20. kapitola — Jozef v Egypte

Keď sa karavána kupcov, ktorí Jozefa odvážali do Egypta, blížila k južným hraniciam Kanaánu, chlapec v diaľke zahliadol pahorky, pri ktorých stáli otcove stany. Pri pomyslení na opusteného a nešťastného otca trpko zaplakal. Pripomínal si zážitok z Dótana. V duchu videl svojich rozhnevaných bratov a bolestne pociťoval ich nenávistné pohľady. Ešte stále mu v ušiach zneli ich výsmešné a urážlivé slová, ktorými odpovedali na jeho žalostné prosby o zľutovanie. S obavou hľadel do budúcnosti. Aká to zmena – obľúbený syn bude opusteným otrokom bez priateľov! Čo ho čaká v cudzej krajine, do ktorej ho vedú? Jozefa premáhal nevýslovný bôľ a strach. Božia prozreteľnosť však aj tento zážitok zmenila Jozefovi na požehnanie. V niekoľkých hodinách poznal to, čo by inak poznával celé roky. Otec mu svojou prílišnou nehou a zhovievavou láskou v nejednom ohľade len škodil. Tým, že mu vo všetkom dával prednosť, podnecoval Jozefových bratov k závisti a ich hnev ho kruto pripravil o domov. Otcovo nadŕžanie Jozefovi ovplyvnilo aj synovu povahu. Bolo príčinou jeho nedostatkov, ktoré teraz musel naprávať. Bol samoľúby a domýšľavý. Zvykol si na láskyplnú starostlivosť svojho otca a nebol pripravený na príkoria, ktoré ho v jeho ďalšom trpkom a neistom živote otroka čakajú.PP 153.1

Cestou Jozef premýšľal aj o Bohu svojich otcov. V detstve sa ho naučil milovať a báť sa ho. Doma neraz počul otca rozprávať o tom, ako na úteku z domova dostal nebeské videnie. Počul o tom, ako Boh dal Jákobovi zasľúbenia a ako ich splnil, ako ho v tiesnivej chvíli navštívili Boží anjeli, aby mu radili, aby ho potešovali a ochraňovali. Dozvedel sa aj to, že láskyplný Boh pošle svojmu ľudu Vykupiteľa. V pamäti sa mu teraz živo vynárali všetky tieto vzácne naučenia. Jozef uveril, že Boh jeho otcov bude aj jeho Bohom. Bezvýhradne sa oddal do Božích rúk s prosbou, aby ho Ochranca Izraela neopúšťal v krajine, kde bude žiť ako cudzinec.PP 153.2

Rozhodol sa, že za každých okolností zostane Bohu verný ako sluha nebeského Kráľa. Bude mu slúžiť celým srdcom, statočne bude znášať skúšky a verne plniť všetky povinnosti. Tento jediný deň znamenal v Jozefovom živote veľký obrat. Akoby nešťastná okolnosť zmenila zhýčkané dieťa na dospelo uvažujúceho a odvážneho muža činu.PP 153.3

Po príchode do Egypta kupci predali Jozefa veliteľovi faraónovej telesnej stráže Pótifarovi. V jeho službách strávil desať rokov. Za celý ten čas číhali naňho mimoriadne zvodné pokušenia. Žil tam medzi modlármi, ktorí na kráľovskom dvore najvzdelanejšieho národa, akým Egypt vtedy bol, krajne pompézne a úmerne bohatstvu a kultúre uctievali falošných bohov. Jozef však napriek tomu zostal detinsky oddane verný Bohu. Aj keď všade okolo seba narážal na samé neresti, žil akoby nič z toho ani nevidel. O zakázaných veciach nerozmýšľal. Hoci si chcel získať priazeň Egypťanov, neznížil sa k tomu, aby svoje zásady tajil. Ak by to bol skúsil, bol by podľahol pokušeniu. Jozef sa však nehanbil za vieru svojich otcov a nepokúšal sa zatajiť, že uctieva Hospodina.PP 154.1

„Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo... Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek konal, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách.“ 1. Mojžišova 39,2.3. Pótifar dôveroval Jozefovi natoľko, že ho nakoniec ustanovil za správcu celého svojho majetku. „Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol.“ 1. Mojžišova 39,6.PP 154.2

Zjavné úspechy, ako výsledok Jozefovho rozvážneho šafárenia, nemožno označiť za skutočný zázrak. Boli to plody jeho pracovitosti, usilovnosti a starostlivosti, ktoré sprevádzalo Božie požehnanie. Kým Jozef v tom videl prejav Božej milosti, pre jeho modloslužobného pána to bolo tajomstvom. Je zrejmé, že bez pevného a cieľavedomého úsilia by Jozef nijaký úspech nedosiahol. Vernosťou tohto služobníka bol Boh oslávený. Pán chcel ukázať zjavný rozdiel medzi životom uctievačov modiel a mravne čistým, spravodlivým životom Božieho sluhu, aby svetlo nebeskej milosti zažiarilo aj v temnote pohanstva.PP 154.3

Jozef si ochotou a vernosťou naklonil srdce Pótifara, ktorý v ňom za istý čas videl skôr syna než otroka. Mladý hospodár sa stretával s hodnostármi a učencami, naučil sa cudzie jazyky, získal vtedajšie vedecké poznatky a vyznal sa v správe verejných záležitostí. Stručne možno povedať, že získal znalosti potrebné pre budúceho prvého ministra Egypta.PP 154.4

Jozefova viera a čestnosť museli však prejsť aj krutými skúškami. Pótifarova manželka sa pokúšala zviesť mládenca, aby prestúpil Boží zákon. Až dosiaľ zostal v záplave veľkej skazenosti tejto pohanskej krajiny nepoškvrnený. Ako však tomuto náhlemu, prudkému a zvodnému pokušeniu odolať? Jozef si dobre uvedomoval následky svojho odmietnutia. Na jednej strane ho čakal život plný priazne a blahobytu, ale aj klamstva a pretvárky, na strane druhej život v nemilosti či ťažký žalár, ba možno aj smrť. Celá jeho budúcnosť závisela od okamžitého rozhodnutia. Zvíťazí jeho zásadnosť? Zostane Bohu verný? Tento vnútorný boj s úzkosťou sledovali Boží anjeli.PP 154.5

Jozefova odpoveď je dôkazom sily náboženských zásad. Nezradil dôveru svojho pozemského pána, no predovšetkým zostal verný nebeskému Pánovi. Pred vševidiacim Božím okom a pred očami svätých anjelov si mnohí dovoľujú to, čo by neurobili ani pred svojimi blížnymi. Jozef však najprv myslel na Boha. Povedal: „Ako by som mohol teda spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu?“ 1. Mojžišova 39,9.PP 155.1

Keby sme si vždy uvedomovali, že Boh vidí a počuje všetko, čo konáme a hovoríme, že všetky naše slová a skutky verne zaznamenáva a že sa raz budeme zo všetkého zodpovedať, báli by sme sa zhrešiť. Mladým ľuďom treba stále pripomínať, že sú vždy v Božej prítomnosti, nech sú kdekoľvek a nech robia čokoľvek. Boh vie o každom našom skutku. Aj keď ľudské zákony bývajú niekedy prísne, nejeden človek ich porušuje bez toho, aby bol odhalený a potrestaný. S Božími zákonmi je to inak. Priestupníka neskryje ani tá najtemnejšia noc. Márne si myslí, že je sám; oko neviditeľného Svedka, sleduje každý jeho čin. Boh pozná aj tie najtajnejšie pohnútky jeho srdca. Sleduje každý jeho čin, slovo či myšlienku tak pozorne, akoby človek bol na svete len sám a akoby sa všetka pozornosť neba sústreďovala iba naňho.PP 155.2

Jozef však napriek utrpeniu zostal čestný. Jeho pokušiteľka ho z pomsty obvinila z ohavného činu a dostala ho do väzenia. Keby však Pótifar bol žalobe svojej ženy proti Jozefovi uveril, mladý Žid mohol prísť bezodkladne o život, ale Jozefova príznačná skromnosť a priamosť boli dôkazom jeho neviny. V záujme záchrany dobrej povesti svojho domu Pótifar dal Jozefa uväzniť.PP 155.3

Žalárnici spočiatku zaobchádzali s Jozefom tvrdo. Žalmista hovorí: „V klade mu zvierali nohy, dostal sa do želiez, kým sa len nesplnilo jeho slovo a reč Hospodinova ho neospravedlnila.“ Žalm 105,18.19. Jozefova šľachetná povaha však žiarila aj v tme žalára. Vo viere zostal neoblomný a trpezlivý. Po rokoch svedomitej a vernej služby dostal krutú odmenu. To mu však nepodlomilo vieru, ani v ňom neprebúdzalo hnev. Bol pokojný, pretože bol bez viny a bezvýhradne sa oddal do Božích rúk. Nemyslel príliš na seba, na svoje utrpenie, ale snažil sa zmierňovať útrapy iných. Ani väzenie ho nepripravilo o jeho ohľaduplnosť. Boh ho školou utrpenia pripravoval na vznešenejšie poslanie a Jozef túto potrebnú skúsenosť neodmietol. V žalári bol svedkom útlaku a týrania; na vlastné oči videl následky spáchaných zločinov. Naučil sa spravodlivosti, súcitu a milosrdenstvu. Získané poznanie mu neskôr pomohlo rozvážne a zhovievavo spravovať krajinu.PP 155.4

Jozef si postupne získal dôveru hlavného žalárnika, ktorý mu nakoniec zveril dozor nad ostatnými väzňami. Jeho počínanie v žalári – poctivosť v každodennom živote a súcit s trpiacimi – mu otvorilo cestu k budúcemu blahobytnému životu a k poctám. Každý lúč svetla, ktorým osvecujeme iných, sa vracia k nám. Každé vľúdne a súcitné slovo, ktorým potešíme zarmúteného, každý skutok, ktorým pomôžeme utláčanému, každý dar, ktorým obšťastníme chudobného, prináša darcovi požehnanie, ak to robí zo správnych pohnútok.PP 156.1

Kráľovi služobníci, vrchný pekár a hlavný čašník, boli pre akési obvinenia uväznení a dostali sa pod Jozefov dohľad. Keď raz Jozef vošiel do ich cely a našiel ich veľmi skormútených, vľúdne sa ich opýtal na príčinu ich zármutku. Odvetili mu teda, že mali podivné sny a chcú vedieť ich význam. Jozef im však povedal: „Výklady snov patria Bohu! Len mi ich rozpovedzte!“ 1. Mojžišova 40,8. Každý z nich potom Jozefovi vyrozprával svoj sen a on im vyložil ich význam: vrchný čašník bude o tri dni znova vo svojom povolaní a podá faraónovi čašu, ako to robieval predtým; hlavný pekár však bude na kráľov rozkaz popravený. Jozefov výklad sa v oboch prípadoch splnil.PP 156.2

Kráľov čašník bol Jozefovi za výklad sna, ako aj za mnohé prejavy láskavosti, ktoré mu Jozef vo väzení preukázal, veľmi vďačný. Jozef mu dojímavo vyrozprával príčinu svojho nespravodlivého uväznenia a žiadal ho, aby sa mu odmenil tým, že sa o ňom zmieni kráľovi. Povedal: „Rozpomeň sa na mňa, keď sa ti dobre povedie, a preukáž mi láskavosť: spomeň ma pred faraónom a pomôž mi vyjsť z tohto domu, lebo z krajiny Hebrejcov ma ukradli a ani tu som neurobil nič, za čo by ma mali uvrhnúť do temnice.“ 1. Mojžišova 40,14.15. Vrchný čašník videl, že sen sa mu do všetkých podrobností splnil, no keď znova získal kráľovu priazeň, na svojho dobrodincu ani len nepomyslel. Jozef zostal vo väzení ďalšie dva roky. Jeho nádej postupne bledla a zjavný nevďak mu skúšobné útrapy len strpčil.PP 156.3

Božia ruka bola však už pripravená bránu žalára otvoriť. Egyptský kráľ mal jednej noci dva sny. Obidva sa zrejme týkali rovnakej udalosti a pravdepodobne predznamenávali nejaké veľké nešťastie. Kráľ nemohol pochopiť zmysel týchto snov, ktoré ho stále znepokojovali. Veštci a mudrci ríše ich nevedeli vysvetliť. Kráľ bol stále mrzutejší a podráždenejší a v jeho paláci sa šírilo ovzdušie strachu. Za všeobecného vzrušenia si vrchný čašník spomenul na svoj sen i na Jozefa. Začali ho trápiť výčitky svedomia, že na Jozefa zabudol a že sa k nemu zachoval tak nevďačne. Preto sa rozhodol kráľovi oznámiť, ako istý židovský spoluväzeň vyložil sen jemu i vrchnému pekárovi a ako sa predpovede splnili.PP 156.4

Pre faraóna to bolo síce ponižujúce odvrátiť sa od veštcov a mudrcov svojej ríše a radu hľadať u cudzinca a otroka, no faraón bol ochotný znížiť sa k tomu, len aby našiel úľavu a mohol sa upokojiť. Bezodkladne poslal po Jozefa. Ten si vyzliekol svoj väzenský odev a ostrihal si dlhé, vo väzení nestrihané vlasy. Potom ho predviedli pred kráľa.PP 157.1

„Vtedy faraón povedal Jozefovi: Mal som sen, a niet nikoho, kto by mi ho vyložil. O tebe som však počul, že vysvetlíš sen, len čo ho počuješ. Nato Jozef odpovedal faraónovi: Nie ja, ale Boh dá priaznivú odpoveď faraónovi.“ 1. Mojžišova 41,15.16. Jozefova odpoveď kráľovi prezrádzala pokoru a vieru v Boha. Skromne odmietol mienku, že by sám bol poctený vyššou múdrosťou. „Nie ja“, ale Boh môže vysvetliť také tajomstvo.PP 157.2

Faraón potom vyrozprával svoje sny: „Snívalo sa mi, že som stál na brehu Nílu, a tu zrazu sedem kráv, tučných a pekných na pohľad, vystupovalo z Nílu a pásli sa na šašine. Za nimi vystupovalo sedem iných kráv. Chatrných, na pohľad veľmi škaredých a chudých; nič tak škaredého som v celej egyptskej krajine nevidel. Chudé a škaredé kravy zožrali sedem prvých tučných kráv, ale hoci ich pohltili, nebolo poznať, že sa dostali do ich vnútorností; na vzhľad boli škaredé ako predtým. Nato som sa zobudil. Potom som videl v sne, že na jednom steble rástlo sedem plných a pekných klasov. Zrazu vyrástlo za nimi sedem prázdnych, tenkých, východným vetrom vysušených klasov. Tu tenké klasy pohltili sedem pekných klasov. Rozpovedal som to veštcom, ale nikto mi to nevedel vysvetliť.“ 1. Mojžišova 41,17-24.PP 157.3

Jozef odpovedal faraónovi: „Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi, čo hodlá urobiť.“ Má nastať sedem rokov veľkej hojnosti. Pole a záhrady poskytnú oveľa väčšiu úrodu než kedykoľvek predtým. Po tomto období má prísť sedem rokov hladu. „A zabudne sa na všetku hojnosť v egyptskej krajine; hlad zmorí krajinu... ktorý potom nastane, lebo bude veľký.“ Opakovanie sna bolo dôkazom, že sen sa určite splní, a to čoskoro. Jozef pokračoval: „Teraz však nech si faraón vyhľadá rozumného a múdreho muža, aby ho ustanovil nad egyptskou krajinou. Nech faraón zakročí a nad krajinou ustanoví dozorcov, ktorí by v egyptskej krajine po sedem úrodných rokov vyberali pätinu úrod. Nech zozbierajú všetky potraviny v nastávajúcich dobrých rokoch a nech uskladnia zrno pod moc faraónovu na potravu pre mestá, a tak ho zachovajú. Tieto potraviny budú pre krajinu zásobou na sedem rokov hladu, ktoré prídu na egyptskú krajinu, a krajina nezahynie hladom.“ 1. Mojžišova 41,25-36.PP 157.4

Výklad bol tak rozumný, ucelený a odporučené opatrenia tak rozvážne a prezieravé, že o ich správnosti nebolo pochýb. Komu však zveriť uskutočnenie naznačených plánov? Od správnej voľby závisel ďalší osud národa a jeho existencia. Kráľ stál pred neľahkou úlohou. Dlho uvažoval o tom, koho má ustanoviť za správcu krajiny. Od vrchného čašníka sa dozvedel, ako múdro si Jozef v žalári počínal, a bolo mu zrejmé, že Jozef má vynikajúce schopnosti organizačné a správcovské. Výčitkami svedomia tiesnený čašník sa snažil napraviť, čo nevďačnosťou voči svojmu dobrodincovi zameškal, preto ho kráľovi čo najvrelejšie odporúčal. Kráľom nariadené ďalšie úsporné opatrenia pravdivosť čašníkových správ len potvrdili. V celej ríši jediný Jozef rozvážne poukázal na nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje ríšu, a v navrhnutých prípravách mal aj riešenie, ako mu čeliť. Kráľ bol presvedčený, že Jozef je naozaj tým najvhodnejším mužom na uskutočnenie dôležitých plánov. Bolo zrejmé, že Jozefa podporuje božská moc a že z kráľovských úradníkov nikto nebude schopný záležitosti krajiny v kritickom období spravovať tak zodpovedne ako Jozef. Skutočnosť, že je Žid a otrok, musela ustúpiť do úzadia a vynikla jeho zjavná rozvážnosť a zdravý úsudok. Kráľ povedal svojim radcom: „Či by sme našli podobného muža, v ktorom je Boží duch?“ 1. Mojžišova 41,38.PP 158.1

Kráľ sa rozhodol zveriť Jozefovi významné vládne miesto a jeho menovanie mu oznámil slovami: „Keďže ti Boh dal všetko toto vedieť, nikto nie je taký rozumný a múdry ako ty. Ty budeš správcom nad mojím domom a tvojím slovom sa bude spravovať všetok môj ľud; ja len o trón budem vyšší ako ty.“ Kráľ odovzdal potom Jozefovi odznaky jeho vysokého úradu. „Potom si faraón sňal z ruky prsteň a dal ho Jozefovi na ruku, obliekol ho do jemných ľanových šiat a okolo hrdla mu dal zlatú reťaz. Dal ho voziť na svojom druhom voze a rozkázal volať pred ním: Na kolená!“ 1. Mojžišova 41,39-43.PP 158.2

„Nad vlastným domom stanovil ho pánom, vládcom nad celým svojím majetkom, aby poúčal ľubovoľne jeho kniežatá a jeho starcov učil múdrosti.“ Žalm 105,21.22. Jozef vyšiel zo žalára a bol povýšený za vládcu celej egyptskej krajiny. Bolo to veľmi vysoké postavenie, no súviselo s mnohými ťažkosťami a s veľkým nebezpečenstvom. Nikto totiž nemôže stáť vysoko, aby mu nehrozil pád. Tak ako búrka niekedy ušetrí skromnú kvetinku v údolí, no aj s koreňmi vie vyvrátiť mohutný strom na výšine, tak aj tých, čo v skromných podmienkach zostávajú čestní, môže do priepasti strhnúť pokušenie sprevádzané svetským úspechom a poctami. Jozefov charakter obstál vo všetkých skúškach, či šiel tiesnivým údolím, alebo žil v blahobyte. Bohu zostal rovnako verný vo faraónovom paláci ako v jeho temnom žalári. V pohanskej krajine žil ako cudzinec, ďaleko od svojich príbuzných vyznávačov Boha, no nestratil vieru, že ho vedie Božia ruka. S dôverou svedomito plnil všetky svoje povinnosti. Jozefov príklad obrátil pozornosť kráľa i význačných Egypťanov na pravého Boha. Napriek tomu, že slúžili svojim božstvám, naučili sa vážiť si zásady, ktoré sa prejavovali v živote i v povahe Hospodinových vyznávačov.PP 158.3

Ako mohol Jozef získať taký pevný charakter, priamosť a múdrosť? Už vo svojich chlapčenských rokoch sa venoval skôr svojim povinnostiam než svojim záľubám. V mužnom veku priniesli svoje plody zásady vypestované v mladosti – poctivosť, čestnosť a ušľachtilosť. Čistý, prirodzený život bol živnou pôdou zdatného rozvoja telesných i duševných síl. Spoločenstvo s Bohom, živý záujem o Božie dielo a významné pravdy, ktoré Boh zveril dedičom viery – to všetko povznášalo a zušľachťovalo Jozefovu povahu. Rozširovalo a obohacovalo mu rozhľad viac než ktorékoľvek iné štúdium. Verné spĺňanie zverených povinností v skromnom či vznešenom postavení môže rozvinúť schopnosti človeka do krajných možností. Život podľa Stvoriteľovej vôle je zárukou toho najlepšieho povahového rozvoja. „Múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému.“ Job 28,28.PP 159.1

Len málokto si uvedomuje vplyv životných maličkostí na rozvoj povahy. S čímkoľvek prichádzame do styku, nemožno pokladať za maličkosť. Príhody každodenného života preverujú našu vernosť a spôsobilosť pre vyššie poslanie. Každodenným zásadným životom si zvykáme uprednostňovať povinnosť pred záľubami a zábavou. Takto cvičená myseľ nezakolíše pri voľbe medzi dobrom a zlom ako vetrom zmietaná trstina. Spoľahlivo sa pridŕža povinnosti, lebo si zvykla na pravdu a vernosť. Vernosťou v maličkostiach sa posilňuje vernosť vo veciach veľkých.PP 159.2

Poctivosť je oveľa cennejšia než „zlato z Ofíru“. Bez poctivosti nemôže nikto dosiahnuť čestné postavenie. Charakter nebýva dedičnou výsadou. Nemožno si ho kúpiť. Vysoká mravná úroveň a vynikajúce duševné schopnosti nie sú výsledkom náhody. Aj tie najvzácnejšie duševné predpoklady strácajú cenu, ak sa nezdokonaľujú. Tvorenie ušľachtilej povahy je celoživotné dielo, výsledok pilného a vytrvalého úsilia. Boh dáva príležitosť; úspech závisí od toho, ako ju človek zužitkuje.PP 159.3