39. kapitola — Dobytie Bášanu

Keď Izraelci prišli k južnému výbežku Edómu, vydali sa na sever smerom k zasľúbenej krajine. Ich cesta teraz viedla náhornou rovinou s chladnejším podnebím, kde z okolitých vrchov vial svieži vietor. Keďže najčastejšie prechádzali pásmami vysušených údolí, túto poveternostnú zmenu uvítali a plní nádeje nadšene vykročili na ďalšiu púť. Po prechode cez potok Zered pokračovali pozdĺž východnej hranice Moábska, lebo Hospodin im dal príkaz: „Nenapádaj Moábcov a nepúšťaj sa s nimi do vojny, lebo ti z ich zeme nedám nič do vlastníctva.“ 5. Mojžišova 2,9. Podobný príkaz dostali aj o Lótových potomkoch Ammóncoch.PP 323.1

Izraelci postupovali ďalej na sever až po krajinu Amorejcov. Tento silný a bojovný národ pôvodne obýval južnú oblasť Kanaánu. Len čo však početne vzrástol, prekročil Jordán, porazil Moábcov a zmocnil sa časti ich územia. Tam sa usadili a ovládli celé územie od rieky Arnón až na sever po rieku Jabbók. Keďže cesta k Jordánu, kam chceli Izraelci prísť, viedla priamo týmto územím, Mojžiš poslal amorejskému kráľovi Síchonovi do Chešbónu priateľské posolstvo: „Chcel by som prejsť tvojou krajinou; pôjdem len po ceste; neodbočím ani napravo, ani naľavo. Potraviny mi predávaj za peniaze, aby som mohol jesť; vodu mi predávaj za peniaze, aby som mohol piť! Len peši chcem prejsť.“ 5. Mojžišova 2,27.28. Odpoveď bola zamietavá. Proti prípadnému postupu cudzincov sa zhromaždilo všetko amorejské vojsko. Táto mohutná armáda vyľakala Izraelcov, lebo na boj s dobre vyzbrojenou a poslušnou armádou neboli dostatočne pripravení. Nepriatelia predstihovali Izraelcov vojenskou zdatnosťou. Z ľudského hľadiska by bol Izrael rýchlo porazený.PP 323.2

Mojžiš však upriamil pohľad na oblačný stĺp a povzbudzoval ľud, pričom sa odvolával na znamenie stálej Božej prítomnosti a pomoci. Súčasne vyzval Izraelcov k účinnej bojovej pohotovosti. Keďže ich bojachtiví nepriatelia si boli víťazstvom viac než istí a Izraelcov chceli z krajiny vyhnať, vodca Izraela dostal príkaz od Vlastníka celej zeme: „Poberte sa, dajte sa na cestu a prejdite cez rieku Arnón! Pozri, vydal som ti do rúk Amorejca Síchona, chešbónskeho kráľa, i jeho krajinu! Začni ju dobýjať a pusť sa s ním do vojny! Tohto dňa začnem budiť strach a bázeň pred tebou u všetkých národov pod nebom, ktoré sa budú triasť a chvieť pred tebou, keď počujú zvesť o tebe.“ 5. Mojžišova 2,24.25.PP 323.3

Keby národy okolo Kanaánu neboli vzdorovali Božiemu slovu a neboli by Izraelcom bránili v postupe, Boh ich mohol ušetriť. On bol totiž k týmto pohanským národom krajne trpezlivý, zhovievavý a milosrdný. Abrahám sa vo videní dozvedel, že jeho potomstvo – Izraelci – budú štyristo rokov žiť ako cudzinci v inej krajine; no Boh mu dal aj iný prísľub: „Až štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo doteraz nie je vina Amorejcov dovŕšená.“ 1. Mojžišova 15,16. Amorejci slúžili modlám a pre svoju veľkú zvrhlosť sa pripravili o právo na život. Boh ich však štyristo rokov nezvratnými dôkazmi upozorňoval, že je jediným pravým Bohom, stvoriteľom neba i zeme. Amorejci vedeli o všetkých Božích divoch, súvisiacich s vyslobodením Izraelcov z Egypta. Keby sa boli chceli vzdať modloslužby a nemravných skutkov, mohli poznať pravdu. Radšej však zostali pri svojich modlách a svetlo pravdy odmietli.PP 324.1

Hospodin už druhýkrát doviedol svoj ľud k hraniciam Kanaánu a títo pohania dostali ďalšie dôkazy Božej moci. Mohli vidieť, že Boh je na strane Izraelcov, keď sa dozvedeli o ich víťazstve nad kráľom Arádu a nad Kanaáncami, ako aj o predivnej záchrane ľudu pred jedovatými hadmi. Hoci Izraelci nesmeli prejsť cez územie Edómu a k Červenému moru museli ísť dlhou a namáhavou okľukou, neprejavili nepriateľstvo, keď šli popri hraniciach Edómska, Moábska a Ammónska; neublížili ich obyvateľom ani ich majetku. Keď potom prišli k hranici Amorejcov, požiadali o dovolenie prejsť ich územím s prísľubom, že sa budú správať tak, ako sa dosiaľ správali k iným národom. Amorejský kráľ však túto zdvorilú žiadosť odmietol a okrem toho zhromaždil svoje vojsko na boj. Tým sa miera neprávostí Amorejcov naplnila a Boh ich potrestal.PP 324.2

Izraelci prešli cez rieku Arnón, postupovali proti nepriateľovi a v boji zvíťazili. Potom územie Amorejcov čoskoro opanovali. Nepriateľa Božieho ľudu v tomto boji porazilo Knieža Hospodinovho vojska. Keby boli vtedy Izraelci Bohu dôverovali, to isté sa mohlo stať pred tridsiatimi ôsmimi rokmi.PP 324.3

Izraelci postupovali odvážne a nadšene smerom na sever a čoskoro prišli na hranice krajiny, kde mali prejaviť svoju odvahu a vieru v Boha. Pred sebou mali silnú, husto osídlenú krajinu Bášan s jej mohutnými kamennými mestami, ktoré ešte aj dnes budia údiv sveta. Šlo o „šesťdesiat miest... Všetky tieto mestá boli opevnené vysokým múrom, bránami a závorami, okrem veľmi mnohých neopevnených miest.“ 5. Mojžišova 3,4.5. Obyvatelia týchto miest si z veľkých čiernych kameňov postavili domy, ktoré odolávali všetkým vtedajším dobyvačným zbraniam. V krajine bolo plno jaskýň, strmín, priepastí a skalných pevností. Obyvatelia ako potomkovia z rodu obrov boli nezvyčajne veľkí a zdatní. Boli postrachom okolitých národov, ktoré ich poznali ako ľudí násilných a krutých; vládol im kráľ Óg, ktorý medzi nimi vynikal mohutnou postavou a odvahou.PP 324.4

Oblačný stĺp postupoval ďalej a Izraelci cestou za ním došli až k mestu Edrei. Tam ich so svojím vojskom očakával kráľ obrov. Óg si vybral to najvhodnejšie bojisko. Mesto Edrei ležalo na okraji náhornej planiny, ktorá strmo vyčnievala z roviny a bola zaštítená rozľahlými sopečnými útvarmi. K mestu viedli len úzke, strmé a ťažko schodné cesty. V prípade porážky sa jeho obrancovia mohli uchýliť do skalných roklín, kam sa za nimi cudzinci neodvážili ísť.PP 325.1

Keďže si kráľ bol víťazstvom svojej mocnej armády istý, vyšiel v jej čele na otvorenú planinu. Z náhornej roviny bolo počuť výzvy do boja a bolo vidieť kopije tisícov odhodlaných bojovníkov. Mnohí Izraelci sa pri pohľade na mohutnú postavu tohto obra medzi obrami zachveli a obávali sa jeho vojska i nedobytnej pevnosti, ktorá chránila ďalšie tisíce bojovníkov. Mojžiš však bol pokojný a smelý. Hospodin mu povedal o kráľovi bášanskej ríše toto: „Neboj sa ho, lebo som ti ho dal do rúk, i všetok jeho ľud i jeho krajinu! Nalož s ním celkom tak, ako si naložil s amorejským kráľom Síchonom, ktorý býval v Chešbóne!“ 5. Mojžišova 3,2.PP 325.2

Mojžišova pevná viera podnietila dôveru Izraelcov v Boha. Všetok ľud sa spoľahol na Božiu všemohúcu ruku a Boh ho neopustil. Pred Kniežaťom Hospodinovho vojska neobstoja ani zdatní obri či ohradené mestá, ani ozbrojené vojská či skalné pevnosti. Hospodin viedol vojsko, Hospodin porazil nepriateľa, Hospodin zvíťazil za Izraelcov. Kráľ obrov a jeho vojsko boli porazení a Boží ľud ovládol celú krajinu. Tak vyhynul tento zvláštny národ, slúžiaci ohavným pohanským božstvám a holdujúci nerestiam.PP 325.3

Pri dobýjaní Gileádu a Bášanu si iste mnohí spomenuli na udalosť spred štyridsiatich rokov v Kádeši, kde boli Izraelci odsúdení na dlhoročné putovanie púšťou. Teraz videli, že správy vyzvedačov o zasľúbenej krajine boli v mnohom ohľade pravdivé. Mestá boli veľké, obklopené mohutnými hradbami a bývali v nich obri, pri ktorých boli Izraelci len ako trpaslíci. Teraz však pochopili, že ich otcovia sa dopustili osudnej chyby, keď nedôverovali Božej moci. To bola príčina, pre ktorú nemohli vtedy vojsť do zasľúbenej krajiny.PP 325.4

Pri prvej snahe obsadiť Kanaán by neboli mali toľko prekážok ako teraz. Boh sľúbil svojmu ľudu, že pôjde pred ním a bude zaň bojovať, ak uposlúchne jeho hlas. Na obyvateľov chcel poslať sršne, ktoré ich mali vyhnať z krajiny. Izraelci vtedy ešte neboli všeobecne obávaným ľudom medzi okolitými národmi, ktoré neboli na odpor voči nim dostatočne pripravené. Keď sa však teraz na Hospodinov príkaz Izraelci museli pustiť do boja, čakali ich mocné a dobre vyzbrojené nepriateľské vojská, odhodlané zadržať ich nápor.PP 325.5

Izraelci v boji s Ógom a Síchonom podstúpili istú skúšku, v ktorej ich otcovia neobstáli. Táto skúška bola však teraz oveľa ťažšia než vtedy, keď Boh Izraelcom kázal ísť vpred. Odvtedy, čo odmietli ísť v mene Hospodinovom, hromadili sa im do cesty samé prekážky. Boh aj dnes skúša svoj ľud. Ak v skúške neobstojí, podrobí ho skúške novej, ktorá býva tvrdšia než predošlá. Boh opätovne skúša svoj ľud, aby mohol byť s ním spokojný. Ak mu však ľud tvrdošijne odporuje, Boh ho zbaví svetla a nechá ho v temnote.PP 326.1

Izraelci spomínali na to, ako sa potom ich voje predsa len pustili do sebevražedného boja, v ktorom boli porazené, a tisíce Izraelcov padlo. Vtedy však bojovali napriek Božej výstrahe a bez svojho Bohom ustanoveného vodcu Mojžiša. Neviedol ich nijaký oblačný stĺp, symbol Božej prítomnosti, ani ich nepredchádzala truhla zmluvy. No teraz bol s nimi Mojžiš a povzbudzoval ich slovami nádeje a viery. Viedol ich v oblačnom stĺpe zahalený Boží Syn a sprevádzala ich posvätná truhla. Táto skúsenosť je poučná aj pre nás. Mocný Boh Izraela je aj naším Bohom. Jemu smieme dôverovať a ak budeme dbať na jeho príkazy, pomôže nám, ako kedysi pomohol svojmu ľudu. Každého, kto sa snaží spĺňať povinnosti, prepadnú občas pochybnosti a malovernosť. Na ceste sa niekedy nahromadí veľké množstvo zdanlivo neprekonateľných prekážok a kto sa ich zľakne, zmalomyseľnie. Takému však Boh hovorí: „Vykroč! Splň svoju povinnosť za každých okolností! Ťažkosti, ktoré pokladáš za neprekonateľné a ktorých sa ľakáš, pominú, keď na ceste poslušnosti vykročíš v pokornej dôvere v Boha.“PP 326.2