57. kapitola — Truhla zmluvy v rukách Filištíncov

Éliho rodina dostala ďalšiu výstrahu. Boh sa nemohol zjavovať veľkňazovi kvôli jeho synom. Ich hriechy totiž vylučovali prítomnosť Ducha Svätého. Uprostred tohto všeobecného zla zostával však Nebu verný len malý Samuel a on, ako prorok Najvyššieho, mal Éliho domu oznámiť posolstvo odsúdenia.PP 439.1

„Slovo Hospodinovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebývalo časté. V tom čase ležal Éli na svojom mieste a jeho oči začali slabnúť, takže nemohol vidieť. Svetlo Božie ešte nebolo zhasnuté, keď si Samuel ľahol spať v chráme Hospodinovom, v ktorom bola Božia truhla. Vtedy zavolal Hospodin na Samuela.“ Samuel sa nazdával, že je to hlas Éliho, potom sa ponáhľal k lôžku kňaza a povedal: „Tu som, veď si ma volal.“ Éli odpovedal: „Nevolal som, vráť sa a ľahni si.“ 1. Samuelova 3,1-5. Hlas trikrát rovnako oslovil Samuela a on trikrát odpovedal. Vtedy bol Éli presvedčený, že tajomné volanie je Boží hlas. Hospodin obišiel vyvoleného Božieho sluhu, šedivého starca a zhováral sa s dieťaťom. Tým dostal Éli a jeho rodina trpkú, ale zaslúženú výčitku.PP 439.2

V Éliho srdci to nevyvolalo nijakú závisť či žiarlivosť. Samuelovi povedal, že ak ho hlas znova zavolá, má odpovedať: „Hovor, Hospodine, lebo tvoj služobník počúva.“ Keď sa hlas znova ozval, chlapec odpovedal: „Hovor, lebo tvoj služobník počúva.“ 1. Samuelova 3,9.10. Zmocnila sa ho posvätná hrôza pri pomyslení, že veľký Boh sa chce s ním zhovárať, takže si nevedel presne spomenúť na slová, ktoré má na Éliho pokyn Hospodinovi povedať.PP 439.3

„I riekol Hospodin Samuelovi: Hľa, ja urobím v Izraelovi niečo také, že každému, kto to počuje, zazuní v oboch ušiach. V ten deň splním na Élim všetko to, čo som predpovedal o jeho dome od začiatku až do konca! Oznámim mu, že ja budem súdiť jeho dom až naveky pre hriech, lebo vedel, že jeho synovia si priťahujú kliatbu na seba, ale im v tom nebránil. Preto som domu Éliho prisahal, že neprávosť domu Éliho nedá sa odčiniť nikdy ani obeťou ani darom.“ 1. Samuelova 3,11-14.PP 439.4

Keď dostal od Boha toto posolstvo, Samuel „ešte neznal Hospodina a slovo Hospodinovo sa mu ešte nevyjavilo“. 1. Samuelova 3,7. To znamená, že ešte nepoznal také bezprostredné zjavenia Božej prítomnosti, ako dostávali proroci. Bol to Hospodinov úmysel zjaviť sa tak neočakávane, aby sa Éli o zjavení dozvedel z chlapcových otázok a z jeho úžasu.PP 439.5

Samuela zovrel strach a úžas pri pomyslení, že má oznámiť také strašné posolstvo. Ráno začal ako obvykle konať svoje povinnosti, no vo svojom mladom srdci mal ťažké bremeno. Hospodin Samuelovi nekázal, aby Élimu povedal o strašnej hrozbe, a preto chlapec mlčal a ako len mohol, Élimu sa vyhol. Obával sa otázky, na ktorú by musel prezradiť Boží súd tomu, ktorého miloval a ctil. Éli bol istý, že posolstvo predpovedá jemu i jeho rodine nejaké veľké nešťastie. Zavolal Samuela k sebe a vyzval ho, aby mu pravdivo rozpovedal, čo mu zjavil Hospodin. Chlapec poslúchol a starec pokorne a odovzdane prijal rozsudok. Povedal: „On je Hospodin, nech urobí, čo uzná za dobré.“ 1. Samuelova 3,18.PP 440.1

Skutočnú ľútosť však Éli neprejavil. Priznal si vinu, ale nezriekol sa hriechu. Hospodin z roka na rok odkladal uskutočniť svoj hrozivý rozsudok. Za ten čas sa dali mnohé chyby minulosti ponaprávať, ale starý kňaz neurobil účinné opatrenia, aby odstránil všetko, čo znesväcovalo Hospodinov svätostánok a čo viedlo tisíce Izraelcov do záhuby. Božia zhovievavosť spôsobila, že Chofní a Pinchás sa ešte viac zatvrdili a ešte opovážlivejšie páchali hriech. Éli oznámil celému národu, že jeho rodina dostala od Boha výstražné posolstvo. Dúfal, že tým aspoň čiastočne oslabí zlý vplyv svojej minulej ľahostajnosti. Ľud ani kňaz však na výstrahu nič nedbali. Neprávosti Izraelcov nezostali utajené ani okolitým národom, ktoré sa ešte smelšie oddávali modloslužbe a páchali ešte horšie zločiny. Okolité národy nepociťovali nijakú vinu za svoje neprávosti, ako by ju boli iste cítili, keby bol Izrael zostal Bohu verný. Deň odplaty sa však priblížil. Božiu autoritu nikto neuznával, zanedbávala sa bohoslužba a ľudia sa o Boha nestarali. Boh musel zasiahnuť v pravý čas a obrániť česť svojho mena.PP 440.2

Vtedy „Izrael tiahol do boja proti Filištíncom a utáboril sa pri Eben-Ézere; Filištínci sa utáborili v Aféku“. Túto vojnovú výpravu začali Izraelci bez Božej rady a bez súhlasu veľkňaza či proroka. „Keď sa Filištínci zoradili do šíkov proti Izraelcom a boj sa rozvinul, Filištínci porazili Izrael a pobili na bojisku okolo štyritisíc mužov.“ Keď sa zostatok pretriedeného vojska vrátil do tábora, „povedali starší Izraela: Prečo nás dnes porazil Hospodin pred Filištíncami?“ Ľud zrelý pre Boží súd si vôbec neuvedomoval, že príčinou tejto strašnej porážky boli jeho vlastné hriechy. Izraelci si povedali: „Vezmime k sebe zo Šíla truhlu zmluvy Hospodinovej; príde medzi nás a vyslobodí nás z rúk našich nepriateľov.“ 1. Samuelova 4,1-3. Hospodin nedal rozkaz ani povolenie, aby vojsko vzalo so sebou truhlu zmluvy. Izraelci však napriek tomu pevne verili, že teraz zvíťazia, a preto radostnými výkrikmi všetci privítali, keď Éliho synovia priniesli truhlu do tábora.PP 440.3

Filištínci pokladali truhlu zmluvy priamo za Boha Izraelcov. Jej moci pripisovali všetky divy, ktoré Hospodin vykonal pre svoj ľud. Keď teda počuli, s akým radostným pokrikom Izraelci prijali vo svojom tábore truhlu zmluvy, povedali: „Čo je to za zvuk veľkého pokriku v tábore Hebrejcov? A dozvedeli sa, že truhla Hospodinova došla do tábora. Vtedy sa Filištínci zľakli a povedali: Boh prišiel do tábora. A vraveli: Beda nám! Veď predtým sa niečo takého nikdy nestalo. Beda nám! Kto nás vyslobodí z ruky tak mocného Boha? To je ten Boh, ktorý bil Egypt rozličnými ranami na púšti. Posilnite sa však a vzmužte sa, Filištínci, aby ste neslúžili Hebrejcom, ako oni slúžili vám. Nuž, buďte mužmi a bojujte!“ 1. Samuelova 4,6-9.PP 441.1

Filištínci prudko zaútočili, porazili Izraelcov a spôsobili im ťažké straty. V tomto boji padlo tridsaťtisíc izraelských mužov. Filištínci dobyli truhlu zmluvy. Pri jej obrane padli obaja synovia Éliho. To bol ďalší stále platný dôkaz, že neprávosť Božieho ľudu nezostane bez trestu. Čím niekto lepšie pozná Božiu vôľu, tým väčší je jeho hriech, ak podľa nej nežije.PP 441.2

Izraelcov stihlo najväčšie nešťastie, aké ich len mohlo postihnúť. Božia truhla sa dostala do rúk nepriateľov. Izrael sa vlastne pripravil o svoju slávu, keď stratil symbol stálej Božej prítomnosti a moci. S posvätnou truhlou súviseli tie najpozoruhodnejšie zjavenia Božej pravdy a moci. Kedykoľvek predtým sa objavila, Izraelci vždy zázračne víťazili. Zatieňovali ju krídla zlatých cherubov a vo veľsvätyni spočívala na nej nevýslovná sláva jasného oblaku, zjavného to symbolu Najvyššieho. Teraz však Izraelcom víťazstvo nepriniesla; nebola im záštitou. V Izraeli zavládol veľký smútok.PP 441.3

Izraelci nechápali, že svoju vieru prejavujú len slovami, a takú vieru si Boh necení. Aj Boží zákon, uložený v truhle zmluvy predstavoval Božiu prítomnosť. Izraelci však opovrhli Božími príkazmi a požiadavkami; zarmútili Božieho Ducha a odpudili ho od seba. Keď ľud poslúchal sväté prikázania, Hospodin bol s ním a bojoval zaň svojou večnou mocou. Keď však prestali spájať truhlu zmluvy s Bohom a zjavenú Božiu vôľu si nectili poslušnosťou jeho zákonov, truhla zmluvy mala pre nich sotva väčšiu cenu ako obyčajná truhla. Izraelci na ňu hľadeli podobne ako modlárske národy na svojich bohov; akoby ona sama osebe mala moc a mohla ich zachrániť. Tým prestupovali vlastne v truhle uložený zákon, pretože práve uctievanie truhly bolo prejavom pokrytectva a modlárskeho formalizmu. Svojím hriechom opúšťali Boha a on im nemohol dopomôcť k víťazstvu, kým neoľutujú svoje neprávosti a nezrieknu sa ich.PP 441.4

Nestačilo, že truhla a svätostánok boli uprostred Izraela. Nestačilo, že kňazi prinášali obete a národ sa nazýval Božím ľudom. Hospodin neprijíma prosby tých, čo pášu neprávosti. Napísané je: „Ak si niekto odvracia ucho, aby nepočul naučenie, aj jeho modlitba je ohavnosťou.“ Príslovia 28,9.PP 442.1

Keď vojsko vyšlo do boja, zostarnutý a slepý Éli zostal v Šíle. V zlej predtuche očakával výsledok boja, „lebo srdce sa mu strachovalo o Božiu truhlu“. 1. Samuelova 4,13. Vysedával na kraji cesty pred vchodom do svätostánku a deň čo deň úzkostlivo čakal na príchod posla z bojiska.PP 442.2

Konečne z kopca zbehol do mesta istý Benjaminec a „mal roztrhnuté šaty a na hlave prach“. 1. Samuelova 4,12. Bez povšimnutia prebehol okolo starca pri ceste, vbehol do mesta a zástupu oznámil správu o porážke a stratách.PP 442.3

Nárek a kvílenie počul aj Éli, ktorý ešte stále sedel pri svätostánku. Doviedli k nemu posla, ktorý Élimu povedal: „Izrael uteká pred Filištíncami; ľud utrpel veľkú porážku a obaja tvoji synovia, Chofní a Pinchás zahynuli.“ Hoci to boli strašné správy, Éli ich prežil, lebo tušil, že to tak dopadne. Keď však posol dodal: „A truhla Božia padla za korisť,“ tvár mu od nevýslovnej úzkosti zmeravela. Nezniesol predstavu, že práve jeho hriech zneuctil Boha a stal sa príčinou, že Hospodin sa vzdialil od Izraela. Padol na zem, „zlomil si väzy a zomrel“. 1. Samuelova 4,17.18.PP 442.4

Napriek bezbožnosti svojho muža, Pinchásova manželka sa bála Hospodina. Svokrova i manželova smrť, no predovšetkým hrozná zvesť, že Božia truhla je v rukách nepriateľov, zapríčinili jej skon. Uvedomila si, že Izrael stratil svoju poslednú nádej. Dieťa, ktoré v tejto nešťastnej chvíli porodila, nazvala Ikabód a krátko pred smrťou žalostne opakovala: „Odsťahovala sa sláva od Izraela, lebo truhla Božia padla za korisť.“ 1. Samuelova 4,22.PP 442.5

Hospodin však svoj ľud celkom nezavrhol, ani pohanom nedoprial, aby sa dlho tešili zo svojho víťazstva. Filištínci mu boli len nástrojom na potrestanie Izraelcov a truhlou zmluvy zase potrestal Filištíncov. Božia prítomnosť, ktorá sprevádzala truhlu, bola dosiaľ zdrojom sily a slávy národa, ktorý poslúchal Boha. Táto neviditeľná prítomnosť sprevádzala truhlu aj ďalej, aby v priestupníkoch svätého Božieho zákona vyvolala hrôzu a zahubila ich. Hospodin často používa svojich úhlavných odporcov na to, aby potrestal nevernosť svojho ľudu. Na čas sa bezbožní môžu tešiť zo svojho víťazstva a radovať sa z utrpenia Izraelcov, ale príde čas, keď aj oni pocítia rozsudok svätého Boha, ktorý neznáša hriech. Kdekoľvek sa objaví bezbožnosť, tam rýchlo a neomylne zasiahnu Božie súdy.PP 442.6

Filištínci víťazoslávne odviezli truhlu do Ašdódu, jedného z piatich popredných miest, a umiestnili ju v dome boha Dágona. Nazdávali sa, že moc, ktorá dosiaľ sprevádzala truhlu, prešla teraz na ich stranu a s pomocou boha Dágona ich urobí nepremožiteľnými. Keď však na druhý deň vošli do chrámu, pohľad ich vydesil. Pred Hospodinovou truhlou ležal Dágon zvalený tvárou na zem. Kňazi modlu s úctou zodvihli a postavili ju tam, kde bola predtým. Nasledujúce ráno ju však opäť našli pred truhlou polámanú na zemi. Horná polovica modly sa podobala človekovi a dolná bola podobná rybe. Tie časti modly, ktoré pripomínali človeka, boli rozbité; neporušená zostala časť sochy podobná rybe. Ľud i kňazi s hrôzou tušili, že v tejto tajuplnej udalosti je zlé znamenie, ktoré pred Bohom Izraela veští záhubu nielen im, ale aj ich modlám. Truhlu teda z chrámu odniesli do zvláštnej budovy.PP 443.1

Obyvateľov Ašdódu začala sužovať trápna a zhubná choroba. Pripomenuli si rany, ktorými Boh Izraela stíhal Egypťanov, a vznik choroby dávali do súvisu s prítomnosťou truhly. Preto sa rozhodli dopraviť ju do Gatu. S truhlou však prišla do Gatu aj smrteľná nákaza a obyvatelia mesta preto odviezli truhlu do Ekrónu. Keď obyvateľov tohto mesta zachvátil strach, zdesene volali: „Dopravili k nám truhlu izraelského Boha, aby usmrtili nás i náš ľud.“ Utiekali sa pod ochranu svojich bohov, ako to urobili aj obyvatelia Ašdódu a Gatu, ale záhuba pokračovala, ľudia boli zúfalí a „bedákanie vystupovalo až k nebu“. 1. Samuelova 5,10-12. Keď už ľudia nechceli mať truhlu medzi sebou, odniesli ju na pole. Krajinu však postihla nová pohroma v podobe myší, ktoré ničili všetku úrodu na poli aj v sýpkach. Národu hrozilo úplné vyhynutie následkom choroby a hladomoru.PP 443.2

Truhla zmluvy bola medzi Filištíncami sedem mesiacov a Izraelci sa po celý ten čas ani len nepokúsili získať ju späť. Teraz by sa jej už sami Filištínci radi zbavili, aj keď ju predtým túžili mať. Truhla sa im nestala zdrojom sily, ale príčinou veľkých útrap a ťažkou kliatbou. Nevedeli však, čo si s ňou počnú, lebo kamkoľvek ju presťahovali, všade ju sprevádzali Božie rany. Ľud sa obracal o radu k svojim kniežatám, kňazom i čarodejníkom a naliehavo žiadal: „Čo máme robiť s truhlou Hospodinovou? Poraďte nám, ako ju poslať na jej miesto.“ Všetci radili, aby truhlu vrátili a pripojili k nej aj obeť za vinu. Vraveli: „Potom sa uzdravíte a dozviete sa, prečo neodstúpila od vás jeho ruka.“ 1. Samuelova 6,2.3.PP 443.3

Keď pohania chceli odvrátiť nejakú pohromu, alebo sa jej chceli zbaviť, obvykle zo zlata, striebra či iného materiálu zhotovili podobu toho, čo ranu spôsobilo, prípadne stvárnili predmet či pohromou postihnuté časti tela. Tento výtvor dali potom na stĺp, alebo ho postavili na niektorom významnom mieste vo viere, že ich účinne ochráni od zla, ktoré predstavuje. Podobné zvyky zachovávajú niektoré pohanské národy dodnes. Trpiaci človek vyhľadáva pomoc v chráme pri svojej modle; prináša jej podobu postihnutej časti a ponúka ju ako obeť svojmu bohu.PP 444.1

Filištínske kniežatá radili ľudu, aby podľa vtedajšej povery zhotovil napodobeninu rán, ktoré ich postihli: „Podľa počtu filištínskych kniežat dáte päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo tá istá rana stihla vás všetkých i vaše kniežatá.“ 1. Samuelova 6,4.PP 444.2

Títo múdri muži poznali, že truhlu sprevádza tajomná moc, na ktorú ich múdrosť nestačí. No pri všetkej svojej „múdrosti“ neporadili ľudu, aby sa odvrátil od modiel a slúžil Hospodinovi. Boha Izraelcov stále nenávideli, lebo Božie súdy ich prinútili skloniť sa pred jeho mocou. Božie súdy môžu hriešnikov presvedčiť, že márne odporujú Bohu. Môžu ich prinútiť, aby sa podriadili Božej moci, aj keď vzdorujú a repcú. Také podriadenie však hriešnikovi nepomôže. Hriešnik sa musí podriadiť Bohu celým srdcom. Ak má byť jeho ľútosť účinná, musí sa bezvýhradne odovzdať Božej milosti.PP 444.3

Boh je voči hriešnikom krajne zhovievavý. Z darov Božej prozreteľnosti sa rovnako tešili filištínski modlári, ako aj izraelskí odpadlíci. Nespočetné dary milosti prijímali nevďační a odbojní ľudia bez toho, aby si to všimli. Každé požehnanie svedčilo o Darcovi, no oni boli ľahostajní voči jeho láske. Božia trpezlivosť s ľuďmi je naozaj nesmierna. Keď však svojvoľne zostávajú zatvrdilí, jeho ruka ich prestane chrániť. Ak nechcú poslúchať Boží hlas, ktorý ich oslovuje celým stvoriteľským dielom, ak odmietajú výstrahy, rady a pokarhanie Božieho slova, Boh ich musí osloviť ranami.PP 444.4

Medzi Filištíncami boli aj takí, čo truhlu vrátiť nechceli. Zdalo sa im, že také uznanie moci Boha Izraelcov by pre hrdú krajinu Filištíncov bolo predsa len prílišným ponížením. Kňazi a čarodejníci však napomenuli ľud, aby nebol taký tvrdošijný ako faraón a Egypťania, lebo tým by na seba privolal ešte tvrdšie rany. Konečne navrhli plán, s ktorým všetci súhlasili, a hneď ho aj uskutočnili. Truhlu a zlaté dary za previnenie naložili na celkom nový voz, aby zabránili znečisteniu. Do voza zapriahli dve kravy, na ktorých ešte nebolo jarmo. Ich teľce zavreli doma a kravy potom pustili, aby šli, kam chcú. Ak truhlu dopravia Izraelcom do Bét-Šemeša, najbližšieho mesta Lévijcov, bude to pre Filištíncov dôkaz, že všetko zlo im spôsobil Boh Izraelcov. „Ale ak nie, budeme vedieť, že nedotkla sa nás jeho ruka, ale že sa to stalo náhodou.“ 1. Samuelova 6,9.PP 444.5

Kravy sa potom odvrátili od svojich mláďat, stále ručali a šli priamym smerom na Bét-Šemeš. Hoci ich neviedla ľudská ruka, trpezlivé zvieratá sa neuchýlili od smeru svojej cesty. Truhlu sprevádzala Božia prítomnosť a bezpečne ju doviedla na určené miesto.PP 445.1

Bol práve čas žatvy a obyvatelia Bét-Šemeša zožínali v doline pšenicu. „Keď pozdvihli oči, uzreli truhlu, potešili sa, že ju vidia. Keď voz došiel na pole Bétšemešana Józuu, zastavil sa tam. Bol tam práve veľký kameň. Keď poštiepali drevo z voza, obetovali kravy ako spaľovanú obeť Hospodinovi.“ Filištínske kniežatá, ktoré sprevádzali truhlu „až po chotár Bét-Šemeša“ (1. Samuelova 6,13.14.12) a boli svedkami jej prijatia, vrátili sa do Ekrónu. Morová rana prestala a Filištínci sa presvedčili, že ich útrapy boli ranami, ktoré na nich zoslal Boh Izraela.PP 445.2

Keď obyvatelia Bét-Šemeša náhle rozniesli správu, že truhla zmluvy je u nich, z okolitých krajov sa sem zišiel ľud, aby privítal jej návrat. Truhlu postavili na kameň, čo predtým slúžil za oltár, a pred ním obetovali Hospodinovi ďalšie obete. Keby boli títo ľudia oľutovali svoje hriechy, mohli na nich spočinúť Božie požehnania. Oni však náležite neposlúchali Boží zákon. Z návratu truhly sa síce radovali a pokladali to za predzvesť novej priazne, ale skutočnú podstatu jej posvätnosti nechápali. Namiesto toho, aby pre ňu zriadili vhodné miesto, nechali ju na strnisku. Posvätnú truhlu si stále prezerali, rozprávali o jej obdivuhodnom návrate a dohadovali sa, v čom môže spočívať jej divotvorná moc. Nakoniec svojej zvedavosti neodolali a opovážlivo truhlu otvorili.PP 445.3

Celý Izrael vedel, že na truhlu musia hľadieť s posvätnou bázňou a úctou. Keď dostali príkaz, aby ju preniesli z jedného miesta na druhé, Lévijci sa na ňu neodvážili ani len pozrieť. Božiu truhlu smel raz v roku vidieť len veľkňaz. Ani pohanskí Filištínci sa neodvážili odkryť ju. Truhlu na všetkých jej cestách sprevádzali neviditeľní Boží anjeli. Neúcta a opovážlivosť Bétšemešanov bola okamžite potrestaná. Mnohí z nich náhle zomreli.PP 445.4

Ani tento súd neviedol tých, čo zostali nažive, aby svoj hriech oľutovali. Na truhlu hľadeli s poverčivou bázňou. Chceli sa jej zbaviť, ale neodvážili sa ju odniesť, a preto poslali obyvateľom Kirjat-Jearímu posolstvo s výzvou, aby si truhlu odniesli. Obyvatelia tohto mesta s jasotom uvítali príchod posvätnej truhly. Uvedomovali si, že je to prísľub Božej priazne poslušným a verným Izraelcom. Slávnostne ju celí šťastní preniesli do svojho mesta a umiestnili v dome Lévijca Abinádaba. On ustanovil svojho syna Eleázara, aby ju strážil a truhla Hospodinova zostala uňho mnoho rokov.PP 445.5

Odvtedy, čo sa Hospodin prvýkrát zjavil Samuelovi, celý národ ho uznával za Bohom povolaného proroka. Samuel osvedčil svoju vernosť ako Boží posol tým, že Božiu výstrahu Éliho rodine verne oznámil, aj keď to bola preňho povinnosť krajne bolestná a ťažká, „a Hospodin bol s ním, takže ani jednému jeho slovu nedal padnúť na zem. Celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu poznal, že Samuel bol ustanovený za proroka Hospodinovho.“ 1. Samuelova 3,19.20.PP 446.1

Keďže Izrael ako národ bol aj ďalej Hospodinovi neverný a klaňal sa modlám, Boh ho za to nechal v područí Filištíncov. Samuel v tom čase navštevoval mestá a dediny v celej krajine a snažil sa priviesť Izraelcov k Bohu ich otcov. Jeho úsilie malo požehnané výsledky. Izraelcov už dvadsať rokov utláčali nepriatelia a „celý dom izraelský vzdychal za Hospodinom“. Samuel radil: „Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi a ak odstránite cudzích bohov zo svojho prostredia, i aštarty, a ak si upriamite srdci a na Hospodina, a budete slúžiť jemu samému, vytrhne vás z ruky Filištíncov.“ 1. Samuelova 7,2.3. Z toho je zrejmé, že za čias Samuela ľud bol poučený o praktickej zbožnosti, náboženstve srdca. Podobne to bolo aj vtedy, keď za svojho pozemského života učieval ľudí Kristus. Bez Kristovej milosti bola obradná zbožnosť starým Izraelcom celkom bezcenná. Bez Kristovej milosti zostáva bezcennou aj dnešnému Izraelovi.PP 446.2

Dnes je oživenie pravej zbožnosti srdca práve tak potrebné, ako za čias starého Izraela. Ľútosť je prvým krokom každého, kto sa chce vrátiť k Bohu. To nemôže urobiť nikto za iného. Každý z nás sa musí osobne sám, celým srdcom pred Bohom pokoriť a zavrhnúť svoje modly. Keď urobíme všetko, čo je v našich silách, Hospodin nám zjaví svoju spásu.PP 446.3

Celý Izrael sa pod vedením náčelníkov jednotlivých kmeňov zhromaždil do Micpy, kde sa konala veľká slávnosť. Ľud tu v hlbokej pokore vyznával svoje hriechy na dôkaz svojho rozhodnutia poslúchať príkazy, ktoré vypočul, a Samuel tu bol ustanovený za sudcu.PP 446.4

Filištínci pokladali toto zhromaždenie za prípravu na vojnu, a preto s veľkým počtom vojska vyrazili proti Izraelcom, aby ich rozohnali skôr, než uskutočnia svoj údajný zámer. Správa o blížiacich sa Filištíncoch Izraelcov vyľakala, a preto prosili Samuela: „Neprestávaj za nás volať o pomoc k Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás vyslobodil z rúk Filištíncov.“ 1. Samuelova 7,8.PP 446.5

Práve keď Samuel obetoval jahňa ako spaľovanú obeť Hospodinovi, pritiahli Filištínci a chystali sa k boju. No Všemohúci, ktorý v ohni a hromobití zostúpil na Sínaj, ktorý cez rozdelené Červené more a cez Jordán razil Izraelcom cestu, znova prejavil svoju moc. Na blížiaceho sa nepriateľa sa prihnala taká strašná búrka, že zem bola pokrytá mŕtvolami.PP 447.1

Izraelci stáli v posvätnom úžase, chveli sa v obave i v nádeji. Keď videli porážku svojich nepriateľov, poznali, že Boh prijal ich pokánie. Aj keď na boj neboli pripravení, použili zbrane padlých Filištíncov a utekajúce vojsko prenasledovali až do Bét-Kára. Toto skvelé víťazstvo dosiahli práve tam, kde ich pred dvadsiatimi rokmi porazili Filištínci, pričom boli zabití kňazi a Hospodinova truhla sa dostala do rúk nepriateľov. Pre národy i pre jednotlivcov rovnako platí zásada: poslúchať Boha je bezpečná a šťastná cesta, zatiaľ čo cesta hriechu vedie do nešťastia a do záhuby. Filištínci boli tak dokonale pokorení, že sa zriekli aj pevností, ktoré predtým dobyli a dlhé roky sa zdržali záškodníckych zámerov voči Izraelcom. Tento ich príklad nasledovali aj ostatné národy, takže sa Izraelci tešili mieru a kým Samuel spravoval krajinu, mali pokoj.PP 447.2

Aby sa na to, čo sa tu udialo, nikdy nezabudlo, Samuel postavil medzi Micpu a Šén veľký kameň ako pamätník. Nazval ho Eben-Ézer, „Kameň pomoci“, a ľudu povedal: „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.“ 1. Samuelova 7,12.PP 447.3