44. kapitola — V jame s levmi
Keď po babylonských vládcoch zasadol na trón Dárius Médsky, bezodkladne zreorganizoval vládu. „Dáriovi sa zaľúbilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov... Nad nimi ustanovil troch vysokých úradníkov, z ktorých jedným bol Daniel, aby im satrapovia vydávali počet, aby kráľ neutrpel škodu. Tento Daniel vynikal nad vysokými úradníkmi a satrapmi. Lebo mimoriadny duch prebýval v ňom a kráľ zamýšľal postaviť ho nad celú ríšu“ Daniel 6,1-3 (ROH); Daniel 6,2-4 (ECAV).PK 286.1
Vysokí úradníci kráľovstva závideli Danielovi toto postavenie, preto hľadali dôvod, ako by ho mohli obviniť. Nijaký však nenašli, „pretože bol verný, nebolo možno nájsť na ňom nijaký omyl ani chybu“ Daniel 6,4 (ROH); Daniel 6,5 (ECAV).PK 286.2
Danielovo čestné správanie vyvolalo ďalšiu závisť jeho nepriateľov. „Nenájdeme nijakú zámienku obžalovať tohto Daniela, iba ak nájdeme niečo vo veci jeho náboženstva“ Daniel 6,5 (ROH); Daniel 6,6 (ECAV).PK 286.3
Veliteľ vojska, kniežatá a správcovia provincií sa spolu radili a zosnovali plán, ako sa proroka zbaviť. Rozhodli sa požiadať kráľa, aby vydal nariadenie, podľa ktorého nikto nesmie tridsať dní žiadať nič od ktoréhokoľvek boha ani od človeka, ale jedine od kráľa Dária. Kto by tento zákaz prestúpil, má byť hodený do jamy s levmi.PK 286.4
Kniežatá pripravili nariadenie a predložili ho Dáriovi na podpis. Keďže počítali s jeho samoľúbosťou, presviedčali ho, že vydaním tohto nariadenia zvýši svoju slávu a upevní si moc. Keďže kráľ netušil ich zlomyseľný zámer a nepostrehol ich zákerný plán, podľahol ich lichoteniu a nariadenie podpísal.PK 286.5
Danielovi nepriatelia odchádzali od kráľa potešení, že sa im podarilo prichystať nástrahu na Božieho služobníka. Strojcom tohto zákerného plánu bol sám satan. Prorok mal totiž v kráľovstve vysoké postavenie a bola obava, že by svojím vplyvom mohol oslabiť nadvládu temných síl nad kráľom krajiny. Boli to satanské sily, ktoré v kniežatách vzbudili závisť a žiarlivosť a zosnovali plán na Danielovu záhubu; kniežatá krajiny boli len nástrojom mocností zla na uskutočnenie tohto ohavného plánu.PK 286.6
Prorokovi nepriatelia si boli istí, že ich plán sa zdarí, lebo počítali s tým, že Daniel zostane svojim zásadám verný. Vo svojom odhade sa nemýlili. Prorok však nebezpečný zámer vydaného nariadenia pohotovo postrehol, no ani v najmenšom svoje zvyky nezmenil. Prečo by sa mal prestať modliť práve teraz, keď to najviac potreboval? Radšej sa môže zrieknuť života než nádeje v Božiu pomoc. Celkom pokojne si ďalej plnil povinnosti vládneho hodnostára, a keď prišiel čas modlitby, šiel do svojej izby a pri otvorených oknách smerom k Jeruzalemu sa podľa svojho zvyku modlil k nebeskému Bohu. Svoje počínanie nijako neskrýval. Aj keď dobre vedel, čo za svoju vernosť Bohu môže čakať, nezaváhal. Nemôže sa predsa tváriť, že svoje spojenie s Bohom prerušil. Každý vládcov príkaz ochotne splní, ale ani kráľ, ani jeho nariadenie ho nemôžu donútiť, aby zaprel Kráľa kráľov.PK 286.7
Daniel tým smelo, no pokojne a pokorne vyznal, že medzi človeka a Boha nemá právo zasahovať nijaká pozemská moc. V modloslužobnom prostredí zostal verným svedkom tejto pravdy. Zastával ju neohrozene. Jeho neoblomný postoj bol žiarivým svetlom v duchovnej temnote pohanského dvora. Daniel je aj pre dnešok dôstojným príkladom kresťanskej odvahy a vernosti.PK 287.1
Kniežatá pozorovali Daniela po celý deň. Trikrát ho videli ísť do jeho izby a trikrát ho počuli vrúcne sa modliť k Bohu. Na druhý deň predniesli kráľovi svoju žalobu. Kráľov najvážnejší a najvernejší štátnik porušil panovníkovo nariadenie. Žalobcovia pripomenuli Dáriovi: „Kráľ, napísal si zákaz, podľa ktorého každý, kto za tridsať dní prednesie prosbu akémukoľvek bohu alebo človekovi okrem teba... má byť chytený a hodený do jamy s levmi.“ Kráľ odpovedal: „Moje slovo je ako médsky alebo perzský zákon, ktorý nemožno odvolať“ Daniel 6,12 (ROH); Daniel 6,13 (ECAV).PK 287.2
Kniežatá pohotovo oznámili Dáriovi, ako sa správal jeho poradca, ktorému najviac dôveroval. „Daniel, ktorý je jedným z júdskych zajatcov, nedbá na tvoj zákaz, ktorý si vydal na písme, ale denne trikrát prednáša svoju prosbu“ Daniel 6,13 (ROH); Daniel 6,14 (ECAV).PK 287.3
Keď vládca tieto slová počul, pochopil, že šlo o nástrahu pripravenú jeho vernému služobníkovi. Bolo mu zrejmé, že nehorlili za kráľovu slávu a česť, ale žiarlili na Daniela, a preto podali návrh na vydanie kráľovského výnosu. Kráľ bol smutný nad tým, že bol zatiahnutý do tejto nešľachetnej záležitosti. „Veľmi sa nad tým zarmútil a zaumienil si zachrániť Daniela; až do západu slnka sa usiloval vyslobodiť ho“ Daniel 6,14 (ROH); Daniel 6,15(ECAV). Keďže kniežatá počítali s tým, že kráľ sa o to pokúsi, povedali mu: „Kráľ, vedz, že Médovia a Peržania majú zákon, že nijaký zákaz ani nariadenie, ktoré vydal kráľ, nemožno zmeniť“ Daniel 6,15 (ROH); Daniel 6,16 (ECAV). Aj keď nariadenie vyšlo unáhlene, nedalo sa zmeniť a muselo sa splniť.PK 287.4
„Nato kráľ vydal rozkaz, aby predviedli Daniela a hodili ho do jamy s levmi. Kráľ povedal Danielovi: Nech ťa zachráni tvoj Boh, ktorého vytrvalo uctievaš.“ Na otvor jamy privalili kameň a „kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatnými prsteňmi svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo vo veci Danielovej. Potom kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil v pôste, pokrm mu nedoniesli a spánok mu unikol“ Daniel 6,16-18 (ROH); Daniel 6,17-19(ECAV).PK 288.1
Boh nezabránil, aby nepriatelia nevrhli Daniela do jamy s levmi; dopustil, aby satanovi anjeli a bezbožní ľudia uskutočnili svoj zámer; no dovolil to preto, aby vyniklo vyslobodenie jeho služobníka a vyjavila sa porážka odporcov pravdy a spravodlivosti. Žalmista dosviedča: „Áno, teba musí chváliť aj hnev človeka“ Žalm 76,11. Pre odvahu tohto jediného muža, ktorému nešlo o vlastné záujmy, ale o obhájenie pravdy, bude satan porazený a Božie meno zvelebené a oslávené.PK 288.2
Na druhý deň sa kráľ Dárius skoro ráno ponáhľal k jame a „bolestným hlasom zavolal na Daniela...: Daniel, služobník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vytrvale slúžiš, vládal zachrániť pred levmi?“ Daniel 6,20(ROH); Daniel 6,21 (ECAV). Daniel odpovedal: „Kráľ, ži naveky! Môj Boh poslal svojho anjela a ten zavrel ústa levom, takže mi neublížili, pretože sa pred ním dokázala moja nevina. Ale ani proti tebe, kráľ, som nespáchal nijaký prečin.PK 288.3
Vtedy sa kráľ veľmi zaradoval a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy. Nato Daniela vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. A kráľ vydal rozkaz predviesť mužov, ktorí ohovárali Daniela, a hodili ich do jamy s levmi s ich deťmi i ženami. Nedopadli ani na dno jamy, už sa levy vrhli na nich a rozdrvili im všetky kosti“ Daniel 6,21-24 (ROH); Daniel 6,22-25 (ECAV).PK 288.4
Pohanský vládca potom vydal ešte jedno vyhlásenie, v ktorom vyvyšoval Danielovho Boha. „Nato kráľ Dárius napísal všetkým ľuďom, národom a národnostiam: Nech sa rozhojní váš pokoj! Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa v celom obvode môjho kráľovstva ľudia trasú a boja Danielovho Boha. Lebo on je živý Boh a ostáva naveky; jeho kráľovstvo nezahynie a jeho vláda nemá konca. Zachraňuje a oslobodzuje, robí znamenia a divy na nebi aj na zemi. On zachránil Daniela z moci levov“ Daniel 6,25-27 (ROH); Daniel 6,26-28(ECAV).PK 288.5
Príkorie, ktorému bol Boží služobník vystavený, sa skončilo. „Danielovi sa dobre vodilo v Dáriovom kráľovstve i v kráľovstve perzského Kýra.“ A pre neho títo pohanskí vládcovia uznali, že jeho Boh je „živý Boh a ostáva naveky; jeho kráľovstvo nezahynie“ Daniel 6,26.28 (ROH) ; Daniel 6,27.29(ECAV).PK 288.6
Príbeh Danielovho vyslobodenia je poučným napomenutím aj pre dnešné Božie deti, aby totiž v čase skúšok a tiesne zostali takými, akými boli vtedy, keď sa im všetko darilo. Daniel v jame levov zostal takým istým človekom, akým bol vtedy, keď bol vysokým kráľovským hodnostárom a prorokom Najvyššieho. Kto sa utieka k Bohu, je rovnaký vo chvíli najťažšej skúšky ako v čase pohody, keď je na výslní hrejivých lúčov Božej i ľudskej priazne. Viera preniká do neviditeľna a uchopuje večné skutočnosti.PK 289.1
Nebo je veľmi blízke tým, čo trpia pre spravodlivosť. Kristus stotožňuje svoje záujmy so záujmami svojho verného ľudu; trpí spolu so svojimi svätými a kto sa dotýka jeho vyvolených, dotýka sa jeho samého. Moc, ktorá pohotovo vyslobodzuje z telesnej biedy či z duchovnej tiesne, ochotne zachráni aj z väčšieho zla a Božiemu služobníkovi pomáha, aby za každých okolností zostal verný a z Božej milosti zvíťazil.PK 289.2
Danielov príklad štátnika babylonskej a médsko-perzskej ríše dosviedča, že vládny hodnostár sa nemusí správať vypočítavo či opatrnícky, ale že sa vždy môže spoľahnúť na Božie vedenie. Daniel, vysoký predstaviteľ najväčšej svetovej ríše a súčasne aj Boží prorok bol človek, ktorého osvecovalo nebeské svetlo Božieho ducha. Aj keď bol krehkým človekom, ako sme my, Písmo ho predstavuje ako muža bez chyby. Keď jeho nepriatelia chceli na ňom nejakú chybu nájsť, nenašli nič, čo by mu mohli vytknúť. Daniel bol príkladom toho, čím sa každý človek vo svojom povolaní môže stať, ak má obrátené a posvätené srdce a ak pohnútky jeho správania pred Bohom sú úprimné.PK 289.3
Prísne dodržiavanie nebeských požiadaviek prináša nielen hmotné, ale aj duchovné požehnanie. Daniel bol neochvejne verný Bohu, zásadný v sebaovládaní a už ako mladý muž si pre svoju ušľachtilú dôstojnosť, vernosť a čestnosť získal „priazeň a milosrdenstvo“ hlavného komorníka, ktorému bol zverený do opatery (Daniel 1,9). Tieto príznačné vlastnosti ho sprevádzali aj v ďalšom živote. Čoskoro sa stal ministerským predsedom babylonského kráľovstva. Po celý čas vlády oboch panovníkov, po páde jednej a po nastolení ďalšej svetovej ríše, zostala jeho múdrosť a štátnická rozvážnosť, ohľaduplnosť, zdvorilosť, úprimná láskavosť a zásadovosť taká, že aj jeho nepriatelia museli vyznať, že „nemohli nájsť nijaký dôvod ani chybu, pretože bol verný“ Daniel 6,5.PK 289.4
Zatiaľ čo si Daniela vážili ľudia zodpovední za správu a tajomstvá svetových kráľovstiev, Boh ho poctil tým, že mu ako svojmu vyslancovi zveril tajomstvá budúcnosti. Pozoruhodné proroctvo z Daniele 7,7-12 nechápal celkom ani sám prorok. Skôr však, ako skončil svoje životné poslanie, dostal uistenie, že „na konci dní“ – to znamená v záverečnom čase svetových dejín – „vstane k svojmu údelu“. Nechápal celý Boží zámer. Boží príkaz znel: „Ukry tieto slová a zapečať knihu až po posledný čas.“ „Choď, Daniel! Lebo slová sú skryté a zapečatené až po posledný čas!... Ty však choď v ústrety koncu a odpočívaj! Potom vstaneš k svojmu údelu na konci dní,“ povedal anjel vernému Božiemu poslovi (Daniel 12,4.9.13).PK 289.5
Danielove proroctvá v závere dejín sveta vyžadujú našu zvláštnu pozornosť, lebo sa vzťahujú na čas, v ktorom žijeme. K týmto proroctvám patrí aj učenie poslednej knihy Písma. Satan zvádza mnohých, aby neverili, že knihám Daniel a Zjavenie Jána možno rozumieť. Prísľub o zvláštnom požehnaní pri skúmaní týchto kníh je však istý. O Danielových videniach, ktoré mali byť odpečatené neskôr, bolo povedané: „Ale rozumní pochopia“ Daniel 12,10. O zjavení, ktoré dal Kristus svojmu služobníkovi Jánovi nato, aby ľud viedlo v ďalších storočiach, čítame: „Blahoslavený, kto číta, aj tí, ktorí počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané. Lebo určený čas je blízko!“ Zjavenie Jána 1,3.PK 290.1
Z rozmachu a pádu národov, ktoré zaznamenáva kniha Daniel a Zjavenie, môžeme poznať, aká bezcenná je svetská sláva. Babylon so všetkou svojou výnimočnou mocou a nádherou, akú svet odvtedy nepoznal a ktorá sa ľuďom javila ako neotrasiteľná – zanikol! Pominula sa „ako kvet trávy“ Jakoba 1,10. Podobne zaniklo aj kráľovstvo Médov a Peržanov, Grécko i Rím. Rovnako pominie všetko, čo nemá základ v Bohu. Prežije len to, čo zodpovedá Božím zámerom a Božej povahe. Božie zásady sú jedinou trvalou hodnotou, akú svet pozná.PK 290.2
Pozorné skúmanie toho, ako sa v dejinách národov a v zjavení budúcich udalostí uskutočňuje Boží zámer, nám pomôže hodnotiť veci viditeľné i neviditeľné a pochopiť pravý cieľ života. Keď budeme časnosť posudzovať vo svetle večnosti, môžeme, ako Daniel a jeho priatelia, žiť pre to, čo je pravé, vznešené a večné. Ak v tomto živote pochopíme zásady kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa, toho požehnaného kráľovstva, ktoré má trvať večne, môžeme byť pri jeho príchode pripravení vojsť s ním do jeho vlastníctva.PK 290.3