54. kapitola — Proti vydieraniu a úžere
Mestské hradby Jeruzalema ešte neboli dokončené, keď Nehemiáš musel venovať pozornosť žalostnému položeniu, v akom sa ocitli chudobnejšie vrstvy ľudu. Obrábanie polí v neusporiadaných pomeroch krajiny značne zaostávalo. Okrem toho sebectvo niektorých navrátilcov do Júdska bolo príčinou, že Boh odvrátil od krajiny svoje požehnanie a prejavil sa nedostatok obilia.PK 343.1
Potrebnú obživu pre svoje rodiny museli chudobní nakupovať na dlh a za nadmerne zvýšené ceny. Peniaze si museli požičiavať na vysoký úrok, aby mohli perzským kráľom zaplatiť veľké dane, ktoré títo vládcovia prísne vymáhali. Ťažká situácia chudobných sa zhoršovala ešte tým, že zámožnejší Židia využívali biedu trpiacich na vlastné obohatenie.PK 343.2
Hospodin kedysi prostredníctvom Mojžiša kázal Izraelcom, aby každý tretí rok zhromaždili desiatok na potreby chudobných. Podľa ďalšieho nariadenia sa každý siedmy rok pôda nemala obrábať, a to, čo na poli vyrástlo, malo patriť chudobným. Odovzdávanie týchto obetí na pomoc chudobným a pre iné dobročinné účely malo stále pripomínať pravdu, že všetko patrí Bohu a oni majú možnosť stať sa sprostredkovateľmi Pánovho požehnania. Podľa Božieho zámeru si Izraelci mali osvojiť zvyklosti, ktoré pomáhajú vykoreniť sebectvo a vedú k veľkorysosti a k ušľachtilej povahe.PK 343.3
Boh dal prostredníctvom Mojžiša aj túto radu: „Ak požičiaš peniaze niekomu z môjho ľudu, chudobnému, ktorý je pri tebe, nesprávaj sa k nemu ako úžerník, nerátaj mu úroky.“ „Neber od svojho brata úrok od peňazí ani úrok od potravy, ani úrok od nijakej veci, čo si požičiava“ 2. Mojžišova 22,25(ROH); 2. Mojžišova 22,24 (ECAV); 5. Mojžišova 23,19 (ROH); 5. Mojžišova 23,20 (ECAV). Boh ďalej povedal: „Ak by bol niekto spomedzi tvojich bratov chudobný v niektorom z tvojich miest v tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nezatvrdzuj svoje srdce a nezavieraj ruku pred svojím chudobným bratom, ale štedro mu otvor svoju ruku a požičaj mu nadostač toho, v čom má nedostatok.“ „Keďže nebudete bez chudobných v krajine, preto ti prikazujem: Ochotne otváraj svoju ruku svojmu bratovi, biednemu i chudobnému v krajine!“ 5. Mojžišova 15,7.8.11.PK 343.4
Bohatí Židia sa krátko po návrate z babylonského vyhnanstva správali práve naopak. Keď si chudobní peniaze na zaplatenie daní kráľovi museli požičať, bohatí im ich síce požičali, ale vyžadovali od nich vysoký úrok. Postupne od chudobných prebrali do zálohu pozemky, čím nešťastných dlžníkov vháňali do najväčšej biedy. Mnohí nemajetní museli svojich synov a dcéry predať do otroctva. Zdalo sa, že nieto nádeje, aby sa ich postavenie zlepšilo, aby svoje deti či pole mohli vykúpiť. Podľa všetkého ich okrem ešte väčších starostí, biedy a otroctva nečakalo nič dobré. Pritom však patrili k tomu istému národu, boli deťmi tej istej zmluvy ako ich bohatší bratia.PK 343.5
Ľud nakoniec všetko vyrozprával Nehemiášovi. „Pozri, my musíme ujarmovať svojich synov a svoje dcéry ako otrokov a niektoré z našich dcér sú už aj ujarmené a my sme bezmocní, keďže naše polia a vinice patria iným“ Nehemiáš 5,5.PK 344.1
Keď Nehemiáš počul o tomto krutom útlaku, veľmi sa roztrpčil. Povedal: „Keď som počul ich bedákanie a tieto reči, vzplanul som veľkým hnevom“ Nehemiáš 5,6. Uvedomil si, že tomuto vydieračstvu urobí koniec len vtedy, ak bude rázne obhajovať spravodlivosť. S patričnou rozhodnosťou sa zasadzoval o to, aby svojim bratom uľahčil ich údel.PK 344.2
Aj keď Nehemiáš vedel, že utláčatelia sú zámožní a ich príspevky na výstavbu mesta sú potrebné, nijako ho to neovplyvnilo. Ostro pokarhal šľachticov a predákov, usporiadal veľké zhromaždenie ľudu a zopakoval im Božie požiadavky.PK 344.3
Upozornil ich na udalosti z čias kráľa Acháza, keď Boh vytýkal Izraelcom ich krutosť a útlak. Vtedy bolo Júdsko pre svoje modlárstvo vydané Izraelcom, svojim bratom, ktorí upadli do ohavnejšieho modlárstva než oni. Izraelci vtedy v zúrivosti pobili v boji tisíce Júdejcov a odvliekli ženy a deti ako svojich otrokov, alebo ich predávali pohanom do otroctva.PK 344.4
Pre hriechy Júdejcov Hospodin nezasiahol a vojne nezabránil, ale prostredníctvom proroka Odéda pokarhal krutosť víťazných vojsk. „Teraz zamýšľate podrobiť si Júdejcov a Jeruzalemčanov za otrokov a otrokyne. Či aj vy nie ste vinní pred Hospodinom, svojím Bohom?“ 2. Paralipomenon 28,10. Odéd oznámil Izraelcom, že Hospodin sa rozhneval na nich a že pre ich nespravodlivé a kruté skutky ich čaká Boží súd. Keď to Izraelci počuli, vojaci prepustili zajatcov na slobodu a pred kniežatami a celým zhromaždením sa vzdali aj koristi. Niektorí muži spomedzi efrajimských predákov sa „ujali zajatcov a z koristi zaodeli všetkých nahých. Keď ich zaodeli, zaobuli, nakŕmili, napojili a ošetrili masťou, prepravili všetkých nevládnych na osloch. Zaviedli ich k ich bratom do Jericha, mesta paliem“. 2. Paralipomenon 28,15.PK 344.5
Nehemiáš a podaktorí iní vykúpili niektorých Židov predaných pohanom. Tým Nehemiáš ukázal na rozdiel medzi svojím konaním a správaním tých, ktorí pre pominuteľný získ zotročovali svojich bratov. Povedal im: „Nepeknú vec robíte. Nechcete chodiť radšej v bázni pred naším Bohom, ako byť potupovaní našimi pohanskými nepriateľmi?“ Nehemiáš 5,9.PK 345.1
Nehemiáš im dal najavo, že ako splnomocnenec perzského kráľa by si mohol nárokovať pomerne veľké príspevky. On však nielenže nezobral ani to, čo mu právom patrilo, ale štedro dával, aby chudobným uľahčil ich biedu. Vyzýval židovských vydieračov, aby odstúpili od tejto neprávosti a vrátili chudobným pole i peniaze, ktoré od nich neprávom vymohli a aby im požičiavali bez záloh a úžery.PK 345.2
Povedal to pred celým zhromaždením. Keby sa vydierači chceli ospravedlniť, mali na to príležitosť. Nijako sa však neospravedlňovali. Povedali len: „Vrátime a nebudeme nič požadovať od nich. Urobíme, ako hovoríš.“ Nato Nehemiáš zavolal kňazov „a zaprisahal ich, že budú... podľa toho konať... Nato celý zbor prisvedčil: Amen! A oslavovali Hospodina. Ľud robil, ako sľúbil“ Nehemiáš 5,12.13.PK 345.3
V tejto správe je dôležité poučenie: „Koreňom všetkého zla je láska k peniazom“ 1. Timoteovi 6,10. V našich časoch je túžba po zisku spaľujúcou vášňou. Bohatstvo sa často nadobúda podvodom. Mnohí zápasia s chudobou. Za neprimerane nízku mzdu, ktorá im nestačí ani na to najpotrebnejšie k životu, sú nútení ťažko pracovať. Pri namáhavej práci a biede bez vyhliadky na zlepšenie sa im život stáva neznesiteľným bremenom. Prácou vysilení a ubíjaní nevedia, na koho sa majú obrátiť o pomoc. To všetko sa deje preto, aby boháči mohli žiť ešte výstrednejšie a holdovať svojim ziskuchtivým záľubám!PK 345.4
Túžba po peniazoch a prepychu urobila z tohto sveta „pelech zlodejov a lupičov“. Písmo hovorí o lakomstve a útlaku, ktorý zavládne obzvlášť pred Kristovým druhým príchodom. Jakub píše: „Vy, boháči,... v posledných dňoch ste si nahromadili bohatstvo. Mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám zožali polia, kričí. A krik žencov došiel k ušiam Pána mocností. Na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia ako v deň zabíjačky. Odsúdili ste a zabili ste spravodlivého – neodporuje vám!“ Jakoba 5,1.3-6.PK 345.5
Aj dnes sú medzi veriacimi ľuďmi takí, ktorí o Božej bázni síce hovoria, no počínajú si podobne ako židovská šľachta. Keďže majú moc, vymáhajú od ľudí viac, než je spravodlivé a stávajú sa utláčateľmi. Ľudia pohŕdajú Kristovým náboženstvom preto, že v živote tých, ktorí nosia Kristovo meno, možno pozorovať lakomstvo a zradu a že v cirkevných matrikách sú mená tých, ktorí svoj majetok nadobudli nespravodlivo. Vieru mnohých kresťanov znehodnocuje a duchovný život ubíja výstrednosť, klamstvo a vydieranie. Cirkev je veľkou mierou zodpovedná za hriechy svojich členov. Ak zlo neodsudzuje, potom mu vlastne napomáha.PK 345.6
Svetské zvyky nie sú pre kresťana meradlom. Kresťan nemá napodobňovať bezohľadné spôsoby klamstva a vydierania. Každá nepoctivosť voči blížnemu je prestúpením zlatého pravidla. Každé previnenie voči Božím deťom je previnením proti Kristovi v osobe jeho svätých. Každá snaha využiť nevedomosť, slabosť alebo nešťastie iného človeka je v nebeských knihách zaznamenaná ako podvod. Kto sa naozaj bojí Hospodina, ten bude radšej dňom i nocou pracovať a jesť chlieb chudoby, než by sa hnal za ziskom, ktorý by poškodzoval vdovu, sirotu, alebo cudzinca zbavoval jeho práva.PK 346.1
Aj najmenšia odchýlka od spravodlivosti láme zábrany a srdce zvádza k páchaniu väčšej neprávosti. Do akej miery človek zneužíva biedu iných, do tej miery si otupuje svedomie voči pôsobeniu Božieho Ducha. Zisk za takú cenu je vlastne veľkou stratou.PK 346.2
Voči Božej spravodlivosti sme boli všetci dlžníkmi; nemali sme totiž nič, čím by sme splatili svoj dlh. Vtedy Boží Syn, ktorý sa nad nami zľutoval, zaplatil za nás výkupnú cenu. Stal sa chudobným, aby sme jeho chudobou mohli zbohatnúť. Skutkami štedrosti môžeme prejaviť úprimnosť svojej vďačnosti za prijatú milosť. Apoštol Pavol nám radí: „Robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich“ Galaťanom 6,10. Sú to slová podobné Spasiteľovým: „Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete pomôcť, môžete to vždy urobiť.“ „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý zákon i proroci“ Marek 14,7; Matúš 7,12.PK 346.3