajov syn poslal k Nábalovi desať mládencov s príkazom, aby mu odovzdali pozdrav od svojho pána. Povedal: „Takto povedzte môjmu bratovi: Pokoj tebe a pokoj tvojmu domu; pokoj všetkému, čo je tvoje! Práve som počul, že máš strihačov. Kedysi tvoji pastieri bývali s nami, nikdy sme im neublížili a nič sa im nestratilo nikdy, po celý čas, čo boli v Karmele. Opýtaj sa svojich sluhov a povedia ti! Nech títo mládenci nájdu priazeň v tvojich očiach, veď sme prišli v dobrý deň. Daj, prosíme, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi, čo máš po ruke.“ 1. Samuelova 25,6-8.PP 505.2

Dávid a jeho druhovia ochránili Nábalových pastierov i jeho stáda a teraz žiadali, aby boháč za cennú službu, ktorú mu preukázali, zo svojej hojnosti zmiernil ich nedostatok potravy. Dávid a jeho muži si mohli aj sami vziať z jeho stád, ale neurobili to. Zachovali sa čestne. Ich zvesť však na Nábala nijako nezapôsobila. Dávidovi však odkázal: „Kto je Dávid a kto je syn Izajov? Dnes je mnoho takých sluhov, ktorí ušli od svojich pánov. Mám azda vziať svoj chlieb, vodu a mäso z dobytka, ktorý som pobil pre svojich strihačov, a dať mužom, o ktorých neviem, odkiaľ sú?“ 1. Samuelova 25,10.11.PP 505.3

Keď sa mládenci vrátili s prázdnymi rukami a Dávidovi všetko rozpovedali, Dávid sa rozhneval. Svojim mužom rozkázal, aby sa pripravili do boja, lebo sa rozhodol potrestať muža, ktorý mu upiera jeho zaslúženú odmenu a ešte ho aj uráža. Toto unáhlené rozhodnutie zodpovedalo skôr povahe Saulovej než Dávidovej a svedčilo o tom, že Dávid musí ešte prejsť školou utrpenia a v nej sa naučiť trpezlivosti.PP 505.4

Keď Nábal prepustil Dávidových mládencov, jeden z jeho sluhov sa ponáhľal k Nábalovej manželke Abigajile a povedal jej, čo sa stalo. „Dávid poslal z púšte poslov pozdraviť nášho pána, ale on sa osopil na nich. Títo muži boli veľmi dobrí, nikdy nám neublížili a nič sa nám nikdy nestratilo, po celý čas, čo sme chodili s nimi, keď sme boli na púšti. Boli múrom okolo nás v noci i vo dne po všetky dni, čo sme s nimi pásli stádo. Preto si teraz rozmysli a uváž, čo máš robiť, lebo skaza nášho pána a celého jeho domu je už hotovou vecou.“ 1. Samuelova 25,14-17.PP 505.5

Abigajila sa neradila so svojím mužom, ani mu nič nepovedala o svojom úmysle a prichystala množstvo potravy, dala to naložiť na oslov a sluhov poslala vopred; sama sa potom vydala na cestu, aby sa stretla s Dávidom a s jeho družinou. Zastihla ich na svahu kopca. „Keď Abigajil uvidela Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred Dávidom na tvár a poklonila sa až k zemi. Padla mu k nohám a povedala: Ja sama som na vine, pán môj! Nechže smie prehovoriť k tebe tvoja dievka, vypočuj slová svojej služobnice.“ 1. Samuelova 25,23.24. Zatiaľ čo Abigajil oslovila Dávida s takou úctou, akoby sa zhovárala s korunovaným kráľom, Nábal sa pohŕdavo spýtal: „Kto je Dávid?“ Abigajil povedala: „Pán môj.“ Prívetivo sa snažila upokojiť urazeného Dávida a ospravedlniť svojho muža. Múdro a vľúdne, bez okázalosti a pýchy rozpovedala Dávidovi, ako veľmi miluje svoju rodinu a vysvetlila mu, aby nevľúdnosť jej muža nebral ako urážku namierenú proti svojej osobe, ale len ako prejav nešťastnej a sebeckej povahy.PP 506.1

„A teraz, pán môj, ako že žije Hospodin, a ako že ty žiješ: Hospodin ti prekazil previniť sa a pomôcť si vlastnou rukou. Nech sú ako Nábal tvoji nepriatelia a tí, čo zle chcú môjmu pánovi!“ 1. Samuelova 25,26. Abigajil sa snažila odvrátiť Dávida od nerozvážnej, unáhlenej odvety. Nevidela v tom svoju zásluhu, ale česť a chválu vzdala za to Bohu. Potom ponúkla Dávidovým mužom hojné zásoby potravín ako zmierny dar a znova povedala, že náčelníkov hnev vyvolala ona sama.PP 506.2

Povedala: „Odpusť, prosím, previnenie svojej dievke, lebo Hospodin istotne zbuduje môjmu pánovi trvalý dom, pretože môj pán vedie Hospodinove boje; a odkedy žiješ, niet pri tebe nič zlého.“ Abigajil naznačovala, ako si má Dávid počínať. Má viesť Hospodinove boje. Nemá vyhľadávať pomstu za osobnú krivdu, ani keby šlo o zradcu. Potom dodala: „Keby aj povstal človek, čo by ťa prenasledoval a siahal ti na život, duša môjho pána bude pojatá do zväzku tých, čo žijú s Hospodinom, tvojím Bohom... Keď Hospodin splní môjmu pánovi všetko dobré, čo povedal o tebe, a ustanoví ťa za knieža nad Izraelom, nebude to pôsobiť môjmu pánovi prekážku ani výčitku svedomia, že si vylial nevinnú krv, že si môj pán sám pomohol. Ale keď Hospodin urobí dobré môjmu pánovi, rozpomeň sa na svoju dievku.“ 1. Samuelova 25,28-31.PP 506.3

Toto mohol povedať len ten, kto je obdarený múdrosťou zhora. Ako kvetina vydáva svoju vôňu, tak z Abigajily vyžarovala zbožnosť, ktorá sa celkom mimochodom zračila v jej tvári, v slovách i v skutkoch. V jej srdci prebýval duch Božieho Syna. Jej pokojný prejav sprevádzal pôvab plný vľúdnej rozvahy a na Dávida neobyčajne zapôsobil. Roztrpčenosť ho prešla a hnev ho opustil. Zhrozil sa pri pomyslení, aké následky mohla mať jeho unáhlenosť. „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ Matúš 5,9. Kiežby bolo viac takých ľudí ako táto izraelská žena, ktorí by rozvážne a vľúdne vedeli utíšiť rozbúrené city, ochrániť pred unáhlenosťou, a tým zabrániť zlu.PP 506.4

Život zasvätený Kristovi stále šíri svetlo, útechu a pokoj. Sprevádza ho čistota, slušnosť, jednoduchosť, prirodzenosť a užitočnosť. Usmerňuje ho tá istá nesebecká láska, ktorá posväcuje jeho vplyv. Keďže v ňom prebýva Kristus, všade zanecháva svetlú stopu. Takou múdrou kazateľkou a radkyňou bola Abigajil. Pod vplyvom jej slov Dávid uvažoval o svojom roztrpčení a videl ho v inom svetle. Uvedomil si, že konal nerozumne a že sa neovládol.PP 507.1

Výčitku pokorne prijal a vyjadril slovami: „Ak ma spravodlivý bije, je to milosť; ak ma kára, je to olej na moju hlavu.“ Žalm 141,5. Prejavil vďačnosť za to, že mu Abigajil dobre poradila. Mnohí si myslia, že si zaslúžia pochvalu, ak výčitku prijmú bez reptania. Málo je však takých, čo výčitku prijímajú prívetivo a ďakujú tým, čo ich chceli ochrániť pred nerozvážnym správaním.PP 507.2

Po návrate domov Abigajil našla Nábala a jeho hostí pri veľkom hodovaní, ktoré sa zvrhlo do nestriedmeho pitia. Preto svojmu mužovi mohla len na druhý deň rozpovedať, ako sa stretla s Dávidom, a o čom sa spolu zhovárali. Nábal bol človek zbabelý a keď si uvedomil, ako svojou nerozvážnosťou prišiel takmer o život, ranila ho mŕtvica. Obava, že Dávid sa mu môže predsa len pomstiť, ho tak vyľakala, bol celkom bezmocný a nič nevnímal. Po desiatich dňoch zomrel. Život, ktorý mu Boh dal, nepriniesol svetu nič dobré. Práve vtedy, keď sa tešil a veselil, oslovil ho Boh podobne ako boháča z podobenstva: „Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život.“ Lukáš 12,20.PP 507.3

Dávid sa neskôr s Abigajilou oženil. Jednu ženu už síce mal, ale vtedajšie zvyklosti okolitých národov ovplyvnili jeho názory a správanie. Zblúdiť môžu aj významní a čestní ľudia, ak napodobujú svetské správanie. Dávid po celý život znášal trpké následky toho, že sa oženil s viacerými ženami.PP 507.4

Po Samuelovej smrti prežil Dávid niekoľko pokojných mesiacov. Znova sa uchýlil do svojej samoty na púšti Zíf. Zífovci chceli získať kráľovu priazeň, a preto oznámili Saulovi, kde sa Dávid skrýva. Táto zvesť znova roznietila nenávisť, ktorá driemala v Saulovom srdci. Kráľ opäť zvolal bojovníkov a s nimi hodlal prenasledovať Dávida. Keďže však vyzvedači verní Dávidovi doniesli Izajovmu synovi správu, že Saul mu je znova na stope, Dávid šiel s niekoľkými mužmi zistiť, kde sa jeho nepriateľ nachádza. Keď pri opatrnom nočnom prieskume narazili na tábor, zistili, že pred sebou majú stany kráľa a jeho pobočníkov. Keďže ich nikto nespozoroval, lebo celý tábor pokojne spal, Dávid vyzval svojich mužov, aby šli s ním až do stredu nepriateľského tábora. Na jeho otázku: „Kto zíde so mnou do tábora k Saulovi?“ prvý odpovedal Abíšaj: „Ja zídem s tebou“ 1. Samuelova 26,6.PP 507.5

V tieni skál prišiel Dávid so svojím sprievodom do nepriateľovho tábora. Keď chceli zistiť presný počet svojich protivníkov, našli spiaceho Saula. Pri hlave mal nádobu s vodou a kopiju zapichnutú v zemi. Vedľa neho ležal Abnér, hlavný veliteľ Saulovho vojska, a všade naokolo v hlbokom spánku ležali vojaci. Abíšaj vzal svoju kopiju a povedal Dávidovi: „Boh ti vydal dnes tvojho nepriateľa do rúk, preto dovoľ teraz, nech ho kopijou pripichnem k zemi jednou ranou; druhý raz ho už nemusím prebodnúť.“ Čakal na pokyn, no namiesto toho mu Dávid pošepkal: „Nenič ho; lebo kto môže beztrestne siahnuť rukou na pomazaného Hospodinovho?“ a dodal: „Ako žije Hospodin, sám Hospodin ho zasiahne; buď príde jeho deň a zomrie, alebo vytiahne do boja a tam zahynie. Hospodin ma uchovaj, aby som siahol rukou na Hospodinovho pomazaného. Vezmi teraz kopiju pri jeho hlave a krčah na vodu a poďme preč. Tak Dávid vzal kopiju a krčah na vodu od hlavy Saulovej; potom odišli, nikto ich nevidel, nikto nespozoroval, nikto sa neprebudil, ale všetci spali, lebo tvrdý sen od Hospodina zaľahol na nich.“ 1. Samuelova 26,8-12. Ako ľahko môže Hospodin urobiť najsilnejšieho slabochom, najmúdrejšieho zbaviť rozumu a najbdelejšieho ostražitosti!PP 508.1

Dávid potom v bezpečnej vzdialenosti od tábora vystúpil na temeno vrchu, hlasno zavolal na ľud a na Abnéra: „Či nie si mužom, ktorému nieto rovného v Izraeli? Prečo si teda nechránil kráľa, svojho pána? Lebo niekto z ľudu prišiel zničiť tvojho pána, kráľa. Nie je dobré, čo si spravil. Ako žije Hospodin, ste synmi smrti, pretože ste si nestrážili pána, Hospodinovho pomazaného. Len sa pozri, kde je kráľova kopija a krčah na vodu, ktorý mal pri hlave. Vtedy Saul poznal Dávidov hlas a povedal: Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid? Dávid odpovedal: Je to môj hlas, môj pán a kráľ. A pokračoval: Prečo môj pán takto prenasleduje svojho služobníka? Čo som urobil, alebo aké zlo je pri mne? Teraz nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho služobníka.“ A teraz kráľ znova doznal: „Zhrešil som, vráť sa, syn môj, Dávid, lebo už nikdy ti neurobím nič zlého, pretože dnešného dňa vzácny bol môj život v tvojich očiach. Veru nerozumne som si počínal, náramne som poblúdil. Dávid odpovedal: Tu, hľa, je kráľova kopija, nech prejde jeden z mládencov a vezme ju.“ 1. Samuelova 26,15-19.21.22. Hoci Saul sľúbil: „Už nikdy ti neurobím nič zlého,“ Dávid sa nevydal do jeho moci.PP 508.2

Dávid už druhýkrát ušetril život svojho panovníka a Saula to hlboko dojalo, takže si ešte pokornejšie priznal svoju chybu. Prejav toľkej dobroty ho ohromil a pokoril. Pri rozlúčke s Dávidom Saul zvolal: „Požehnaný si, syn môj, Dávid. Ty to iste vykonáš a určite to zvládneš.“ 1. Samuelova 26,25. Izajov syn však nedôveroval, že by sa aj toto kráľovo náladové vyznanie nezmenilo.PP 509.1

Dávid prestával dúfať, že sa so Saulom niekedy zmieri. Keďže sa nechcel stať obeťou kráľovej nenávisti, rozhodol sa nájsť si v krajine Filištíncov nové útočisko. So šesťsto mužmi, ktorým velil, odišiel k Achíšovi, kráľovi Gatu.PP 509.2

Keď Dávid dospel k záveru, že Saul svoj vražedný zámer nakoniec splní, nebolo to podľa Božej vôle. Aj keď ho Saul chcel pripraviť o život, Hospodin nezabudol Dávidovi zabezpečiť kráľovstvo. Boh uskutočňuje svoje zámery, ktoré sa ľuďom javia ako tajuplné. Človek nemôže chápať Božie cesty; vidí len zovňajšok. Skúšky, ktoré Boh naňho dopúšťa, pokladá za niečo odporné, čo mu má len ublížiť. Aj Dávid videl len zovňajšok a zo zreteľa strácal Božie zasľúbenie. Začal pochybovať, že zasadne na trón. Dlhotrvajúca skúška mu unavila vieru a vyčerpala jeho trpezlivosť.PP 509.3

Hospodin neposlal Dávida k Filištíncom, úhlavným nepriateľom Izraela. Práve tento národ bude až do konca patriť k najhorším nepriateľom Božieho ľudu a Dávid sa práve k nemu utiekol a v tiesni tam hľadal pomoc. Prestal dôverovať Saulovi i tým, čo mu slúžili, a vydal sa na milosť nepriateľom vlastného národa. Dávid sa osvedčil ako statočný vojvodca, ako rozumný a úspešný bojovník. Keď sa však uchýlil k Filištíncom, konal proti vlastným záujmom. Podľa Božej vôle mal svoju zástavu rozvinúť v judskej krajine, ale pre nedostatok viery sa bez Božieho príkazu rozhodol opustiť miesto, kde mal plniť svoje povinnosti.PP 509.4

Dávid svojou nedôverou znevážil Boha. Filištínci sa Dávida báli viac ako Saula s celou jeho armádou. Svojím rozhodnutím hľadať ochranu u Filištíncov odhalil nepriateľovi slabosť vlastného národa. Tým povzbudil týchto krutých odporcov Izraela, aby Boží ľud ešte viac utláčali. Hospodin pomazal Dávida, aby bránil Boží ľud. Boží služobníci nemali predsa povzbudzovať svojich neveriacich nepriateľov tým, že im odhalia slabiny vyvoleného ľudu, alebo že budú k jeho blahu ľahostajní. Dávid svojím odchodom k pohanom vzbudil u svojich bratov dojem, že šiel slúžiť pohanským bohom. Svojím činom dal podnet k nesprávnemu výkladu vlastných pohnútok, a preto boli mnohí proti nemu zaujatí. Práve to však chcel satan, pretože Božích nepriateľov a odporcov Božieho ľudu potešilo, keď hľadal útočisko u Filištíncov. Aj keď Dávid neprestal ctiť Boha a Božiemu dielu zostal verný, predsa len vieru v Boha zamenil za osobnú bezpečnosť, čím poškvrnil svoju úprimnosť a vernosť, ktorú Boh vyžaduje od svojich služobníkov.PP 509.5

Filištínsky kráľ prijal Dávida srdečne. Obdivoval ho, preto ho tak vľúdne prijal, a jeho samoľúbosti muselo predsa lichotiť, že Izraelec hľadá uňho ochranu. Na Achíšovom území sa Dávid cítil bezpečne. Prišiel sem s celou rodinou, s príbuzenstvom, so všetkým svojím majetkom i so svojimi oddanými mužmi. Zrejme sa v krajine Filištíncov hodlal natrvalo usadiť. Keďže to Achíšovi vyhovovalo, sľúbil, že izraelským utečencom poskytne ochranu.PP 510.1

Dávid chcel bývať v niektorom vidieckom meste, neďaleko kráľovského sídelného mesta, a kráľ mu blahosklonne pridelil Ciklag. Dávid vedel, že preňho a pre jeho ľudí by nebolo bezpečné bývať v prostredí veľkomestského modlárskeho vplyvu. V meste, ktoré im bolo vyhradené, mohli Boha vzývať slobodnejšie, ako keby boli zostali v Gate, kde by im pohanské tradície a zvyklosti boli len zdrojom zla a ťažkostí.PP 510.2

Z vyhradeného mesta Dávid podnikal vojnové výpady proti Gešúrcom, Girzancom, Amálekovcom a pozabíjal všetkých, aby sa o tom do Gatu nedostala nijaká správa. Po návrate z boja Achíšovi vždy predstieral, že porážal príslušníkov vlastného národa a mužov Júdovho kmeňa. Kráľ mu veril a v Dávidovi videl posilu pre Filištíncov. Hovoril: „Úplne sa zošklivil svojmu izraelskému ľudu, bude mi teda sluhom na veky.“ 1. Samuelova 27,12. Dávid vedel, že podľa Božej vôle treba tieto pohanské národy vyhubiť a že táto povinnosť pripadla práve jemu. Kedykoľvek sa však uchýlil ku klamstvu, nikdy to nepochádzalo z Božej rady.PP 510.3

„V tie dni zhromaždili Filištínci svoje vojská do boja proti Izraelu. Vtedy povedal Achíš Dávidovi: Uvedom si, že pôjdeš so mnou na vojnu, ty i tvoji muži.“ Dávida ani nenapadlo, že by mal bojovať proti vlastnému národu; nevedel však, ako sa zachovať, kým mu okolnosti nenaznačia, čo by mal urobiť. Preto kráľovi odpovedal vyhýbavo: „Teraz spoznáš, čo dokáže tvoj služobník.“ 1. Samuelova 28,1.2. Achíš si tieto slová vysvetľoval ako prísľub, že Dávid mu v nastávajúcej vojne výrazne pomôže, a preto mu prisľúbil, že ho pri kráľovskom dvore Filištíncov poctí vysokým postavením.PP 510.4

Aj keď Dávid vo svojej viere v Božie zasľúbenie zaváhal, predsa len nezabúdal, že Samuel ho pomazal za izraelského kráľa. Pripomínal si, ako mu Boh v minulosti pomáhal víťaziť nad nepriateľmi. Stále myslel na veľké Božie milosrdenstvo, ktoré ho zachránilo pred Saulom. Rozhodol sa, že Božiemu dedičstvu zostane verný. Aj keď ho izraelský kráľ chcel pripraviť o život, so svojimi bojovníkmi sa s nepriateľmi vlastného národa nespojí.PP 511.1