51. kapitola — Starostlivosť o chudobných

Kvôli potrebám, súvisiacim s bohoslužobnými zhromaždeniami, ako aj v záujme chudobných platil príkaz o druhom desiatku zo všetkého príjmu. O prvom desiatku Hospodin povedal: „Levítom dal som všetky desiatky v Izraeli“ 4. Mojžišova 18,21. O druhom desiatku však čítame: „Na mieste, ktoré si Hospodin vyvolí, aby tam dal prebývať svojmu menu – jedz pred Hospodinom, svojím Bohom, desiatok zo svojho obilia, zo svojho muštu, zo svojho oleja a prvorodené zo svojho dobytka i oviec, aby si sa učil po všetky dni báť sa Hospodina, svojho Boha.“ 5. Mojžišova 14,23. (Pozri 5. Mojžišova 14,29; 16,11-14). Tento desiatok alebo rovnocennú peňažnú náhradu mali Izraelci prinášať počas dvoch rokov tam, kde stál svätostánok. Obetujúci priniesol svoju ďakovnú obeť Bohu a zvláštnu časť kňazovi; zostatok sa potom použil na náboženské slávnosti, ktorých sa zúčastnili levíti, cudzinci, siroty a vdovy. V tom boli zahrnuté obete vďaky i jedlo pre výročné slávnosti a ľud mohol prísť do spoločenstva kňazov a levítov, kde mohol získať povzbudenie a poučenie o Božej službe.PP 397.1

V každom treťom roku sa však tento druhý desiatok zužitkovával doma. Slúžil na podporu levítov a chudobných, aby – ako povedal Mojžiš – „jedli v tvojich osadách a nasýtili sa“. 5. Mojžišova 26,12. Tento desiatok bol vlastne fondom na dobročinné účely a na pohostinstvo.PP 397.2

Na chudobných pamätalo ešte ďalšie opatrenie. Mojžišove zákony kladú okrem prvoradých povinností voči Bohu veľký dôraz na štedrosť voči chudobným a na starostlivosť o nich. Aj keď Boh svojmu národu sľúbil hojnosť požehnania, nemal na zreteli chudobu celkom odstrániť. Výslovne vyhlásil, že v krajine sa vždy nájdu chudobní. Medzi Božím ľudom budú stále takí, čo budú prebúdzať súcit, potrebovať láskavosť a vyžadovať dobročinnosť. Ľudia bývali aj vtedy chorí, ako sú chorí aj dnes. Prichádzali o majetok a bývali nešťastní. Ak dbali na Božie pokyny, nemali medzi sebou žobrákov ani hladujúcich.PP 397.3

Boží zákon pamätal na chudobných, mali právo na určitú čiastku výnosu pôdy. Ak bol niekto hladný, mohol ísť na pole či do sadu, alebo na vinicu svojho blížneho a mohol si tam hlad ukojiť obilím alebo ovocím. Aj Ježišovi učeníci podľa tohto práva trhali klasy a jedli zrno, keď v sobotu šli cez obilné pole.PP 397.4

Všetko, čo po zbere poľných plodín zostalo na poliach, v sadoch a vo viniciach, patrilo chudobným. V Mojžišovom zákone čítame: „Keď budeš žať na svojom poli a zabudneš tam snop, nevracaj sa vziať ho... Keď budeš obíjať svoju olivu, neprezeraj po sebe vetvy... Keď budeš oberať vinicu, nepaberkuj za sebou; nech to ostane cudzincovi, sirote a vdove. Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine.“ 5. Mojžišova 24,19-22. (Pozri tiež 3. Mojžišova 19,9.10.)PP 398.1

Zvláštna starostlivosť sa chudobným venovala každý siedmy rok. Tento rok sa nazýval sobotným rokom a začal sa po skončení žatvy. Po tejto žatve Izraelci nesmeli siať a na jar nesmeli okopávať vinice; nemohli teda očakávať nijakú úrodu z polí ani z viníc. Z toho, čo sa urodilo samo, mohli užiť len čerstvé plody, nič z toho sa nesmelo vložiť do sýpok. V sobotnom roku výnos polí patril cudzincom, vdovám, sirotám a poľnej zveri. (Pozri 2. Mojžišova 23,10; 3. Mojžišova 25,5.)PP 398.2

Ako však mali ľudia prežiť rok bez zberu úrody, keby zem dávala len toľko, čo ľuďom stačilo na pokrytie potrieb? Božie zasľúbenie je jasné. Hospodin povedal: „Dám vám svoje požehnanie v šiestom roku, takže vám vydá úrodu na tri roky. Keď budete siať v ôsmom roku, budete jesť zo starej úrody až do deviateho roku; pokiaľ nedozrie jeho úroda, budete jesť zo starej.“ 3. Mojžišova 25,21.22.PP 398.3

Zachovávanie sobotného roku bolo na úžitok zemi i ľudu. Počas roku odpočinutá pôda priniesla hojnejšiu úrodu. Ľudia boli zbavení ťažkých poľných prác, mohli sa venovať rôznej inej práci, mali viac času na oddych a tým na obnovu svojej telesnej sily, aby zvládli úlohy v ďalších rokoch. Mali viac príležitostí aj na rozjímanie a modlitbu, lepšie mohli poznávať Hospodinovo učenie a požiadavky a oboznamovať s tým aj svoje rodiny.PP 398.4

V sobotnom roku boli prepustení aj izraelskí otroci, a to nie bez potrebných prostriedkov na živobytie. Boží príkaz znel: „Keď ho budeš slobodného prepúšťať, nepusť ho s prázdnymi rukami. Štedro ho obdar zo svojich oviec, zo svojej obilnice a zo svojej kade; daj mu z toho, čo ti požehnal Hospodin, tvoj Boh.“ 5. Mojžišova 15,13.14.PP 398.5

Robotníkovi sa mzda musela vyplatiť hneď: „Neutláčaj biedneho a chudobného nádenníka, či ti je brat alebo cudzinec, ktorý býva v tvojej krajine a v tvojich bydliskách. Vyplať mu ešte toho dňa pred západom slnka mzdu, lebo je núdzny a netrpezlivo na ňu čaká.“ 5. Mojžišova 24,14.15.PP 398.6

Zvláštne pokyny sa vzťahovali na tých, čo ušli zo služby: „Nevydaj otroka jeho pánovi, keď ujde k tebe od svojho pána. Nech býva s tebou v tvojom prostredí, na mieste, ktoré si vyvolí v niektorom z tvojich sídlisk, kde sa mu zapáči. Neutláčaj ho!“ 5. Mojžišova 23,15.16 (ROH); 5. Mojžišova 23,16.17 (ECAV)PP 398.7

V siedmom roku sa chudobným odpúšťali dlhy. Izraelci boli vždy povinní pomáhať svojim chudobným bratom a bezúročne im požičiavať peniaze. Výslovne bolo zakázané brať od chudobného úžernícke úroky: „Ak tvoj brat schudobnie a nevládze sa udržať pri tebe, ty mu vypomôž; nech žije pri tebe ako cudzinec a usadlík. Neber od neho úroky ani príplatok, ale boj sa svojho Boha, aby tvoj brat mohol žiť pri tebe. Svoje peniaze mu nedávaj na úroky, ani svoj pokrm za príplatok.“ 3. Mojžišova 25,35-37. Ak dlh nebol zaplatený do roku, v ktorom sa dlhy odpúšťali, zostatok dlhu sa nemohol vymáhať. Izraelci boli výslovne upozornení na to, že svojim bratom nesmú odmietnuť potrebnú pomoc: „Ak by bol niekto spomedzi tvojich bratov chudobný... Nezatvrdzuj svoje srdce a nezavieraj ruku pred svojím chudobným bratom... Dbaj, aby v tvojom srdci nevznikla podlá myšlienka a aby si si nepomyslel: Blíži sa siedmy rok, rok odpustenia dlžôb!, aby si sa nedíval bez milosrdenstva na svojho chudobného brata a nedal by si mu nič, ten by volal proti tebe k Hospodinovi a na tebe by ostal hriech.“ „Keďže nebudete bez chudobných v krajine, preto ti prikazujem: Ochotne otváraj svoju ruku svojmu bratovi, biednemu i chudobnému v krajine!“ „Štedro mu otvor svoju ruku a požičaj mu nadostač toho, v čom má nedostatok!“ 5. Mojžišova 15,7.9.11.8.PP 399.1

Nikto sa nemusel obávať, že by pre svoju štedrosť schudobnel. Ovocím plnenia Božích prikázaní je blahobyt. Hospodin hovorí: „Budeš požičiavať mnohým národom, ale ty sám si nebudeš požičiavať; budeš vládnuť nad mnohými národmi, ale oni nebudú vládnuť nad tebou.“ 5. Mojžišova 15,6.PP 399.2

Po siedmich sobotných rokoch, teda „sedemkrát sedem rokov,“ prišiel jubilejný rok – veľký rok odpustenia. „Daj trúbiť na rohu po celej svojej krajine, a tak posväťte päťdesiaty rok a vyhláste v krajine oslobodenie pre všetkých obyvateľov. Nech vám je to jubilejným rokom, keď každý z vás má sa vrátiť k svojmu vlastníctvu a každý má sa vrátiť k svojej čeľadi.“ 3. Mojžišova 25,8-10.PP 399.3

„V siedmom mesiaci, desiateho dňa... v deň zmierenia“ (3. Mojžišova 25,9) mali zaznieť trúby, oznamujúce milostivý rok. Izraelci ich mali počuť tam, kde bývali, ako hlas ktorý vyzýva Jákobove deti, aby pozdravili milostivý rok. Veľký deň zmierenia znamenal odpustenie všetkých hriechov, ktoré Izraelci spáchali a v ten deň radostne vítali jubilejný rok.PP 399.4

Tak ako v sobotnom roku ani v jubilejnom roku sa nesmela obrábať zem ani zberať úroda. Všetko, čo sa urodilo, právoplatne patrilo chudobným. Príslušníci určitých tried izraelských otrokov – všetci, čo neboli prepustení na slobodu v sobotnom roku – boli prepustení z otroctva v jubilejnom roku. Tento rok sa vyznačoval aj tým, že všetok nehnuteľný majetok sa dostával do rúk pôvodných majiteľov. Krajina bola na zvláštny Boží príkaz rozdelená losovaním. Po rozdelení krajiny nikto nesmel s pôdou obchodovať. Predať ju však mohol len vtedy, ak schudobnel. Ak ju však potom sám, alebo niekto z jeho rodiny chcel kúpiť späť, nový majiteľ mu nesmel predaj odoprieť. Ak pôda nebola vykúpená, v jubilejnom roku musela byť vrátená pôvodnému majiteľovi alebo jeho dedičom.PP 399.5

Hospodin povedal Izraelcom: „Zem sa nesmie natrvalo predávať, lebo zem je moja; a vy ste cudzincami a usadlíkmi u mňa.“ 3. Mojžišova 25,23. Ľud mal stále pamätať, že zem patrí Bohu a že ľudia ju smú vlastniť len dočasne, že skutočným vlastníkom a pôvodným majiteľom pôdy je Boh a on sa obzvlášť stará o chudobných a nešťastných. Všetci mali pamätať na to, že chudobní majú práve také právo na určité miesto v Božom svete ako bohatí.PP 400.1

Láskyplný Stvoriteľ urobil tieto opatrenia na zmiernenie utrpenia chudobných a utláčaných a aby im život osvietil lúčom nádeje a slnečného jasu.PP 400.2

Hospodin tým chcel postaviť hrádzu nepatričnej túžbe po majetku a moci. Keby majetok mala ustavične hromadiť len jedna trieda ľudí, vládla by na svete veľká nespravodlivosť následkom zbedačenia a poníženia ostatných. Keby sa moc majetných vrstiev nejako neohraničila, stala by sa neobmedzenou a chudobného človeka, pred Bohom rovnocenného, by bohatší bratia pokladali za menejcenného a podľa toho by s ním aj zaobchádzali. Pocit takého útlaku by nutne znepokojil vrstvu chudobných. Ovládol by ich pocit beznádeje a zúfalstva. To by viedlo k spoločenskému úpadku a otvorilo by dvere najrôznejším zločinom. Božie ustanovenia mali podporiť sociálne vyrovnanie. Sobotným a jubilejným rokom sa mali do značnej miery ponaprávať krivdy, ktoré sa v medzidobí v sociálnom a politickom živote národa udiali.PP 400.3

Tieto opatrenia boli rovnako prospešné pre bohatých ako pre chudobných. Obmedzovali ich mamonárske chúťky i náchylnosť k povýšenectvu a prebúdzali v nich zmysel pre dobročinnosť. Posilňovaním vzájomnej dobrej vôle a dôvery medzi všetkými vrstvami sa podporoval sociálny poriadok a stálosť štátnej správy. Všetci sme navzájom pospájaní ako články veľkého organizmu ľudstva a čokoľvek robíme pre blaho a povznesenie iných, vráti sa nám v podobe požehnania. Zákon vzájomnej závislosti platí pre všetky spoločenské vrstvy. Chudobný človek je rovnako závislý od bohatého ako bohatý od chudobného. Ak sa jedna vrstva domáha podielu na požehnaniach, ktoré Boh poskytuje vrstve zámožnejších, potom títo potrebujú vernú službu, výkon mozgov a svalov vrstvy chudobných.PP 400.4

Izraelovi boli prisľúbené veľké požehnania pod podmienkou, že bude poslúchať Božie nariadenia. Hospodin povedal: „Dám vám dažde v príhodnom čase a zem vydá svoju úrodu i poľné stromy vydajú svoje ovocie, mlatba bude trvať až do oberačky a oberačka bude trvať po sejbu; najete sa chleba do sýtosti a bezpečne budete bývať vo svojej krajine. V krajine spôsobím pokoj a keď si ľahnete, nik vás nevyruší. Odstránim škodlivú zver z krajiny a meč neprejde vašou krajinou... budem chodiť medzi vami, budem vám Bohom a vy budete mojím ľudom... Ak ma však nebudete poslúchať... a narušíte moju zmluvu... nadarmo budete siať svoje semä, lebo ho pojedia vaši nepriatelia. Obrátim svoju tvár proti vám, takže vás vaši nepriatelia porazia a panovať budú nad vami tí, čo vás nenávidia; budete utekať, aj keď vás nik nebude prenasledovať.“ 3. Mojžišova 26,4-6.12.14-17.PP 401.1

Sú ľudia, ktorí veľmi presvedčivo tvrdia, že z časných Božích požehnaní má každý človek dostať rovnako. To však nie je Stvoriteľov zámer. Jedným zo spôsobov, ktorými Boh skúša povahu človeka, je rozmanitosť podmienok. Chce však, aby sa ľudia majetní pokladali len za správcov Božieho majetku; ten im bol zverený ako prostriedok, ktorý majú zúročiť v záujme chudobných a trpiacich.PP 401.2

Kristus povedal, že chudobní budú stále medzi nami. On sa stotožňuje so záujmami svojho trpiaceho ľudu. Srdce nášho Vykupiteľa spolucíti s tými najchudobnejšími a najponíženejšími spomedzi jeho pozemských detí. Hovorí, že oni ho zastupujú na zemi. Ich prítomnosť medzi nami má prebúdzať v našom srdci lásku, akú Kristus cíti s trpiacimi a utláčanými. Kristus prijíma preukázané milosrdenstvo a dobročinnosť tak, ako keby to prejavili jemu. Každá krutosť či nevšímavosť voči nim je neprávosťou spáchanou na Kristovi.PP 401.3

Keby ľudia stále dodržiavali Boží zákon o chudobných, ako inak by vyzeral dnešný svet zo stránky mravnej, duchovnej i hospodárskej! Nebolo by dnešného sebectva a vystatovačnosti. Každý by láskyplne dbal o šťastie a blaho iných. Nebolo by toľko nedostatku v rôznych krajinách dnešného sveta.PP 401.4

Zachovávaním Božích zásad by sa zabránilo veľkým neprávostiam, ktoré sa v každej dobe skončili útlakom chudobných zo strany boháčov a podozrievaním a nenávisťou chudobných voči bohatým. Zabránilo by sa hromadeniu veľkých majetkov a neobmedzenému pôžitkárstvu na jednej strane, i zbedačovaniu desaťtisícov, ktorí kvôli hromadeniu obrovského majetku v rukách boháčov musia vykonávať ťažkú, nedostatočne zaplatenú robotnícku prácu. Bolo by to zmiernym riešením problémov, ktoré teraz hrozivo napĺňajú svet zmätkom a krviprelievaním.PP 401.5