58. kapitola — Príchod Vykupiteľa

Po celé stáročia – od straty rajského domova až po príchod Božieho Syna ako Spasiteľa hriešnikov – dejiny ľudstva sprevádzalo „súženie, tma“ a „tiesnivé šero“ (Izaiáš 8,22) a nádej padlého ľudského pokolenia sa upínala na príchod Vysloboditeľa, ktorý vykúpi ľudí z otroctva hriechu a hrobu.PK 361.1

Prvý záblesk tejto nádeje mohol Adam s Evou zahliadnuť v rozsudku nad hadom v raji, keď Hospodin v ich prítomnosti povedal satanovi: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu“ 1. Mojžišova 3,15.PK 361.2

Tento prorocký výrok sa previnilému páru stal lúčom nádeje, lebo v slovách o porážke satanovej moci poznali prísľub vyslobodenia zo záhuby ako následku ich hriechu. Neposlúchli jasný Boží príkaz, podľahli zvodnému vplyvu protivníka a musia teda trpieť pod jeho nadvládou. Napriek tomu však nemali prepadnúť zúfalstvu. Boží Syn zmyje ich vinu dobrovoľnou obeťou vlastného života. Vierou v Kristovu spásnu moc sa budú môcť v skúšobnom čase stať opäť Božími deťmi.PK 361.3

Satan, ktorému sa podarilo zviesť človeka z cesty poslušnosti, sa stal „bohom tohto veku“ 2. Korinťanom 4,4. On uchvátil vládu, ktorú na začiatku dostal Adam. Boží Syn svojou ochotou prísť na túto zem a zástupne znášať trest za ľudský hriech, chcel nielen vykúpiť človeka, ale aj obnoviť stratené panstvo. O tejto obnove prorokoval už Micheáš: „Ty, veža stáda, pahorok dcéry Sion, k tebe sa dostaví, príde prvotné vladárstvo“ Micheáš 4,8. Apoštol Pavol to nazval „závdavkom nášho dedičstva“ Efezským 1,14. Žalmista mienil ten istý konečný návrat pôvodného dedičstva, keď napísal: „Spravodliví budú vlastniť krajinu, budú v nej bývať naveky“ Žalm 37,29.PK 361.4

Táto nádej na vykúpenie príchodom Božieho Syna ako Spasiteľa a Kráľa je v srdciach ľudí stále živá. Od samého začiatku boli takí, ktorí svojou vierou prenikli cez hmlistú prítomnosť a zahliadli budúce skutočnosti. Hospodin zachoval vzácne zjavenie svojej vôle prostredníctvom takých ľudí, ako bol Adam, Sét, Enoch, Matuzalem, Nóach, Šém, Abrahám, Izák, Jákob a mnohí ďalší. Boh teda oznámil Izraelovi, svojmu vyvolenému ľudu, z ktorého príde na svet prisľúbený Mesiáš, požiadavky svojho zákona a zoznámil ho so spásou, ktorú zavŕši zmierna obeť jeho milovaného Syna.PK 361.5

Nádej Izraela spočíva na prísľube, ktorý dostal Abrahám, keď ho Boh povolal a ktorý Pán neskôr zopakoval jeho potomkom: „V tebe budú požehnané všetky čeľade zeme“ 1. Mojžišova 12,3. Keď Abrahám pochopil Boží spasiteľný zámer s ľuďmi, Slnko spravodlivosti mu osvietilo myseľ a rozptýlilo jeho nevedomosť. Sám Spasiteľ počas svojho pozemského života hovorieval s ľuďmi a potvrdzoval Židom jedinečnú nádej patriarchov na vykúpenie pri príchode Vykupiteľa. Kristus povedal: „Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa“ Ján 8,56.PK 362.1

Tá istá blahoslavená nádej sa zaskvela aj v slovách, ktorými zomierajúci patriarcha Jákob požehnával svojho syna Júdu:PK 362.2

„Ó Júda, nech ťa chvália tvoji bratia,
nech sa ti klaňajú synovia tvojho otca ...
Nevzdiali sa berla od Júdu
ani veliteľské žezlo od jeho nôh,
dokiaľ mu nepríde panovník,
ktorého národy budú poslúchať.“ 1. Mojžišova 49,8.10.PK 362.3

Neskôr na hraniciach zasľúbenej krajiny prorokoval Bileám o príchode Vykupiteľa sveta:PK 362.4

„Uvidím ho, ale nie teraz,
podívam sa na neho, ale nie zblízka!
Vyjde hviezda z Jákoba,
povstane žezlo z Izraela
a zdrví sluchy Moábove
i temená všetkých synov Šétových.“ 4. Mojžišova 24,17.PK 362.5

Boh prostredníctvom Mojžiša zjavil Izraelcom, že padlému ľudstvu pošle svojho Syna ako Vykupiteľa. Mojžiš krátko pred svojou smrťou povedal: „Hospodin, tvoj Boh, vzbudí ti proroka, ako som ja, z tvojho prostredia, spomedzi tvojich bratov; toho poslúchajte.“ Mojžiš bol zrejme poučený o tom, čo má Izraelcom povedať o diele prichádzajúceho Mesiáša. Hospodin oznámil svojmu sluhovi: „Spomedzi ich bratov vzbudím proroka, ako si ty, a vložím svoje slová do jeho úst, i bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem“ 5. Mojžišova 18,15.18.PK 362.6

Vyvolený ľud si v čase patriarchov i v celých izraelských dejinách pripomínal Spasiteľov príchod prinášaním obetí a bohoslužobným ceremoniálom v svätostánku. V svätyňovej a neskôr v chrámovej službe sa Izraelci každodenne učili pomocou symbolov poznávať základné pravdy o príchode Krista ako Vykupiteľa, Kňaza a Kráľa. Raz v roku obracali svoju myseľ k záverečnej časti veľkého boja medzi Mesiášom (Kristom) a satanom, keď bude vesmír raz navždy zbavený hriechu a hriešnikov. Obete prinášané podľa Mojžišovho zákona vždy pripomínali veriacim aj vznešenú službu nebeskú. Pozemský svätostánok bol „prirovnaním pre terajší čas“, keď sa obetovali dary a prinášali obete; jeho dve oddelenia boli „napodobeniny nebeských vecí“, lebo Kristus, náš Veľkňaz, je dnes „služobníkom svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán a nie človek“ Židom 9,9.23; 8,2.PK 362.7

Odvtedy, čo Hospodin v raji oznámil hadovi: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo“ (1. Mojžišova 3,15), satan vie, že nikdy nebude môcť úplne ovládnuť obyvateľov tohto sveta. Keď Adam a jeho synovia začali Bohu prinášať požadované obete ako predobraz prisľúbeného Vysloboditeľa, satan v týchto obetiach postrehol symbol spojenia zeme s nebom. Preto sa po celé stáročia snažil prerušiť toto spojenie. Všemožne sa snaží nesprávne predstaviť Boha i zmysel obradov, ktoré znázorňujú dielo Spasiteľa a u mnohých ľudí má úspech.PK 363.1

Človek má podľa Božej vôle pochopiť, že dar na zmierenie človeka s Bohom prichádza z veľkej lásky Darcu, ale úhlavný nepriateľ človeka predstavuje Boha ako Bytosť, ktorá má záľubu v jeho záhube. Predstavy o Božích obetných predpisoch, ktoré mali byť výrazom Božej lásky, boli natoľko zvrátené, že hriešnici v nich videli prostriedok na zmierenie urazeného Boha. Satan pritom podnecuje v ľuďoch vášne, aby sa opätovne dopúšťali hriechov, ktoré ich budú stále viac vzďalovať od Boha a stanú sa zatvrdlými otrokmi hriechu.PK 363.2

Hebrejské prorocké zvitky ako písané Božie slovo s proroctvami o Mesiášovi pozná aj satan. Pozorne skúmal výroky, ktoré pravdivo a jasne vyznačovali Kristovo dielo medzi ľuďmi, ako aj predpovede o jeho obeti a víťazstve ako Kráľa. V starozmluvných pergamenových zvitkoch mu iste neunikol záznam o tom, že prichádzajúci Mesiáš bude ako „baránok vedený na zabitie“ a že bude neľudsky „znetvorený“ a že jeho postava bude „človekovi nepodobná“ Izaiáš 53,7; 52,14. Prisľúbený Spasiteľ ľudstva bude „opovrhnutý ...a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal nemoci, ... Bohom bitý a strápený“. Prejaví však aj svoju moc, lebo on „biednym z ľudu dopomáha k právu... Pomôže chudobným a... rozdrví utláčateľa“ Izaiáš 53,3.4; Žalm 72,4.PK 363.3

Nad týmito proroctvami sa satan musel zachvievať strachom, aj keď od svojho zámeru mariť opatrenie Božej milosti na záchranu strateného ľudstva neustúpil. Rozhodol sa ľudí tak zatemniť, aby pravý význam proroctva o Mesiášovi nepostrehli, aby mohol pripraviť pôdu na zavrhnutie Krista pri jeho druhom advente.PK 364.1

V stáročiach pred potopou sa satanovi podarilo podnietiť odboj proti Bohu na celom svete. Potopa bola poučením, no na ňu sa čoskoro zabudlo. Nepriateľ ľudstva ľstivým našepkávaním opätovne viedol človeka krok za krokom do odvážnej vzbury. Znova sa zdalo, že zvíťazí, no Boží zámer s padlým ľudstvom to nezmarilo. Prostredníctvom potomkov verného Abraháma a Šéma sa poznanie Božieho spásneho zámeru zachovalo pre blaho budúcich pokolení. Pán Boh z času na čas povolával a posielal zvestovateľov pravdy, ktorí pripomínali význam obetných obradov a Božie zasľúbenie o Mesiášovom príchode zobrazené v celom obetnom systéme. To malo svet zachrániť pred všeobecným odpadnutím.PK 364.2

Boží úmysel sa presadzoval len v boji s najurputnejším protivenstvom. Nepriateľ pravdy a spravodlivosti sa všemožne snažil o to, aby Abrahámovi potomkovia zabudli na svoje vznešené a sväté povolanie a podľahli zvodu uctievať falošných bohov. Jeho úsilie malo neraz aj úspech. Celé stáročia pred Kristovým prvým príchodom tma prikrývala zem a mrákava národy. Satan zatieňoval ľuďom cestu a bránil im získať pravé poznanie o Bohu a o budúcom svete. Ľudia žili v tôni smrti. Utešovali sa len nádejou, že temné mraky sa rozplynú a Boh sa im zjaví.PK 364.3

Bohom pomazaný kráľ Dávid prorocky predpovedal, že Kristov príchod bude „ako ranné svetlo, keď slnko vychádza za bezoblačného rána“ 2. Samuelova 23,4. Hozeáš svedčí: „Jeho príchod je istý ako ranná zora“ Hozeáš 6,3. Úsvit rána je tichý a nebadaný, rozptyľuje tmu a zem prebúdza k životu. Podobne vyjde aj Slnko spravodlivosti a bude mať „uzdravenie pod svojimi krídlami“ Malachiáš 3,20. „Ľud, ktorý chodí v tme, uzrie veľké svetlo“ Izaiáš 9,2 (ROH); Izaiáš 9,1 (ECAV).PK 364.4

Keď izraelský prorok smel vo videní zahliadnuť toto vyslobodenie, zvolal:PK 364.5

„Lebo dieťa sa nám narodilo,
syn nám je daný;
na jeho pleciach spočinie kniežatstvo,
jeho meno bude:
Predivný radca, Mocný Boh,
Otec večnosti, Knieža pokoja. Veľká bude jeho vláda
a nebude konca pokoja
na tróne Dávidovom
a v jeho kráľovstve,
lebo ho upevní právom
a spravodlivosťou
odteraz až naveky.
Horlivosť Hospodina mocností to urobí.“ Izaiáš 9,6.7 (ROH); Izaiáš 9,5.6 (ECAV).PK 364.6

V ďalších stáročiach izraelských dejín, pred Kristovým prvým príchodom, bola všeobecne rozšírená mienka, že o Mesiášovom advente hovoria aj nasledujúce prorocké výroky: „Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.“ Prorok predpovedal: „Zjaví sa sláva Hospodinova a každé telo to naraz uzrie, lebo ústa Hospodinove prehovorili“ Izaiáš 49,6; 40,5. O tomto svetle, ktoré osvieti ľudí, neskôr svedčil Ján Krstiteľ: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte cestu Pánovu, ako povedal prorok Izaiáš“ Ján 1,23.PK 365.1

Krista sa týkalo aj toto prorocké zasľúbenie: „Takto vraví Hospodin, Vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, hlboko opovrhovanému, pohanmi zošklivenému,... takto vraví Hospodin: ...Utvoril som ťa a dal som ťa za sprostredkovateľa zmluvy národom: aby si obnovil krajinu a do vlastníctva odovzdal spustošené dedičstvá; aby si povedal sputnaným: Vyjdite! a tým, ktorí sú v tme: Zjavte sa!... Nebudú lačnieť ani žízniť, neraní ich horúčava ani slnce, lebo ich poženie ten, ktorí sa zľutúva nad nimi; povedie ich popri prameňoch vôd“ Izaiáš 49,7-10.PK 365.2

Verní potomkovia židovského národa, ktorí zachovávali poznanie Boha sa posilňovali vo viere skúmaním takýchto a podobných výrokov. So záľubou čítali o tom, ako Hospodin pomaže Mesiáša, aby „biednym hlásal radostnú zvesť, zaviazal rany tým, čo sú skrúšeného srdca, vyhlásil zajatým prepustenie na slobodu ...vyhlásil milostivý rok Hospodinov“ Izaiáš 61,1.2. Zármutok im však napĺňal srdcia pri pomyslení na utrpenie, ktoré bude musieť podstúpiť, ak má splniť Boží zámer. S pokorou čítali v prorockom zvitku slová:PK 365.3

„Kto uveril našej zvesti
a na kom bol vyjavený zásah Hospodinov?
Vyrástol pred nami ako výhonok
a ako koreň z vyprahnutej zeme.
Nemal postavy ani dôstojnosti,
aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili.
Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi,
muž bolestí, ktorý poznal nemoci
ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár,
opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho.
Ale on niesol naše nemoci,
vzal na seba naše bolesti.
My sme sa nazdali, že je zasiahnutý,
Bohom bitý a strápený.
Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky,
zmučený pre naše neprávosti.
On znášal trest za náš pokoj,
jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.
My všetci sme blúdili ako ovce,
všetci sme chodili vlastnou cestou.
Hospodin spôsobil,
aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.
Strápený pokorne trpel
a neotvoril ústa
ako baránok vedený na zabitie
a neotvoril ústa
ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi.
Väzením a súdom bol odstránený,
ale kto sa stará o jeho údel?
Lebo bol vyťatý z krajiny živých,
pre vinu svojho ľudu bol zbitý.
Dali mu hrob s bezbožníkmi
a so zločincami, keď zomrel,
hoci nespáchal násilie
a nebolo ľsti v jeho ústach.“ Izaiáš 53,1-9.PK 365.4

O trpiacom Spasiteľovi sa vyjadril Hospodin aj prostredníctvom proroka Zachariáša: „Prebuď sa, meč, proti môjmu pastierovi a proti mužovi mne blízkemu“ Zachariáš 13,7. Ako zástupca a ručiteľ za hriešneho človeka má Kristus znášať Božiu spravodlivosť a na sebe poznať jej význam. Mal poznať, čo pre hriešnikov znamená stáť pred Bohom bez obhajcu.PK 366.1

Vykupiteľ o sebe predpovedal ústami žalmistu:PK 366.2

„Pohana mi zlomila srdce,
som z toho celkom chorý.
Očakával som súcit, ale márne, tých, ktorí by potešili, no nebolo ich.
Do jedla mi pridávali jed,
smäd mi uhášali octom.“ Žalm 69,21.22.PK 366.3

Predpovedal aj to, ako budú s ním zaobchádzať: „Psy ma obkľúčili, zovrela ma tlupa zlosynov, prebodli mi ruky a nohy. Môžem si spočítať všetky kosti. Oni sa prizerajú, oči si pasú na mne. Delia si moje rúcho, o môj odev losujú“ Žalm 22,17-19.PK 367.1

Tento opis veľkého utrpenia a krutej smrti Zasľúbeného je veľmi zarmucujúci, napriek tomu je v ňom plno Božích zasľúbení, pretože o tom, ktorého sa „Hospodinovi zaľúbilo raniť nemocou“, aby sa mohol stať „obeťou za vinu“, Hospodin povedal:PK 367.2

„Mal by vidieť potomstvo a dlho žiť,
skrze neho zdariť sa má, čo chce Hospodin.
Pre námahu svojho života uzrie svetlo.
Svojím poznaním môj spravodlivý sluha
dá spravodlivosť mnohým
a ich neprávosti sám vezme na seba.
Preto mu dám podiel s veľkými
a s mocnými sa bude deliť o korisť,
pretože obetoval svoj život na smrť
a počítaný bol s priestupníkmi,
hoci on zniesol hriechy mnohých
a zastúpil priestupníkov“ Izaiáš 53,10-12.PK 367.3

Len láska k hriešnikom viedla Krista k tomu, aby za nich zaplatil výkupné. „Videl, že nieto nikoho, a užasol, že nikto nezasiahne.“ Nikto iný nemohol vykúpiť človeka z moci nepriateľa. „Tu pomohlo mu jeho rameno a jeho spása ho podoprela“ Izaiáš 59,16.PK 367.4

„Hľaďte, môj služobník, ktorého podopieram,
môj vyvolený, ktorého som si obľúbil.
Svojho Ducha som položil naňho,
opravdivé právo prinesie národom.“ Izaiáš 42,1.PK 367.5

V Kristovom živote nebolo nijakej hriešnej stopy po sebauplatnení. Netúžil po majetku, postavení ani po nadaní. Mesiáš nepoužil nijaký zo zvyčajných ľudských spôsobov, aby si niekoho získal alebo vynútil úctu. O jeho dokonalej nezištnosti čítame v prorockej predpovedi:PK 367.6

„Nebude kričať, nezvýši hlas
a nedá mu znieť na ulici;
trstinu nalomenú nedolomí
a tlejúci knôt neuhasí.“ Izaiáš 42,2.3.PK 368.1

Spasiteľ sa mal na rozdiel od učiteľov svojej doby zdržiavať medzi ľuďmi. Jeho život nemali vyznačovať hlučné spory, okázalá bohoslužba, či skutky na obdiv a pochvalu. Mesiáš bude skrytý v Bohu a Boh sa zjaví v povahe svojho Syna. Ľudstvo by bez poznania Boha bolo navždy stratené. Bez Božej pomoci by ľudia stále hlbšie upadali. Život a silu môže udeliť len ten, kto stvoril svet. Biedu ľudstva nikto iný neodstráni. Ďalšie proroctvo o Mesiášovi znelo: „Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú“ Izaiáš 42,4. Syn Boží zveľadí zákon a oslávi ho. (Pozri Izaiáš 42,21.) Nezmenší jeho význam, ani neoslabí záväznosť jeho požiadaviek; skôr ho vyvýši. Súčasne zbaví Božie prikázania priťažujúcich ľudských požiadaviek, ktoré nejedného človeka odradili od správnej služby Bohu.PK 368.2

O Spasiteľovom poslaní Hospodin povedal: „Ja, Hospodin, povolal som ťa k spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom, aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, ktorí sedia v tme. Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. Prvšie veci sa splnili a nové oznamujem. Prv ako vyrašia, dám vám o nich počuť.“ Izaiáš 42,6-9.PK 368.3

Boh Izraela vyslobodí Sion zasľúbeným semenom. „Z Izajovho pňa vyženie mládnik a z jeho koreňov vyrastie výhonok.“ „Panna počne a porodí syna a dá mu meno Immanuel. Maslo a med bude jedávať, pokiaľ nebude vedieť rozlišovať medzi dobrým a zlým“ Izaiáš 11,1; 7,14.15.PK 368.4

„Spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch známosti a bázne Hospodinovej. V bázni pred Hospodinom bude mať svoju záľubu. Nebude súdiť podľa toho, čo mu oči vidia, a nebude rozhodovať podľa toho, čo mu uši počujú, ale v spravodlivosti bude súdiť slabých a správne vynášať výrok biednym zeme. Biť bude zem palicou svojich úst a bezbožníka usmrtí dychom svojich perí. Spravodlivosť bude pásom na jeho drieku a pravda bude opaskom na jeho bedrách.“ „V ten deň pohania budú vyhľadávať peň Izajov, ktorý stojí ako koruhva národov, a slávny bude jeho príbytok“ Izaiáš 11,2-5.10.PK 368.5

„Tu je muž – Výhonok je jeho meno;... On postaví chrám Hospodinov, dostane kráľovskú česť a bude sedieť a panovať na svojom tróne a bude kňazom na svojom tróne“ Zachariáš 6,12.13.PK 369.1

V ňom bude otvorený prameň „aby sa očistili zo svojej hriešnosti a nečistoty“ Zachariáš 13,1. Ľudia počujú blažené pozvanie:PK 369.2

„Ó všetci smädní, poďte k vode!
Poďte i vy, ktorí nemáte peňazí!
Kupujte zbožie, jedzte;
poďte, kupujte bez peňazí,
bez platenia víno a mlieko!
Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom,
a svoj zárobok za to, čo nesýti?
Čujte ma pozorne a jedzte dobré
a v hojnosti sa bude kochať vaša duša!
Nachýľte uši a poďte ku mne,
poslúchajte a budete žiť.
Uzavriem s vami večnú zmluvu
pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi.“ Izaiáš 55,1-3.PK 369.3

Izrael dostal zasľúbenie: „Pozri, dal som ho za svedka národom, za knieža a náčelníka kmeňom. Tak privoláš národy, ktoré nepoznáš, a národy, ktoré ťa neznajú, k tebe pobežia kvôli tvojmu Bohu, Hospodinovi, Svätému Izraela, lebo on ťa oslávil“ Izaiáš 55,4.5.PK 369.4

„Priblížil som svoju záchranu, nie je ďaleko a moja spása nebude meškať; dám spásu Sionu a svoju slávu Izraelovi.“ Izaiáš 46,13.PK 369.5

Mesiáš bude za svojho pozemského pôsobenia slovom i skutkami zjavovať ľuďom slávu Boha Otca. Každým svojím skutkom, každým slovom a každým divom bude padlému ľudstvu svedčiť o nekonečnej Božej láske.PK 369.6

„Vystúp na vysoký vrch, Sion,
hlásateľ radostnej zvesti,
hlasno zvolaj, Jeruzalem,
hlásateľ radostnej zvesti!
Hlasno volaj, neboj sa,
povedz júdskym mestám:
pozrite, Boh váš!“
„Pozrite, Hospodin, Pán prichádza s mocou
jeho rameno zasahuje.
Jeho mzda je pri ňom
a jeho odmena je pred ním. Pásť bude svoje stádo ako pastier,
zhromaždí ho svojím ramenom
jahniatka ponesie v náručí,
pridájajúce ovce povedie.“ Izaiáš 40,9-11.PK 369.7

„V ten deň začujú hluchí slová knihy,
z mrákavy a z tmy rozhliadnu sa oči slepých.
Zúbožení budú mať viac radosti v Hospodinovi
a chudobní ľudia budú jasať nad Svätým Izraela.“
„Zblúdilí duchom získajú rozumnosť
a reptajúci prijmú poučenie.“ Izaiáš 29,18.19.24.PK 370.1

Takto teda Boh oznamoval svetu prostredníctvom patriarchov a prorokov i pomocou predobrazov a symbolov príchod Vysloboditeľa ľudstva z hriechu. V niektorých proroctvách vnuknutých Duchom Svätým čítame, že príde ten, ktorý je túžbou všetkých národov. (Pozri Haggeus 2,7.) Presne bolo predpovedané miesto i čas jeho príchodu.PK 370.2

Dávidov syn sa musí narodiť v Dávidovom meste. Prorok napísal, že z Betlehema „vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti.“ Micheáš 5,2 (ROH); Micheáš 5,1 (ECAV).PK 370.3

„A ty, Betlehem, v júdskej krajine,
vôbec nie si najmenší
medzi júdskymi poprednými mestami,
lebo z teba vyjde vodca,
ktorý bude pastierom môjho ľudu, Izraela“ Matúš 2,6.PK 370.4

Anjel Gabriel oznámil Danielovi čas Spasiteľovho prvého príchodu, ako aj niekoľko hlavných udalostí z jeho života. Povedal mu: „Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto na ukončenie priestupku, na skoncovanie s hriechom a na zmierenie viny, na privedenie večnej spravodlivosti, na zapečatenie videnia i proroka a na pomazanie veľsvätyne“ Daniel 9,24. Deň v prorockom počítaní obvykle znamená celý rok. (Pozri 4. Mojžišova 14,34; Ezechiel 4,6). Sedemdesiat týždňov, to jest 490 dní teda znamená 490 rokov. Východiskový bod pre toto obdobie udal anjel: „Preto vedz a cháp: Odvtedy, čo vyšlo slovo o návrate a o vybudovaní Jeruzalema až po pomazanie kniežaťa, bude sedem týždňov“, a „šesťdesiatdva týždňov“ (Daniel 9,25), teda spolu 69 týždňov, to jest 483 rokov. Príkaz na obnovu Jeruzalema, doplnený výnosom Artaxerxa Longimana, vstúpil do platnosti na jeseň roku 457 pr. Kr. (Pozri Ezdráš 6,14;7,1.) Štyristoosemdesiattri rokov počítaných od jesene roku 457 pr. Kr. siaha do jesene roku 27 po Kr. Podľa proroctva toto obdobie završuje Mesiáš, Pomazaný. V roku 27 po Kr. bol Ježiš pri svojom krste pomazaný Duchom Svätým a krátko nato začal svoju činnosť. Vtedy sa zvestovalo posolstvo: „Naplnil sa čas“ Marek 1,15.PK 370.5

Anjel ďalej povedal: „Uzavrie pevnú zmluvu s mnohými za jeden týždeň“ (t.j. v posledných siedmich rokoch). Sedem rokov od začiatku Spasiteľovej služby sa evanjelium hlásalo predovšetkým Židom; tri a pol roka ho zvestoval sám Kristus a neskoršie jeho apoštolovia. „V polovici týždňa zastaví zábitnú i pokrmovú obeť“ Daniel 9,27. Na jar roku 31 po Kr. bude na Golgote obetovaná skutočná obeť, Kristus. Vtedy sa roztrhne chrámová opona na dvoje ako znamenie, že všetky obetné služby a ich význam sa skončia.PK 371.1

Tento prorocký týždeň, to jest sedem rokov, sa skončil v roku 34 po Kr. Vtedy sa Židia ukameňovaním Štefana s konečnou platnosťou odvrátili od evanjelia. Vtedy sa učeníci počas prenasledovania rozišli po okolí a „hlásali slovo evanjelia“ Skutky apoštolov 8,4. Onedlho po tom sa obrátil Saul a z prenasledovateľa sa stal Pavol, apoštol pohanov.PK 371.2

Mnohé proroctvá o Spasiteľovom príchode držali Židov v stálom očakávaní. Mnohí zomierali vo viere bez toho, aby mohli byť svedkami splnenia zasľúbenia. Zrak viery však upierali do budúcna, verili a vyznávali, že na zemi sú len cudzincami a pútnikmi. Od čias Enocha sa prostredníctvom patriarchov a prorokov opakovalo zasľúbenie a žila nádej, že Mesiáš príde.PK 371.3

Boh spočiatku neoznámil presný čas prvého adventu, a keď ho zjavil prorokovi Danielovi, nie všetci pochopili toto proroctvo správne.PK 371.4

Stáročia sa míňali a hlasy prorokov nakoniec stíchli. Utláčateľova ruka ťažko doľahla na Izrael. Keď Židia opustili Boha, pohasla viera a nádej len slabo osvecovala budúcnosť. Mnohí nechápali prorocké slová a tí, ktorí veriť predsa len neprestali, volali: „Dni plynú, a zo všetkých videní nie je nič“ Ezechiel 12,22. V nebeskej rade však už bolo o hodine Kristovho príchodu rozhodnuté. Keď „prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna..., aby vykúpil tých, ktorí sú pod zákonom a aby sme dostali synovstvo“ Galaťanom 4,4.5.PK 371.5

Ľudí musí osloviť a poučiť ľudská reč. Musí prehovoriť Posol zmluvy. Jeho hlas musí zaznieť a ľudia ho musia počuť v jeho vlastnom chráme. On, pôvodca pravdy, musí oddeliť pravdu od pliev ľudských výrokov, ktoré ju znehodnotili. Zásady Božej vlády a plán vykúpenia treba objasniť. Ľuďom treba vysvetliť zmysel starozmluvného učenia.PK 371.6

Keď sa nakoniec Spasiteľ „stal podobný ľuďom“ (Filipským 2,7) a začal svoje dielo milosti, satan mohol „schvatnúť“ len pätu, zatiaľ čo Kristus každým svojím skutkom pokory a utrpenia „rozdrvil“ svojmu protivníkovi hlavu. (Pozri 1. Mojžišova 3,15.) Úzkosť, ktorú pôsobí hriech, prežíval Bezhriešny; no tým, že Kristus znášal odpor hriešnikov, platil dlh za hriešneho človeka a z pút vyslobodzoval uväznené ľudstvo. V pláne vykúpenia ľudstva boli všetky úzkosti a bolesti Božieho Syna.PK 371.7

Keby sa bolo satanovi podarilo aspoň jediným pokušením zviesť Krista a keby bol čo len jediným skutkom či myšlienkou poškvrnil svoju dokonalú čistotu, knieža temnoty by bolo zvíťazilo nad človekom a podmanilo by si celé ľudstvo. Satan ho mohol mučiť, ale nemohol ho poškvrniť. Mohol mu spôsobiť smrteľnú úzkosť, no nemohol ho zničiť hriechom. Mohol Kristovi natoľko strpčiť život, že sa mu stal reťazou bojov a skúšok, ale každým ďalším útokom strácal svoju moc nad ľudstvom.PK 372.1

Kristus v pokušení na púšti, v Getsemanskej záhrade i na kríži maril plány kniežaťa temnosti. Spasiteľove rany znamenali víťazstvo v boji o človeka. Keď Kristus prežíval na kríži smrteľnú úzkosť, zatiaľ čo satanovi služobníci sa radovali a nešľachetní ľudia ho urážali, vtedy satan naozaj „schvatol pätu“ Krista. Ten však práve tým zvíťazil nad satanom – „rozmliaždil mu hlavu“. Kristus svojou smrťou porazil toho, „ktorý mal moc nad smrťou, to jest diabla“ Židom 2,14. Kristova smrť spečatila údel hlavného odbojníka a navždy zabezpečila plán spasenia. Kristus svojou smrťou zvíťazil nad smrťou; keď vstal z mŕtvych, všetkým svojim nasledovníkom otvoril brány hrobu. Tento posledný veľký zápas je zrejmým naplnením proroctva: „Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu“ 1. Mojžišova 3,15.PK 372.2

„Milovaní, teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme, že keď sa zjaví, budeme mu podobní, lebo ho uvidíme takého, aký je“ 1. Jána 3,2. Vykupiteľ otvára cestu k Otcovi aj tým najhriešnejším, najbiednejším, najutláčanejším a najpohŕdanejším ľuďom.PK 372.3

„Ó Hospodine, ty si môj Boh,
budem ťa vyvyšovať
a oslavovať tvoje meno,
lebo si uskutočnil predivné plány,
od pradávna verné a pravé.“ Izaiáš 25,1.PK 372.4