14. kapitola — „V Eliášovom duchu a v jeho sile“

Od čias Eliáša bol po celé stáročia a je dodnes záznam o živote a diele proroka Eliáša zdrojom, z ktorého čerpajú nadšenie a odvahu všetci, ktorí boli napriek všeobecnému odpadnutiu povolaní obhajovať spravodlivosť. To má pre nás, „ktorých zastihol koniec vekov“ (1. Korinťanom 10,11) zvláštny význam. Dejiny sa opakujú. Aj dnešný svet má svojich Achábov a Jezábely. Žijeme v podobnej dobe všeobecného odpadnutia od Boha, ako tí, ktorí žili za čias Eliáša. Ľudia nemusia pohanské oltáre, modly a rytiny ani vidieť, no predsa tisíce nasledujú božstvá tohto sveta – bohatstvo, slávu, zábavy a rozkoše, ktoré im dovoľujú žiť podľa záľub prirodzeného srdca. Mnohí majú nesprávnu predstavu o Bohu a o jeho vlastnostiach a oddane slúžia falošnému božstvu, ako mu kedysi slúžili vyznávači Baala. Ba nejeden kresťan podlieha vplyvom namiereným proti Bohu a jeho pravde. Pod vplyvom tohto zvodu sa ľudia odvracajú od Božích záujmov k tomu, čo ponúka svet.PK 95.1

Dnes prevláda nevera, odpadlíctvo a takzvaná „osvietenosť“ – to všetko údajne vychádza z poznania pravdy. V skutočnosti je to len slepá opovážlivosť. Ľudia vyvyšujú vlastné náuky a nahrádzajú nimi múdrosť Boha zjavenú v jeho zákone. Satan zvádza ľudí k neposlušnosti a sľubuje im slobodu, ktorá ich má doviesť na úroveň bohov. Proti zjavenému Božiemu slovu sa rozmáha odpor a modlárske vyvyšovanie ľudskej múdrosti nad Božie zjavenie. Svojou prispôsobivosťou a podliehaním svetským vplyvom a zvyklostiam sa myseľ ľudí zatemnila a zmiatla natoľko, že sa zdá, akoby sa stratila akákoľvek schopnosť rozoznať svetlo od tmy a pravdu od bludu. Od správnej cesty sa vzdialili natoľko, že názory niektorých „filozofov“ pokladajú za vierohodnejšie než v Písme zjavené Božie pravdy. V Božom slove obsiahnuté prísľuby a výstrahy pred neposlušnosťou a modloslužbou zrejme nestačia zasiahnuť ľudské srdcia. Vieru, ktorou bol preniknutý Pavol, Peter a Ján pokladajú mnohí za staromódnu, mystickú a ponižujúcu rozum moderne mysliacich ľudí.PK 95.2

Boh dal ľuďom na začiatku svoj zákon ako prostriedok na dosiahnutie šťastia a večného života. Satan dúfa, že zvádzaním ľudí k neposlušnosti voči zjavenému zákonu zmarí Boží zámer. Trvalou snahou nepriateľa je prekrúcať znenie a zľahčovať význam Božieho zákona. Všemožne sa snaží tento zákon zmeniť, aby ľudí zviedol k prestupovaniu jeho požiadaviek a aby ich nechal vo falošnej istote, že ho predsa zachovávajú.PK 95.3

Istý spisovateľ prirovnal snahu o zmenu Božieho zákona k známej nezbednosti chlapcov obracať na dôležitých križovatkách cestné smerovky. Táto samopaš spôsobila mnoho zmätku a neraz aj veľké škody.PK 96.1

Boh postavil smerovku pre pútnikov tohto sveta. Jedno rameno tejto smerovky ukazovalo cestu ochotnej poslušnosti Stvoriteľovi a viedlo ľudí k šťastnému životu, jej druhé rameno ukazovalo cestu neposlušnosti vedúcu k biede a k smrti. Cesta k šťastiu bola vyznačená tak jasne ako kedysi cesta k útočiskovému mestu podľa židovského ustanovenia. Veľký nepriateľ všetkého dobra v tragickej chvíli ľudstva však smerovku obrátil tak, že ľudia si cesty dosiaľ zamieňajú.PK 96.2

Hospodin prostredníctvom Mojžiša poučil Izraelcov: „Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu! Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť! Nech Izraelci zachovávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy. Nech je ona na večné znamenie medzi mnou a Izraelcami, lebo za šesť dní Pán stvoril nebo a zem, v siedmy deň však odpočíval a oddychoval!“ 2. Mojžišova 31,13-17.PK 96.3

Tieto Hospodinove slová jasne označujú poslušnosť ako cestu do Božieho mesta; satan však obracia smerovku nesprávnym smerom. Nepriateľ zviedol ľudí k zachovávaniu nesprávneho dňa odpočinku a navravel im, že ak odpočívajú v tento deň, poslúchajú príkaz Stvoriteľa.PK 96.4

Boh oznámil, že siedmy deň je sobota Hospodinova. Keď „boli dokončené nebesá i zem“, Boh povýšil tento deň na pamiatku svojho stvoriteľského diela. Odpočinul v siedmy deň „od všetkého diela, ktoré vykonal“, „Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho“ 1. Mojžišova 2,1-3.PK 96.5

Boh pri vyjdení Izraelcov z Egypta pripomenul svojmu ľudu predovšetkým ustanovenie o sobote. Kým Židia žili ešte v porobe, dozorcovia ich chceli prinútiť, aby pracovali v sobotu; každý týždeň totiž vyžadovali od nich viac práce. Pracovné podmienky boli stále tvrdšie a prísnejšie. Izraelci však vyšli z otroctva na slobodu a prišli na miesto, kde mohli nerušene zachovávať všetky Božie ustanovenia. Na Sínaji bol vydaný zákon a „napísaný Božím prstom“ (2. Mojžišova 31,18) ho dostal Mojžiš. Takmer celých štyridsať rokov putovania púšťou Boh Izraelcom pripomínal ustanovený deň odpočinku tým, že každý siedmy deň nepadala manna a namiesto toho sa vždy dvojnásobná dávka, ktorá napadala v deň prípravy zázračne zachovala.PK 96.6

Skôr ako prišli do zasľúbenej krajiny, Mojžiš pripomenul Izraelcom, aby zachovávali sobotný deň a svätili ho. Izraelci si podľa Božej vôle mali verným dodržiavaním príkazu o sobote stále pripomínať, že sú zodpovední Bohu ako svojmu Stvoriteľovi a Vykupiteľovi. Ak budú patrične zachovávať sobotu, nevyskytne sa modlárstvo. Ak však prestanú tento príkaz Desatora pokladať za záväzný, zabudnú na Stvoriteľa a budú uctievať cudzích bohov. Hospodin oznámil: „Dal som im svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a medzi nimi; nech vedia, že ja, Pán, som to, ktorý ich posväcujem.“ Oni však „opovrhli mojimi právami, nekráčali podľa mojich príkazov a znesvätili moje soboty, veď srdce im šlo za ich modlami.“ Keď však Hospodin vyzýval, aby sa k nemu vrátili, znova ich upozornil na dôležitosť zachovávania svätej soboty. Povedal: „Ja som Pán, váš Boh, podľa mojich príkazov kráčajte a moje práva zachovávajte a konajte podľa nich! Zasväcujte moje soboty, nech sú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Pán, váš Boh“ Ezechiel 20,12.16.19.20.PK 97.1

Keď Hospodin upozorňoval Júdsko na hriechy, ktoré ho nakoniec priviedli do babylonského zajatia, povedal: „Znesväcuješ moje soboty.“ „Preto vylejem na nich svoj zúrivý hnev, ohňom svojej prchkosti im urobím koniec, ich cestu dám na ich hlavu“ Ezechiel 22,8.31.PK 97.2

Pri obnove Jeruzalema za čias Nehemiáša sa porušovanie soboty prísne vyšetrovalo: „Či nerobili tak aj vaši otcovia? Preto potom uviedol náš Boh všetko toto zlo na nás i na toto mesto, a vy ešte pridávate pále hnevu na Izraela poškvrňujúc sobotu!“ Nehemiáš 13,18.PK 97.3

Kristus za svojho pozemského pôsobenia zdôrazňoval záväznosť zachovania soboty; v celom svojom učení si vážil ustanovenie, ktoré vlastne sám vydal. V Kristovej dobe bola sobota tak znevážená, že jej zachovávanie svedčilo skôr o povahe sebeckého a svojvoľného človeka než o povahe Božej. Kristus karhal falošné učenie, ktorým formálni ctitelia Boha skresľovali jeho povahu. Hoci ho rabíni stíhali krutou nenávisťou, Kristus sa ani zdaním neprispôsobil ich príkazom; šiel priamo vpred a sobotu zachovával podľa Božieho zákona.PK 97.4

Verejne dával najavo svoju úctu k Hospodinovmu zákonu. Povedal: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová, a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký“ Matúš 5,17-19.PK 98.1

V dejinách kresťanskej cirkvi začal veľký nepriateľ ľudského šťastia zvlášť napádať sobotu štvrtého prikázania. Satan sa rozhodol zmariť Božie zámery. Bol odhodlaný viesť svojich nasledovníkov k tomu, aby zrušili Boží pamätník, siedmy deň, sobotu. Chcel ukázať svetu, že Bohom požehnaný a posvätený deň bol zmenený. Dúfal, že na ten deň ľudia zabudnú. Snažil sa zotrieť pamiatku naň a namiesto neho ustanoviť deň, ktorý nemôže byť znamením medzi Bohom a jeho ľudom. Zviedol ochotných prijať tento deň za svätý, teda za taký, za aký Boh vyhlásil deň siedmy.PK 98.2

Touto náhradou sa chcel presláviť. Posvätený bude teda prvý deň a protestantský svet prijme tento podvrhnutý deň odpočinku za pravý. Keď sa prestane zachovávať Bohom ustanovená sobota, zneváži sa jeho zákon. Satan zneužil slová: „...ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie“ (2. Mojžišova 31,13) pre svoj deň odpočinku.PK 98.3

Tak sa mal svet stať satanovým svetom. Nepriateľ sa rozhodol byť vládcom zeme, kniežaťom sveta. Chcel ovládnuť myseľ ľudí do tej miery, že začnú pohŕdať Božou sobotou. Zo zachovávania siedmeho dňa hodlal urobiť znamenie neposlušnosti voči vláde. Zákony budú také prísne, že ľudia sa neodvážia zachovávať siedmy deň, sobotu, z obavy, že prídu o obživu, pripoja sa k svetu a budú prestupovať Boží zákon. Satan chcel mať svet úplne pod svojou nadvládou.PK 98.4

Zavedením falošného dňa odpočinku nepriateľ hodlal zmeniť časy a zákony. Naozaj sa mu darí meniť Boží zákon? Odpoveďou sú slová z 2. Mojžišova 33,1. Ten, ktorý sa nemení, ten istý dnes, ako bol včera a ako bude naveky, o svojom siedmom dni, sobote, hovorí: „Ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie.“ „Nech je ona na večné znamenie“ 2. Mojžišova 31,13.17.PK 98.5

Obrátená smerovka ukazuje nesprávny smer cesty, ale Boh sa nemení. Je stále mocným Bohom Izraela. Veď „národy sú ako kvapka z vedra, treba ich pokladať za prášok na vážkach. Ostrovy zavážia ako zrnko piesku, Libanon nestačí na oheň a jeho zverina nestačí na zápaly. Všetky národy sú pred ním ako nič, zhola nič neznamenajú preňho“ Izaiáš 40,15-17. Hospodin dnes horlí za svoj zákon práve tak, ako horlil za čias Achába a Eliáša.PK 98.6

Ako veľmi je však tento zákon zhanobený! Dnešný svet sa priam vyzývavo búri proti Bohu. Žijeme naozaj vo svojhlavom, nevďačnom, povrchnom, neúprimnom, pyšnom a odpadlom pokolení. Ľudia zanedbávajú Písmo a nenávidia pravdu. Ježiš vidí, že zavrhujú jeho zákon, pohŕdajú jeho láskou a nevážia si jeho služobníkov. Potešuje nás svojou milosťou, ale tá sa necení. Chrámové nádvorie ľudského srdca sa zmenilo na verejné trhovisko. Ľudí ovláda sebectvo, závisť, pýcha a nevraživosť.PK 99.1

Mnohí sa nezdráhajú robiť si posmech z Božieho slova. Terčom posmechu sú vyznávači tohto Slova. Stále viac sa pohŕda zákonom a poriadkom, čo je priamy následok prestupovania jasných Božích prikázaní. Ovocím odmietnutia poslušnosti je násilie a zločinnosť. Stačí sa pozrieť na úbohosť a biedu mnohých, ktorí sa klaňajú modlám a v márnostiach hľadajú šťastie a pokoj!PK 99.2

Všimnime si takmer všeobecné zanedbávanie príkazu o sobote. Všimnime si aj bezočivú svojvoľnosť tých, ktorí vydávajú zákony na ochranu zdanlivej posvätnosti prvého dňa týždňa a súčasne uzákoňujú predaj opojných nápojov. Pokúšajú sa oblomiť svedomie ľudí schvaľovaním zla, ktoré otupuje a ničí bytosti stvorené na Boží obraz. Pôvodcom takýchto zákonov je sám satan. On dobre vie, že na tých, ktorí ľudské zákony povyšujú nad Božie, spočinie Božie zlorečenstvo, a preto sa všemožne snaží ľudí zviesť na širokú cestu, ktorá vedie do záhuby.PK 99.3

Mnohí sa už tak dlho v úcte skláňajú pred ľudskými názormi a ustanovizňami, že dnes ich už priam modlársky nasleduje takmer celý svet. Satan, ktorý sa snaží zmeniť Boží zákon, používa každý podvod a každý úskok, aby zviedol ľudí k odboju proti Bohu a znameniu spravodlivých. Pán však nebude naveky beztrestne trpieť znevažovanie svojho zákona. Prichádza čas, že „sa sklopia pyšné oči človeka, pokorí sa povýšenosť ľudí; len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň“ Izaiáš 2,11. Pochybovači môžu Boží zákon znevažovať, môžu sa mu posmievať a odmietať ho. Duch sveta môže mnohých zasiahnuť nákazou, ba podaktorých môže aj ovládnuť. Božie dielo v tom čase obstojí len s vynaložením veľkého úsilia a veľkej obetavosti. Pravda však nakoniec slávne zvíťazí.PK 99.4

Pred zavŕšením Božieho diela na zemi bude zástava Božieho zákona znova vztýčená. Aj keby falošné náboženstvo získalo prevahu a rozmohla by sa neprávosť, keby láska mnohých vychladla a golgotský kríž by upadol do zabudnutia, keby tma doľahla na zem ako príkrov smrti a ľudia by sa zo všetkých síl obrátili proti pravde, a keby sa proti Božiemu ľudu spriadalo jedno osídlo za druhým, Boh vo chvíli najväčšieho nebezpečenstva vzbudí Eliášov, ľudí, ktorí budú hlásať Božie posolstvo a nebudú umlčaní. Karhajúci hlas zaznie v preľudnených mestách sveta a tam, kde sa ľudia najviac búria proti Najvyššiemu. Bohom povolaní jednotlivci budú neohrozene a zjavne odcudzovať spojenie cirkvi so svetom. S celou vážnosťou budú vyzývať ľudí, aby prestali zachovávať ľudské ustanovenia a výmysly a aby sa vrátili k zachovávaniu pravého dňa odpočinku, soboty. Oznámia všetkým národom: „Bojte sa Boha, a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd... Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do kalicha jeho hnevu“ Zjavenie Jána 14,7-10.PK 99.5

Boh svoju zmluvu nezruší; nezmení, čo vyšlo z jeho úst. Božie slovo sa nikdy nezmení, je nepohnuteľné ako Boží trón. V deň súdu bude platiť zmluva jasne napísaná Božím prstom a svet sa musí postaviť pred súdny stolec večnej Spravodlivosti, aby prijal svoj rozhodujúci ortieľ.PK 100.1

Ako za čias Eliáša, aj dnes je jasná hranica medzi ľudom zachovávajúcim Božie prikázania a ctiteľmi falošných božstiev. Eliáš nariekal: „Až dokedy budete kulhať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujte ho. Ak Baal, nasledujte toho“ 1. Kráľov 18,21. Posolstvo pre dnešok znie: „Padol, padol veľký Babylon... Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti“ Zjavenie Jána 18,2.4.5.PK 100.2

Blíži sa čas skúšky každého človeka. Bude sa od nás žiadať, aby sme zachovávali iný deň odpočinku než ten, ktorý ustanovil Boh. Medzi Božími a ľudskými príkazmi nastane boj. Tí, ktorí pozvoľna podliehajú svetským požiadavkám a prispôsobujú sa zvykom sveta, radšej povolia nátlaku, než aby znášali posmech, urážky, väzenie či aj hrozbu smrti. Vtedy sa zlato oddelí od škvary. Vtedy sa odlíši pravá zbožnosť od nepravej, zlato od pozlátky. Nejedna hviezda, ktorú obdivujeme, zhasne. Tí, ktorí nosia ozdobu svätosti, no nie sú priodení Kristovou spravodlivosťou, ukážu sa v hanbe svojej nahoty.PK 100.3

Medzi obyvateľmi sveta sú takí, čo sa pred Baalom nesklonia. Títo verní svedkovia zažiaria ako hviezdy len v noci, keď tma prikryje zem a mrákava zastrie národy. V pohanskej Afrike, v katolíckych zemiach Európy a v južnej Amerike, v Číne, v Indii, na ostrovoch a vo všetkých kútoch sveta má Boh pripravených mnohých vyvolených, ktorí zažiaria v temnote a odpadlému svetu jasne zjavia, akú premieňajúcu moc má poslušnosť voči Božiemu zákonu. S takými sa možno už dnes stretnúť takmer v každom národe a v každom jazyku. V hodine najväčšieho temna, keď sa satan všemožne vynasnaží o to, aby „všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci“ pod hrozbou smrti prijali znamenie, že zachovávajú nesprávny deň odpočinku, vtedy verní, „bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany“ zažiaria „ako svetlá na svete“ Zjavenie Jána 13,16; Filipským 2,15. Čím temnejšia bude noc, tým jasnejšie bude ich svetlo.PK 100.4

Aké prekvapenie by bol Eliáš zažil, keby bol spočítal Izraelcov vtedy, keď odpadlý ľud stihli Božie súdy! Podľa jeho predstavy stál na Božej strane len jeden. Keď povedal: „Zostal som len ja sám, a teraz siahajú na môj život, aby mi ho vzali,“ prekvapili ho Pánove slová: „V Izraeli však ponechám sedemtisíc tých, ktorých kolená sa neskláňali pred Baalom“ 1. Kráľov 19,14.18.PK 101.1

Nech sa teda ani dnes nikto neodvažuje odhadovať počet príslušníkov duchovného Izraela. Každý nech radšej dbá o to, aby mal srdce plné lásky a súcitu, srdce podobné Kristovmu, plne zaujaté úsilím o záchranu hynúceho sveta.PK 101.2