49. kapitola — Józuove posledné slová

Územné výboje sa skončili a Józua sa vrátil do svojho domova v Timnat-Serach, aby tu v pokoji našiel odpočinok. „Dlhý čas potom, čo Hospodin dal odpočinúť Izraelcom od všetkých okolitých nepriateľov..., Józua zvolal celý Izrael, jeho starších, predákov, sudcov a úradníkov.“ Józua 23,1.2.PP 389.1

Odvtedy, čo sa ľud usadil vo svojom dedičstve, uplynulo sotva niekoľko rokov a už boli náznaky, že sa medzi nimi začína šíriť zlo, ktoré na Izrael privolalo Božie súdy. Józua už začal pociťovať ťarchu staroby a vedel, že svoje dielo musí čoskoro dokončiť. Budúcnosť národa ho napĺňala obavou. Keď sa ľud zhromaždil okolo svojho zostarnutého vodcu, Józua sa k nemu prihováral starostlivejšie než otec. Povedal: „Vy ste videli všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, všetkým týmto národom pred vami, lebo Hospodin, váš Boh, sám bojoval za vás.“ Józua 23,3. Kanaánci boli síce porazení, ale ešte stále obývali značnú časť krajiny zasľúbenej Izraelovi, a Józua nabádal svoj ľud, aby neochaboval a nezabúdal na to, že Hospodin im kázal modloslužobné kmene celkom vyplieniť.PP 389.2

Splniť túto úlohu sa ľud príliš neponáhľal. Izraelské kmene sa rozišli do svojich určených dedičných oblastí, vojská boli rozpustené a všeobecne prevládala mienka, že nové výboje sú podujatia neľahké a pochybné. Józua však oznámil: „Hospodin, váš Boh, sám ich vypudí pred vami a zaženie a vy zaujmete ich krajinu, ako vám zasľúbil Hospodin, váš Boh. Tak buďte veľmi silní v zachovávaní a plnení všetkého, čo je napísané v knihe zákona Mojžišovho, a neodchýľte sa od neho ani napravo, ani naľavo.“ Józua 23,5.6.PP 389.3

Józua vyzval Izraelcov, aby sami dosvedčili, že Boh verne splnil, čo im sľúbil, pokiaľ, pravda, dodržiavali zmluvné podmienky. Povedal: „Uvedomte si celým srdcom a celou dušou, že nevystalo ani jedno z oných blahých zasľúbení, ktoré vám dal Hospodin, váš Boh. Všetky sa splnili, ani jedno nevystalo.“ Povedal im, že tak, ako Hospodin splnil svoje zasľúbenie, tak splní aj svoje hrozby. „Ako sa vám splnilo každé blahé zasľúbenie, ktoré vám dal Hospodin, váš Boh, tak Hospodin dopustí všetko zlé na vás... ak prestúpite zmluvu, ktorú vám ustanovil Hospodin, váš Boh... hnev Hospodinov vzbĺkne proti vám a čoskoro vyhyniete v tejto krásnej krajine, ktorú vám dal.“ Józua 23,14-16.PP 389.4

Satan klame mnohých rafinovane zvodným tvrdením, že Boh vo svojej láske k vyvolenému národu Izraelcom veľkoryso odpúšťa spáchaný hriech. Pritom presviedča, že hrozby obsiahnuté v Božom slove majú síce určitý zmysel v mravnej Božej vláde, že ich však nemožno chápať doslovne. Boh však pri všetkom svojom zaobchádzaní so svojimi tvormi dodržuje zásady spravodlivosti tým, že nechá predviesť hriechy v ich pravej podobe a ukazuje, že nevyhnutným následkom hriechu je utrpenie a smrť. Pre hriech nikdy nebolo a nikdy nebude takzvané bezpodmienečné odpustenie. Pri takomto odpustení by sa Boh vlastne zriekal zásad spravodlivosti, ktoré sú skutočným základom jeho vlády. Nevinný vesmír by to zavádzalo do zmätku. Boh jasne ukázal následky hriechu; a keby jeho varovné signály nemali platiť, nemohli by sme mať istotu, či sa splnia aj Božie zasľúbenia. Takáto „zhovievavosť“, ktorá neberie ohľad na spravodlivosť, nie je zhovievavosťou, ale slabosťou.PP 390.1

Boh je darca života. Všetky Božie zákony sú od samého začiatku životodarné. Hriech však porušil Bohom ustanovený poriadok a zaviedol rozvrat. Kým potrvá hriech, nevyhnutne bude trvať aj utrpenie a smrť. Keďže Spasiteľ vzal na seba kliatbu hriechu, ktorá patrila nám, smieme dúfať, že v jeho osobe sa vyhneme jej neblahým následkom.PP 390.2

V Sícheme sa pred Józuovou smrťou zišli na jeho výzvu náčelníci a zástupcovia kmeňov. V celej krajine nebolo miesta, s ktorým by súviselo toľko spomienok na Božiu zmluvu s Abrahámom a s Jákobom a ktoré by Izraelcom dôraznejšie pripomínalo ich slávny sľub pri vstupe do Kanaánu. Stáli tu nemí svedkovia tohto sľubu, vrchy Ébal a Gerizim. Na obnovu tohto sľubu sa teraz zišli pri svojom zomierajúcom vodcovi. Všade videli dôkazy toho, čo Boh pre nich urobil: ako im dal zem, ktorú neobrábali a mestá, ktoré nevystavali, vinice a olivové háje, ktoré nevysádzali. Józua pospomínal Izraelcom všetky tieto udalosti a ešte raz rozprával o obdivuhodných Božích skutkoch, aby všetci pocítili Božiu lásku a milosrdenstvo a aby mu slúžili „úprimne a verne“. Józua 24,14.PP 390.3

Józua kázal doniesť zo Šíla truhlu zmluvy. Slávnostným prenesením tohto symbolu Božej prítomnosti chcel Józua hlboko zapôsobiť na myseľ prítomných. Keď poukázal na Božiu dobrotivosť voči Izraelcom, v mene Hospodinovom ich vyzval, aby sa rozhodli, komu budú slúžiť. Keďže Izraelci predsa len do určitej miery tajne uctievali modly, Józua ich teraz chcel doviesť k rozhodnutiu, ktoré by tento hriech z Izraela odstránilo. Povedal: „Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť.“ Józua 24,15. Józua si prial, aby slúžili Bohu dobrovoľne a ochotne, nie z donútenia. Skutočným základom pravého náboženstva je láska k Bohu. Slúžiť Bohu len v nádeji na odmenu či zo strachu pred trestom nemá nijakú cenu. Ani zjavné odpadnutie neuráža Boha viac, než pokrytectvo či bezduchá zbožnosť.PP 390.4

Zostarnutý vodca vyzval zhromaždených, aby sa dôkladne zamysleli nad tým, čo im povedal, a aby sa rozhodli, či naozaj chcú žiť tak, ako zvrhlé modlárske národy okolo nich. Ak nechcú slúžiť Hospodinovi, zdroju všetkej ich sily a prameňu všetkého požehnania, nech sa rozhodnú, či budú slúžiť „bohom, ktorým slúžili... otcovia“, ktorých sa na Boží pokyn zriekol Abrahám, „alebo bohom Amorejcov“, v krajine ktorých teraz bývajú. Tieto posledné slová vyzneli ako prísna výčitka Izraelcom. Bohovia Amorejcov nemohli ochrániť svojich ctiteľov. Tento národ bol pre svoje ohavné a odporné hriechy vyhubený a krajinu, ktorú kedysi vlastnil, dostal Boží ľud. Akej nerozvážnosti by sa Izraelci dopustili, keby si zvolili bohov, kvôli ktorým Amorejcov stihla záhuba! Józua povedal: „Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“ Svätý zápal, ktorým bolo predchnuté otcovo srdce, uchvátilo všetok ľud. Na jeho výzvu zaznela okamžitá a jednoznačná odpoveď: „Nech je vzdialené od nás, žeby sme opustili Hospodina a slúžili iným Bohom!“ Józua 24,15.16.PP 391.1

Józua povedal: „Nemôžete slúžiť Hospodinovi, lebo on je svätý Boh, horliaci Boh; neodpustí vám priestupky a hriechy.“ Józua 24,19. Skôr ako mohla nastať trvalá náprava, ľud si musel uvedomiť, že sám od seba nedokáže Boha poslúchať. Porušili Boží zákon, stali sa priestupníkmi a sami z tejto situácie nenachádzali východisko. Keď sa spoliehali na vlastnú silu a na vlastnú spravodlivosť, nemohli získať odpustenie hriechov. Márne sa teda sľubmi zaväzovali, že budú slúžiť Bohu, ak nemohli splniť požiadavky Božieho spravodlivého zákona. Dosiahnuť odpustenie hriechov a získať silu zachovávať Boží zákon mohli len vierou v Krista. Vo svojej snahe dosiahnuť spásu sa nebudú môcť spoľahnúť na vlastné sily, ale bezvýhradne musia veriť zásluhám zasľúbeného Mesiáša-Spasiteľa, ak chcú mať istotu Božej priazne.PP 391.2

Józua chcel doviesť svojich poslucháčov k tomu, aby nerozvážne nesľubovali niečo, čo by nemohli splniť. S hlbokou vážnosťou opätovali vyhlásenie: „Nie! My budeme slúžiť Hospodinovi.“ Slávnostne súhlasili s tým, že budú sami svedkami proti sebe, že si vyvolili Hospodina, a znova predniesli svoj sľub vernosti: „Hospodinovi, nášmu Bohu, budeme slúžiť a jeho hlas poslúchať.“ Józua 24,21.24.PP 391.3

„V ten deň Józua uzavrel zmluvu s ľudom, dal mu ustanovenia a právo v Sícheme.“ Po tejto slávnej udalosti urobil záznam a s knihou zákona ho uložil do truhly zmluvy. Na pamiatku tejto zmluvy postavil stĺp a povedal: „Tento kameň bude svedkom proti nám, lebo počul všetky reči, ktoré nám hovoril Hospodin, a bude svedkom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha. Potom Józua prepustil ľud, každého do jeho dedičného vlastníctva.“ Józua 24,25.27.28.PP 392.1

Práca, ktorú Józua pre Izraelcov vykonal, sa skončila. „Józua verne nasledoval Hospodina“ a Božia kniha ho nazýva „Hospodinovým služobníkom“. Najvznešenejším svedectvom o jeho povahe ako vodcu ľudu je história pokolenia, ktoré zažilo jeho vedenie: „Izrael slúžil Hospodinovi, kým žil Józua a starší, ktorí Józuu prežili.“ Józua 24,31.PP 392.2