46. kapitola — Požehnania a zlorečenstvá

Len čo Józua vykonal rozsudok nad Achánom, dostal rozkaz, aby všetkých bojovníkov viedol znova proti mestu Aj. Boh pomáhal svojmu ľudu a Izraelci mesto čoskoro dobyli.PP 373.1

Vojenské ťaženie sa potom zastavilo, aby sa celý Izrael mohol zúčastniť slávnostných bohoslužieb. Ľud už túžil, aby sa čím-skôr mohol usídliť v Kanaáne. Izraelci dosiaľ nemali pre svoje rodiny ani domov ani pôdu. Ak chcú získať jedno i druhé, musia Kanaáncov vyhnať. Teraz to však treba prerušiť a venovať sa niečomu oveľa dôležitejšiemu. Skôr než sa ujmú svojho pozemského dedičstva, musia obnoviť svoju zmluvu vernosti Bohu. V posledných Mojžišových pokynoch bol dvojitý príkaz, podľa ktorého sa mali všetky kmene zhromaždiť v Sícheme na vrchoch Ébal a Gerizim, a tam slávnostne uznať Boží zákon. Podľa týchto pokynov odišli všetci muži so „ženami i deťmi“, ba aj s „cudzincami, ktorí s nimi tiahli“ (Józua 8,25) z tábora v Gilgále cez územie svojich nepriateľov do síchemského údolia, ležiaceho takmer v strede krajiny. Kým zostávali Bohu verní, pod jeho ochranou boli bezpeční aj v obkľúčení neporazených nepriateľov. Podobne ako za čias Jákoba „strach pred Bohom zachvátil okolité miesta“ (1. Mojžišova 35,5) a nikto Izraelcov nenapadol.PP 373.2

Miesto, kde sa konala slávnostná bohoslužba, bolo posvätné a súviselo s ich otcami. Abrahám tam postavil svoj prvý oltár Hospodinovi v kanaánskej krajine. Tam táboril Abrahám i Jákob. Jákob tam kúpil aj pozemok, do ktorého sa malo pochovať Jozefovo telo. Bola tam aj studňa, ktorú vykopal Jákob, i dub, pod ktorým zahrabal modly svojej rodiny.PP 373.3

Šlo o jedno z najkrajších miest a bolo vhodným dejiskom tej veľkolepej a dojímavej scény, ktorá sa tu mala odohrať. Nádherné údolie plné zelených lánov a olivových hájov zavlažovaných vodou zo živých prameňov a ozdobených poľnými kvetinami sa rozkladalo medzi vyprahnutými kopcami. Oproti údoliu sú vrchy Ébal a Gerizim, ktoré sa takmer dotýkajú a ktorých úpätia tvoria akúsi prirodzenú kazateľnicu. Každé slovo z jedného vrchu zreteľne počuť na druhom. Svahy oboch týchto vrchov vytvárajú priestor pre veľké zhromaždenie ľudu. Podľa Mojžišových pokynov bol na vrchu Ébal pomník postavený z veľkých kameňov. Do týchto maltou obhodených kameňov bol vyrytý zákon. Bolo na ňom napísané nielen sínajské Desatoro podľa vzoru na kamenných doskách, ale aj zákon, ktorý dostal Mojžiš a zapísal do knihy. Vedľa tohto pomníka stál oltár z neotesaných kameňov, na ktorom sa obetovalo Hospodinovi. Skutočnosť, že oltár bol postavený práve na vrchu Ébal, ktorý stihla kliatba, mal svoj význam. Pripomínal, že ak Izrael prestúpi Boží zákon, podnieti spravodlivý Boží hnev, za čo ho bez Kristovej zmiernej obete, symbolizovanej obetným oltárom, stihnú rany.PP 373.4

Na vrchu Gerizim sa postavili príslušníci šiestich kmeňov, pochádzajúci z Ley a z Ráchely. Príslušníci kmeňov, pochádzajúcich z dievok, spolu s potomkami Rúbenovými a Zebulónovými, vystúpili na vrch Ébal. Kňazi s truhlou zmluvy zaujali miesto v údolí medzi oboma vrchmi. Pri zvuku trúb zhromaždenie zmĺklo a v hlbokom tichu Józua pri truhle zmluvy zoznámil celé toto mohutné zhromaždenie s požehnaniami, ktoré ich očakávajú, ak budú poslušne zachovávať Boží zákon. Všetky kmene na vrchu Gerizim odpovedali hlasitým „amen“. Potom ich Józua oboznámil so zlorečenstvami, na čo príslušníci kmeňov na vrchu Ébal vyslovili tiež svoj súhlas. Z mnohotisícového zástupu zaznela akoby jediným hlasom slávna odpoveď. Potom Józua prečítal Boží zákon spolu s predpismi a ustanoveniami, ktoré im zanechal Mojžiš.PP 374.1

Izrael počul zákon priamo z Božích úst zo Sínaja. Posvätné predpisy zákona, napísané Božou rukou, boli stále uložené v truhle. Teraz boli znova napísané tam, kde si ich mohol každý prečítať. Všetci mali možnosť zoznámiť sa s podmienkami zmluvy, podľa ktorých sa stávajú vlastníkmi Kanaánu. Všetci mali potvrdiť, že podmienky zmluvy prijímajú a súhlasia s tým, že ak ich budú zachovávať, dostanú požehnania, no ak nebudú o ne dbať, zahynú. Zákon bol napísaný nielen na kameňoch pomníka, ale celému zhromaždeniu ho ešte prečítal sám Józua. Pred niekoľkými týždňami dal Mojžiš ľudu druhý záznam zákona (Deuteronomium) a Józua ho teraz prečítal znova. Józua čítal znenie zákona nielen pred izraelskými mužmi, ale aj pred „ženami a deťmi“. Józua 8,35. Bolo treba, aby aj ženy a deti poznali svoje povinnosti a plnili ich. Hospodin dal Izraelcom príkaz, ktorý sa týkal jeho prikázaní: „Vložte si tieto moje slová do svojho srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenia na svoje ruky; a budete ich mať ako pásku na čele medzi svojimi očami. Poučte o nich svoje deti..., aby sa rozhojnili vaše dni i dni vašich synov v krajine, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil dať vašim otcom, pokiaľ sú nebesá nad zemou.“ 5. Mojžišova 11,18-21.PP 374.2

Mojžiš nariadil kňazom, aby každého siedmeho roku celému zhromaždeniu prečítali celý zákon: „Mojžiš im prikázal: Na konci každého siedmeho roku, v čase určenom na odpustenie dlhov, na sviatok stánkov, keď celý Izrael sa príde ukázať pred Hospodinom, tvojím Bohom, na miesto, ktoré si on vyvolí, budeš nahlas predčitovať tento zákon pred celým Izraelom. Zhromaždi ľud, mužov, ženy, deti i cudzincov, ktorí bývajú v tvojich osadách; nech počúvajú a učia sa báť Hospodina, vášho Boha, a nech sa usilujú plniť všetky slová tohto zákona. Aj ich synovia, ktorí ho ešte neznajú, nech ho počujú a učia sa báť Hospodina, vášho Boha, po všetky dni, kým budete žiť v krajine, ktorú sa chystáte zaujať, keď prejdete cez Jordán.“ 5. Mojžišova 31,10-13.PP 374.3

Satan sa ustavične snaží prekrútiť Božie slovo, aby človekovi zatemnil myseľ a zviedol ho do hriechu. Preto Hospodin oznamuje svoje požiadavky tak presne a jasne, aby sa nikto nemohol zmýliť. Hospodin chce ľudí privádzať pod svoju ochranu, aby satan nemohol voči nim uplatniť svoju moc a aby ich nemohol oklamať. Boh je tak blahosklonný, že svoj zákon oznamuje ľuďom vlastným hlasom a svoje príkazy píše vlastnou rukou ako živé slová. Tieto požehnané, životodarné a pravdou preniknuté slová sú určené človekovi ako dokonalá smernica života. Keďže satan sa ustavične snaží ovládnuť ľudský rozum a city človeka odvrátiť od Hospodinových zasľúbení a požiadaviek, vyžaduje sa väčšia usilovnosť, aby sa upevnili v mysli a vštepili do srdca.PP 375.1

Učitelia cirkvi by mali oveľa pozornejšie vykladať ľuďom udalosti a poučenia z biblických dejín spolu s Pánovými výstrahami a požiadavkami. Mali by ich predniesť zrozumiteľne a primerane aj chápaniu detí. Kazatelia Božieho slova i rodičia by mali dbať o to, aby mládež čítala Písmo sväté a učila sa z neho.PP 375.2

Rodičia by mali upozorňovať svoje deti na poučenia zaznamenané na posvätných stránkach Biblie. Ak však chcú, aby ich synov a dcéry upútalo Božie slovo, musia sa oň zaujímať sami. Mali by poznať učenie Písma a mali by o ňom rozprávať podľa príkazu, ktorý dal Boh Izraelcom. „... keď budeš sedieť vo svojom dome i keď pôjdeš cestou, keď budeš líhať i keď budeš vstávať“. 5. Mojžišova 11,19. Kto chce, aby jeho deti milovali a ctili Boha, musí svedčiť o Božej láske podľa zjavenia v Písme i v diele stvorenia.PP 375.3

Každá kapitola i verš Písma je výrazom spoločenstva Boha s človekom. Predpisy Písma by sme si mali „priviazať ako znamenie na svoje ruky“ a „ako pásku na čelo“. Ak sa Boží ľud zachová podľa tejto rady a Božie predpisy sa bude nielen učiť, ale podľa nich bude aj žiť, povedú ho ako posvätný oblak vo dne a ohnivý stĺp v noci, ktorý viedol Izraelcov.PP 375.4