Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Patriarchovia a proroci

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    58. kapitola — Prorocké školy

    O výchovu Izraelcov sa staral sám Hospodin. Dbal pritom nielen o ich záujmy náboženské, ale v jeho prozreteľnej starostlivosti bolo všetko, čo sa týkalo ich duchovného či telesného blaha a spadalo do oblasti Božieho zákona.PP 448.1

    Hospodin prikázal Izraelcom, aby svoje deti poúčali o Božích požiadavkách a aby ich oboznamovali s tým, ako Boh zaobchádzal s ich predkami. Túto zvláštnu a nezastupiteľnú povinnosť mal splniť každý rodič. Nikto cudzí, len milujúce srdce otcovo a matkino malo poúčať vlastné deti. Všetky udalosti každodenného života mala sprevádzať myšlienka na Boha. V izraelských rodinách sa malo často rozprávať o obdivuhodných skutkoch, ktorými Boh vyslobodil svoj národ, ako aj o sľúbenom príchode Vykupiteľa. Učenie sa malo hlbšie vrývať do pamäti pomocou obrazov a symbolov. Do mladej mysle sa vštepovali významné pravdy o Božej prozreteľnosti a o budúcom živote. Rodičia poúčali svoje deti o tom, ako majú Boha poznávať v stvoriteľskom diele i v svedectve Slova o Božom zjavení. Hviezdne nebo, stromy i poľné kvety, mohutné horstvo i zurčiace potôčiky – to všetko svedčí o Stvoriteľovi. K Božiemu zjaveniu patrí slávnostné prinášanie obetí, bohoslužba v svätostánku i výroky prorokov.PP 448.2

    Takto bol vychovaný Mojžiš v jeho rodnom, chudobnom dome v krajine Góšen; takto vychovávala Samuela verná Anna; Dávid bol podobne vychovaný v betlehemskej hornatine, i Daniel, kým sa z prostredia svojich otcov nedostal do zajatia. Podobné boli aj prvé Kristove roky v Nazarete; taká bola výchova Timoteja, ktorú dostal v detstve, keď z úst svojej „starej matky Loidy“ a „matky Euniky“ poznával Sväté Písma (2. Timoteovi 1,5; 3,15). Ďalším stupňom pri výchove mladých ľudí boli prorocké školy. Kto z mladých chlapcov túžil po hlbšom poznaní právd Božieho slova a chcel získať potrebnú múdrosť zhora, aby sa mohol stať učiteľom Izraelcov, tu mal možnosť vzdelávať sa. Prorocké školy, ktoré založil Samuel, mali zamedziť šíreniu úpadku; mali dbať o duchovné blaho a mravný rozvoj mladých ľudí a vychovávať mužov schopných v Božej bázni radiť národu a viesť ho – to všetko malo prispieť k zvýšeniu blahobytu národa. Pre tento výchovný zámer zhromažďoval Samuel skupiny mladých mužov, ktorí vynikali zbožnosťou, bystrosťou a usilovnosťou. Ľudia ich nazývali synmi prorokov. Spoločenstvom s Bohom, skúmaním jeho Slova a diela si obohacovali vrodené vlohy a získavali múdrosť zhora. Učitelia boli nielen muži, ktorí Božiu pravdu dôkladne poznali, ale ľudia obdarení Božím duchom na základe úzkeho spoločenstva s Bohom. Ľudia si ich vážili a dôverovali im tak pre ich vzdelanie, ako aj pre ich zbožnosť.PP 448.3

    Za čias Samuela boli dve prorocké školy, jedna v Ráme, v dome proroka, a druhá v Kirjat-Jearíme, vtedajšom sídle truhly zmluvy. Neskôr boli zriadené aj ďalšie. Žiaci týchto škôl sa živili z práce vlastných rúk; obrábali pôdu alebo vykonávali inú mechanickú prácu. V Izraeli to nebolo nič zvláštne, a tobôž nie ponižujúce. Priam za zločin sa pokladal opak, ak totiž deti vyrastali bez záujmu o prácu. Podľa Božieho príkazu sa každé dieťa malo vyučiť nejakému remeslu, aj keď sa pripravovalo na sväté povolanie. Telesnou prácou si na živobytie zarábali aj mnohí učitelia. Veď ešte aj v apoštolských časoch sa Pavol a Akvila živili výrobou stanov a ich vážnosť tým nijako neutrpela.PP 449.1

    Žiaci na týchto školách sa učili poznávať predovšetkým Boží zákon spolu so smernicami, ktoré o ňom dostal Mojžiš, posvätné dejiny a posvätnú hudbu s poéziou. Spôsob vyučovania sa značne líšil od dnešného na bohosloveckých školách, odkiaľ mnohí študenti vychádzajú s menším poznaním Boha a biblických právd, než keď na štúdium prišli. Hlavným cieľom štúdia na vtedajších školách bolo poznať Božiu vôľu a povinnosti človeka voči Bohu. V záznamoch posvätných dejín sa sledovali stopy Hospodinove. K významným pravdám sa pristupovalo pomocou predobrazov a viery v ústrednú postavu celého systému – Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta.PP 449.2

    V školách sa pestovala zbožnosť. Pritom nešlo len o povinnosť modliť sa, ale aj o spôsob, ako sa modlitbou blížiť k Stvoriteľovi, ako sa utvrdzovať vo viere v Boha, ako chápať učenie Božieho ducha a ako ho poslúchať. Posvätná myseľ čerpá z pokladnice Božie veci nové i staré a Boží duch sa prejavoval v proroctve i v posvätnom speve.PP 449.3

    Hudba mala slúžiť posvätným účelom, mala podnecovať myšlienky o tom, čo je čisté, vznešené a povznášajúce, aby sa v srdci prebúdzala úcta a vďačnosť k Bohu. Aký to rozdiel medzi dávnym chápaním hudby a jej dnešnými prejavmi. Koľkí dnes zneužívajú tento dar na vlastnú slávu, namiesto aby oslavovali Boha! Záľuba v hudbe zvádza neskúsených, aby sa s milovníkmi svetskej hudby zúčastnili takých zábavných podujatí, aké Boh svojim deťom zakazuje. Hudba môže byť veľkým požehnaním, ak ju používame na správne účely; no môže sa stať jedným z najúčinnejších prostriedkov, ktorými satan odvádza myseľ od povinností a od rozjímania o večných hodnotách.PP 449.4

    Hudba patrí k nebeskej bohoslužbe, a preto by sme sa svojimi chválospevmi mali usilovať o to, aby sme sa čo najviac priblížili súladu nebeských zborov. Nemalo by sa zanedbávať ani správne cvičenie hlasu, lebo je dôležitou súčasťou výchovy. Spev patrí k bohoslužbe a pri uctievaní Boha sa rovná modlitbe. Ak má pieseň dostať správny výraz, srdce musí cítiť jej ducha.PP 450.1

    Aký to rozdiel medzi školami, v ktorých učili Boží proroci, a dnešnými vzdelávacími ústavmi! Ako zriedkavo sa dnes nájde škola, kde by neprevažovali svetské zásady a mravy! Na školách je žalostne málo tak prepotrebnej a rozvážnej disciplíny. Medzi vyznávačmi kresťanstva je žalostne slabé poznanie Božieho slova. Za mravnú a náboženskú výchovu sa dnes pokladá povrchnosť a číra sentimentalita. Mladej mysli sa nezdôrazňuje Božia spravodlivosť, milosrdenstvo, krása svätosti, význam konania dobra. Málokto varovne pripomína ohavnosť hriechu a nevyhnutnosť jeho strašných následkov. Zlí priatelia zvádzajú mládež na cestu zločinu, do pochybných zábav a do nemravnosti.PP 450.2

    Nemohli by sa dnešní výchovávatelia úspešne priučiť mnohému zo starých izraelských škôl? Ten, ktorý človeka stvoril, postaral sa aj o jeho telesný i duševný a duchovný rozvoj. Skutočný úspech vo výchove závisí od toho, ako verne sa ľudia pridŕžajú Stvoriteľovho plánu.PP 450.3

    Pôvodným cieľom výchovy je napomáhať pri stvárňovaní Božieho obrazu v človekovi. Na začiatku Boh stvoril človeka na svoj obraz. Obdaril ho ušľachtilými vlastnosťami. Človek mal vyrovnanú myseľ a všetky jeho schopnosti boli v súlade. Pád človeka do hriechu s jeho následkami znamenal rozvrat súladu Božích darov. Hriech zničil a takmer vymazal Boží obraz v človekovi. Jeho obnova vyžadovala prípravu spásneho plánu a človek dostal čas na skúšku. Boží plán spasenia má vrátiť človekovi pôvodnú dokonalosť, ktorú mal pri stvorení; to je hlavný cieľ života, ktorému je podriadené všetko ostatné. Úlohou rodičov a učiteľov je, aby pri výchove mladých ľudí pomáhali uskutočňovať Boží zámer. Tak sa totiž stávajú Božími spolupracovníkmi. (Pozri 1. Korinťanom 3,9.)PP 450.4

    Boh dal človekovi rozmanité schopnosti telesné, duševné i duchovné, aby ich použil na dosiahnutie vrcholného stupňa dokonalosti. To však neznamená pestovanie vlastností výhradne pre sebecký zámer, pretože Boh, ktorého podobu máme získať, je dobro a láska. Každú schopnosť a každú vlastnosť, ktorou nás Stvoriteľ obdaril, máme zužitkovať na Božiu slávu a na povznesenie svojich blížnych. Len takto ich totiž možno zužitkovať tým najčistejším, najušľachtilejším a najšťastnejším spôsobom.PP 450.5

    Keby sa tejto zásade venovala patričná pozornosť, od základu by sa zmenili niektoré z obvyklých výchovných metód. Učitelia by prestali v žiakoch pestovať pýchu a sebeckú ctibažnosť, prestali by v nich podnecovať bojové súperenie a snažili by sa v nich prebúdzať lásku k pravde, dobru, kráse a k túžbe po dokonalosti. Žiak by sa snažil rozvíjať v sebe Božie dary nie kvôli pochybnému prvenstvu, ale preto, aby uskutočnil Stvoriteľov zámer a aby sa v ňom stvárňovala Božia podoba. Namiesto kritéria svetských meradiel a sebeckej túžby po vyniknutí, čo samo vedie k zakrpateniu talentu, myseľ by sa mala upierať na Stvoriteľa s cieľom poznať ho a byť jeho obrazom.PP 451.1

    Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.Príslovia 9,10. Veľkým životným poslaním je pestovať správnu povahu a základom každej správnej výchovy je poznanie Boha. Cieľom práce učiteľa by malo byť šírenie tohto poznania a utváranie povahy podľa neho. Boží zákon odzrkadľuje Božiu povahu. Žalmista hovorí: „Všetky tvoje príkazy sú spravodlivé.“ „Z rozkazov tvojich zmúdrievam.Žalm 119,172.104. Boh sa nám zjavuje v Písme i v dielach stvorenia. Boha poznávame z kníh vnuknutých Božím Duchom i z knihy prírody.PP 451.2

    Rozumové schopnosti sa zákonite prispôsobujú tomu, v čom sa cvičia. Ak sa človek zaoberá len všednými záležitosťami, potom duševne a duchovne slabne a zakrpatieva. Ak sa od neho nevyžaduje riešenie náročnejších problémov, po čase stratí schopnosť rásť. Výchovnej hodnote Písma sa nič nevyrovná. Božie slovo vedie myseľ k tým najhlbším úvahám a podnecuje ju k najvyšším túžbam. V Písme človek nachádza tie najpoučnejšie dejiny. Pochádzajú zo zdroja večnej pravdy a Božia ruka po stáročia bdela nad ich čistotou. Osvetľujú najdávnejšiu minulosť, ktorú sa človek márne snaží prebádať. Písmo svedčí o moci, ktorá položila základy zeme a stvorila nebesá. Len v Písme môžeme nájsť dejiny ľudského rodu bez mylných ľudských predsudkov a pýchy. Sú tu zaznamenané boje, porážky i víťazstvá najväčších mužov, akých svet kedy poznal. V Písme sú riešené veľké problémy, vyznačené povinnosti a ciele. Písmo poodhŕňa oponu, ktorá oddeľuje viditeľný svet od neviditeľného, takže môžeme sledovať boj protichodných síl dobra a zla od chvíle, keď sa prvýkrát objavil hriech, až ku konečnému víťazstvu spravodlivosti a pravdy. Na pozadí všetkého sa zjavuje Božia povaha. Pri pokornom skúmaní právd Božieho slova sa myseľ žiaka dostáva do styku s večným Duchom. Také štúdium povahu nielen zdokonaľuje a zušľachťuje, ale nutne aj osviežuje a oživuje duševné schopnosti.PP 451.3

    Písmo životne súvisí s blahom človeka, so všetkými potrebami jeho pozemského života. Objasňuje zásady, ktoré sú uholným kameňom úspechu národa; zásady, s ktorými súvisí blaho spoločnosti a ktoré sú zárukou a ochranou rodiny; zásady, bez ktorých nikto nemôže byť pre spoločnosť užitočný a bez ktorých nemôžeme dosiahnuť šťastie ani česť už v pozemskom živote, a nemôžeme si zabezpečiť ani život večný. V živote nieto situácie či oblasti, pre ktoré by učenie Písma nebolo podstatne dôležitou prípravou. Keby ľudia venovali Božiemu slovu patričnú pozornosť a žili by podľa jeho rád, svet by mal oveľa zdatnejších a tvorivejších jedincov, než akých môže pripraviť všetko ľudské filozofovanie. Svet by mal ľudí všestranne vyspelých, charakterných, bystrých a vnímavých, so zdravým úsudkom, ľudí, ktorí by ctili Boha a svetu by boli požehnaním.PP 452.1

    Aj pri štúdiu vied smieme získavať poznanie o Stvoriteľovi. Každá pravá veda je len výkladom Božieho rukopisu, ktorý sa nachádza v hmotnom svete. Veda svojím bádaním poskytuje len nové dôkazy o Božej múdrosti a moci. Kniha prírody a Písmo nás pri správnom pochopení oboznamujú a poúčajú o Božích múdrych a blahodarných zákonoch, prostredníctvom ktorých pôsobí.PP 452.2

    Žiaka treba viesť tak, aby v každom diele stvorenia poznával Božiu ruku. Učitelia by mali napodobňovať príklad slávneho Učiteľa, ktorý používal jednoduché prírodné javy a prostredníctvom nich názorne a zrozumiteľne poúčal a hlbšie do pamäti poslucháčov vštepoval ich význam. Spevaví vtáci v korunách stromov, voňavé lúčne kvety, mohutné stromy, úrodná pôda, rastúce obilie, odpočívajúce pole, zapadajúce slnko, čo svojimi lúčmi osvecuje nebeskú klenbu – na to všetko poukazoval Kristus, keď poúčal ľudí. Živé slovo, ktorým oslovoval poslucháčov, spájal s viditeľným dielom Stvoriteľa, aby sa jeho poslucháčom pri pohľade na veľkolepé stvoriteľské dielo vždy vynorili pravdy s ním spojené.PP 452.3

    Božiu pečať zjavenú na stránkach Písma možno pozorovať na majestátnom horstve, na úrodných údoliach, na šírom a hlbokom oceáne. Prírodné javy svedčia ľuďom o Stvoriteľovej láske. Boh je s nami spojený nespočetnými znameniami na nebi i na zemi. Tento svet nie je len bolesť a bieda. „Boh je láska,“ to je napísané na každom otvárajúcom sa púčku, na okvetných lístkoch každého kvetu, na každom steble trávy. Napriek kliatbe hriechu, v dôsledku ktorého zem vydáva tŕnie a bodľačie, rozkvitnuté kvety predsa len zatieňujú bodľač a ruže vyniknú aj napriek tŕňom. V prírode všetko svedčí o láskyplnej starostlivosti nášho Boha a o jeho túžbe urobiť nás šťastnými. Boh svojimi príkazmi a zákazmi nechce zvýrazniť len svoju moc; vo všetkom, čo koná, sleduje blaho svojich detí. Nežiada od nich, aby sa vzdali čohokoľvek, čo im je prospešné.PP 452.4

    Jedným z najškodlivejších omylov je názor podaktorých ľudí, že zbožnosť neslúži zdraviu a šťastiu sveta. V Písme svätom čítame: „Bázeň pred Hospodinom vedie k životu; a ten, kto ju má, odpočíva sýty, nenavštívi ho nešťastie.Príslovia 19,23. „Kto je ten muž, čo má rád život, ktorý miluje dni a užívať chce dobré veci? Chráň si jazyk pred zlým a svoje pery od lživých rečí; odstúp od zlého a čiň dobré, hľadaj pokoj a snaž sa oň.Žalm 34,13-15. Múdre slová „sú životom pre tých, čo ich nachodia, a uzdravením pre celé ich telo.Príslovia 4,22.PP 453.1

    Pravé náboženstvo uvádza človeka do súladu s Božími zákonmi v oblasti telesnej, duševnej a duchovnej. Učí ho, aby sa ovládal, aby bol disciplinovaný, pokojamilovný a striedmy. Náboženstvo zušľachťuje ducha, cibrí vkus a upresňuje úsudok. Dušu napĺňa nebeskou čistotou. Viera v Božiu lásku a všemohúcu Prozreteľnosť uľahčuje bremeno starostí a trápenia. Srdcia napĺňa radosťou a spokojnosťou. Zbožnosť priamo pomáha chrániť zdravie, predlžuje život a zvyšuje potešenie z každého požehnania. Človekovi otvára nevyschýnajúci prameň šťastia. Kiežby si všetci, čo našli Krista, uvedomili, že im ponúka niečo neskonale lepšie, než po čom sami túžia. Ak človek zmýšľa a koná proti Božej vôli, dopúšťa sa na sebe najväčšieho bezprávia a najviac si škodí. Skutočnú radosť nemožno nájsť na ceste, ktorú Boh zakázal; on totiž vie, čo je pre jeho tvory to najlepšie a praje im len dobro. Hriech strháva človeka do biedy a do záhuby; cesty múdrosti sú však „cesty utešené a všetky jej chodníky sú samý blahobyt“. Príslovia 3,17.PP 453.2

    O telesnú výchovu, aká sa pestovala v izraelských školách, by sme sa mali rovnako študijne zaujímať ako o ich náboženskú výchovu. Význam telesnej výchovy sa patrične nedoceňuje. Medzi duchom a telom je úzky vzťah a ak máme dosiahnuť vysokú mravnú a duchovnú úroveň, musíme poslúchať zákony, ktoré nás ovládajú. Ak chceme získať všestranne vyrovnanú povahu, musíme cvičiť a rozvíjať duševné i telesné schopnosti. Aké iné štúdium môže byť pre mládež dôležitejšie než to, ktoré pojednáva o tom obdivuhodnom organizme, ktorým nás Boh obdaril, a o zákonoch, ktoré nám pomáhajú zachovať si ho v zdraví?PP 453.3

    Dnes práve tak, ako to za dávnych čias robili Izraelci, treba poúčať mladých ľudí o povinnostiach praktického života. Každý by sa mal vyučiť nejakému remeslu, ktoré by ho v prípade potreby uživilo. To je nielen určitá poistka pre čas núdze, ale má to svoj význam aj pre rozvoj telesných, duševných a duchovných síl človeka. Aj pri istote, že človek sa nikdy nebude musieť telesnou prácou živiť, mladý človek by sa mal naučiť telesne pracovať. Bez telesného cvičenia a pohybu nemôže byť nikto celkom zdravý. Pracovná disciplína je dôležitá na získanie spoľahlivej, tvorivej mysle a ušľachtilej povahy.PP 454.1

    Každý žiak by mal venovať určitú časť dňa telesnej činnosti. Tak sa stáva tvorivejším a získava zdravé sebavedomie. Mladých ľudí by to ochránilo pred mnohým zlom a ušetrilo od nízkych návykov, ku ktorým tak často vedie záhaľka. To všetko patrí k základným cieľom výchovy. Pestovaním cností, usilovnosti a mravnej čistoty sa totiž približujeme k Stvoriteľovi.PP 454.2

    Veďme mládež k tomu, aby pochopila zmysel svojho stvorenia; učme ju, aby ctila Boha a pomáhala svojim blížnym. Upozorňujme mladých ľudí na úprimnú lásku, akou ich miluje nebeský Otec, na vznešené poslanie na tomto svete, na ktoré ich pripraví potrebná disciplína, a nezabudnime im pripomenúť ich dôstojné a čestné miesto, ktoré sú povolaní vyplniť, aby sa totiž stali Božími deťmi. Potom sa tisíce z nich s odporom odvrátia od nízkych, sebeckých zámerov, prízemných zábav, ktoré ich až dosiaľ lákali. Naučia sa nenávidieť hriech a vyhnú sa mu; nebudú to však robiť len v nádeji na odmenu či zo strachu pred trestom, ale z odporu k podlosti hriechu. Uvedomia si, že by ich zbavil potrebnej sily, ktorú im dal Boh, a poškvrnil by ich poslanie ako mužov a žien.PP 454.3

    Boh nezakazuje mladým ľuďom zdravú ctižiadosť. Povahové rysy, ktorými človek získava úspech a úctu svojich blížnych – nezdolná túžba po niečom lepšom, silná vôľa, vytrvalé úsilie a húževnatosť – nie sú zakázané. Z Božej milosti ich treba zužitkovať na dosiahnutie neskonale vznešenejších cieľov, než sú časné sebecké záujmy. Vo výchove začatej v tomto živote sa bude pokračovať v živote budúcom. Myseľ tam bude mať stále čo obdivovať a odhaľovať z večnej krásy Božieho diela, z dôkazov Božej múdrosti a moci, prejavujúcej sa v tvorení a udržiavaní vesmíru, i žasnúť nad nekonečným tajomstvom Božej lásky a múdrosti v pláne vykúpenia. „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.1. Korinťanom 2,9. Už v tomto živote smieme postrehnúť záblesky Božej prítomnosti a prežívať radosť zo spoločenstva s nebom. Plnú radosť a blaženosť môžeme však dosiahnuť iba vo svete budúcom. Len vo večnosti sa ukáže slávne určenie, ktoré môže dosiahnuť človek stvorený na Boží obraz.PP 454.4

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents