Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents

Proroci a králi

 - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    20. kapitola — Naamán

    Naamán, vojvodca sýrskeho kráľa, bol vo veľkej úcte a priazni u svojho pána, lebo prostredníctvom neho spôsobil Hospodin Sýrii záchranu. Tento muž bol udatným hrdinom, ale bol malomocný2. Kráľov 5,1.PK 132.1

    Sýrsky vládca Benhadad porazil izraelské vojská v boji, v ktorom zahynul Acháb. Odvtedy Sýrčania stále prepadávali izraelské hranice a drancovali krajinu. Pri jednom z takých útokov uniesli dievča, ktoré potom v zajatí „slúžilo u Naamánovej manželky“. Toto zotročené dievča, vzdialené od svojho domova, patrilo k Božím svedkom tým, že aj keď nevedomky, plnilo poslanie, pre ktoré si Boh vyvolil Izraelcov. V pohanskej domácnosti sa v dievčati prebudil súcit s chorým pánom a pri spomienke na to, ako Elízeus zázračne uzdravuje, povedalo svojej panej: „Ach, keby môj pán bol u proroka, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil jeho malomocenstva2. Kráľov 5,2.3. Dievča vedelo, že Elízeus je obdarený mocou z neba, a verilo, že táto moc by mohla Naamána uzdraviť.PK 132.2

    Správanie tejto mladej otrokyne a jej služba v tomto pohanskom dome svedčí o vplyve dobrej rodinnej výchovy už v útlom detstve. Starosť o výchovu detí je tou najdôležitejšou úlohou, aká je rodičom zverená. Rodičia utvárajú návyky a povahu svojich ratolestí. Ich príklad je poučný a veľkou mierou rozhoduje o budúcnosti detí.PK 132.3

    Šťastní rodičia, ktorí žijú podľa nebeských zásad! V takom prostredí Božie zasľúbenia a prikázania prebúdzajú v deťoch vďačnosť a úctu. Za šťastných možno pokladať rodičov, ktorí svojou láskou, spravodlivosťou a zhovievavosťou upozorňujú dieťa na tieto Božie vlastnosti. Tým, že ho učia, aby ich milovalo, aby im dôverovalo a poslúchalo ich, zároveň ho učia milovať nebeského Otca, dôverovať mu a poslúchať ho. Takto vychovávané dieťa je pre rodičov tým najväčším a najtrvalejším bohatstvom.PK 132.4

    Nevieme, k akej službe budú naše deti povolané. Možno strávia život v rodinnom kruhu, možno sa zapoja do niektorého z obvyklých povolaní, alebo odídu do pohanských krajín ako zvestovatelia evanjelia. Všetky sú však povolané byť misionármi a svetu prinášať posolstvo o Božej milosti. Preto by mali dostať takú výchovu, ktorá ich pripraví na obetavú službu a spoluprácu s Kristom.PK 132.5

    Rodičia onoho hebrejského dievčaťa nevedeli, aká budúcnosť ho čaká, keď ho učili poznávať Boha. Verne však spĺňali svoju výchovnú povinnosť, keď v dome sýrskeho vojvodcu tak pohotovo svedčilo o Bohu, ktorého sa naučilo uctievať doma.PK 133.1

    Naamán sa dozvedel, čo dievča povedalo svojej panej, a rozhodol sa ísť za kráľom a žiadať od neho povolenie na cestu v záujme svojho zdravia. Vzal so sebou „desať talentov striebra, šesťtisíc zlatých šekelov a desať sviatočných odevov“. Od sýrskeho kráľa dostal pre izraelského vládcu list s posolstvom: „Súčasne s listom posielam k tebe služobníka Naamána, aby si ho zbavil malomocenstva.“ Keď si izraelský kráľ list prečítal, „roztrhol si šaty a vyhlásil: Či som ja Boh, aby som mohol usmrtiť alebo obživiť! Lebo tento posiela ku mne, aby som zbavil človeka malomocenstva. Len si to rozvážte a uvidíte, že hľadá proti mne zádrapku2. Kráľov 5,5-7.PK 133.2

    Keď sa to dozvedel Elízeus, poslal kráľovi odkaz: „Prečo si si roztrhol šaty? Nech príde ku mne a zvie, že je v Izraeli prorok2. Kráľov 5,8.PK 133.3

    Naamán prišiel aj so svojimi koňmi a vozmi a zastal pri vchode do Elízeovho domu. Elízeus poslal k nemu posla s odkazom: Choď a umy sa sedemkrát v Jordáne a telo budeš mať znova ako predtým, budeš čistý2. Kráľov 5,9.10.PK 133.4

    Naamán zrejme očakával nejaký zvláštny prejav z neba. Povedal: „Myslel som si: Iste vyjde, zastane si a bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, potom zamáva rukou nad postihnutým miestom a sníme zo mňa malomocenstvo.“ Na výzvu, aby sa umyl v Jordáne, odišiel urazený a nahnevane povedal: „Či nie sú damašské rieky Abáná a Parpar lepšie ako všetky vody Izraela? Či sa nemôžem v tých umyť a byť čistý? A rozhorčený odišiel2. Kráľov 5,11.12.PK 133.5

    Bola to azda Naamánova urazená pýcha, ktorá mu nedovolila poslúchnuť Elízeovu radu. Rieky, o ktorých sa sýrsky vojvodca zmienil, tiekli prostredím krásnych hájov a na ich brehoch sa schádzali ľudia a uctievali svoje modly. Ponoriť sa do jednej z týchto riek by pre Naamána nebolo nijakým ponížením. Vojvodcu však mohlo uzdraviť len presné splnenie prorokových pokynov. Žiaduci výsledok môže priniesť len poslušnosť.PK 133.6

    Služobníci prehovárali Naamána, aby Elízeovu radu splnil: „Otče môj, keby nejakú veľkú vec žiadal od teba prorok, nebol by si to urobil? Tým skôr, že ti povedal: Umy sa a budeš čistý.“ Vo chvíli, keď sa Naamánova pýcha vzbúrila, šlo o skúšku jeho viery. Nakoniec však jeho viera zvíťazila, hrdý Sýrčan potlačil svoju pýchu a pred zjavenou Božou vôľou sa sklonil. Sedemkrát sa ponoril v Jordáne „a jeho telo bolo ako predtým – ako telo malého chlapca. Očistil sa2. Kráľov 5,13.14.PK 133.7

    S vďačnosťou „sa vrátil k Božiemu mužovi, on i celý jeho sprievod“, vyznal: „Poznal som, že niet Boha na celej zemi len v Izraeli2. Kráľov 5,15.PK 134.1

    Podľa vtedajších zvyklostí Naamán požiadal Elízea, aby prijal vzácny dar. Prorok to však odmietol. Nepatrila mu odmena za požehnanie, ktorým ho milostivo obdaril Boh. Povedal: „Ako žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem.“ A hoci Sýrčan „naňho naliehal, aby dar prijal, odmietol2. Kráľov 5,16.PK 134.2

    Vtedy Naamán povedal: „Keď nie, nech sa, prosím, dostane tvojmu služobníkovi toľko zeme, čo odvezie záprah mulíc, lebo tvoj služobník už nebude obetovať spaľované obete a zábytky iným bohom, len Hospodinovi. To však nech odpustí Hospodin svojmu služobníkovi, že keď prichádza môj pán do chrámu Rimmóna klaňať sa tam, opiera sa o moju ruku, takže sa aj ja musím klaňať v chráme Rimmónovom. Keď sa teda budem klaňať v chráme Rimmónovom, nech to Hospodin odpustí svojmu služobníkovi.“ Prorok mu povedal: „Choď v pokoji!2. Kráľov 5,17-19.PK 134.3

    Elízeov sluha Géchazí mal v dlhoročnej službe prorokovi dosť príležitostí poznať a nasledovať príklad sebazapierania svojho učiteľa. V Božej armáde sa mohol stať významným hodnostárom. Dlhý čas bol pri zdroji tých najlepších nebeských darov. Nesiahol však po nich, ale ulakomil sa na lesk svetského bohatstva. Teraz ho zviedla skrytá žiadostivosť, takže dotieravému pokušeniu neodolal. Povedal si: „Môj pán ušetril tohto sýrskeho Naamána a neprijal z jeho rúk nič, čo priniesol... pobežím za ním a vezmem si niečo od neho.“ Géchazí potom potajomky „uháňal za Naamánom2. Kráľov 5,20.21.PK 134.4

    Keď Naamán spozoroval, že niekto za ním beží, zoskočil mu v ústrety z voza a opýtal sa: Či je všetko v poriadku? Odvetil: V poriadku.“ Géchazí sa potom dopustil bezočivého klamstva, keď povedal: „Môj pán ma posiela s odkazom: Práve teraz prišli ku mne z vrchu Efrajim dvaja mladíci z prorockých učeníkov. Daj pre nich, prosím, talent striebra a dva sviatočné obleky.“ Naamán ochotne vyhovel Géchazímu a namiesto jednej hrivny striebra mu vnútil dve, dal mu „dva sviatočné obleky“ (2. Kráľov 5,21.22) a prikázal služobníkom, aby dary odniesli.PK 134.5

    Keď sa Géchazí blížil k Elízeovmu domu, služobníkov prepustil a striebro i obleky skryl. Potom šiel ďalej „a zastal pred svojím pánom“. V snahe vyhnúť sa výčitke, znova sa uchýlil ku klamstvu. Na prorokovu otázku: „Odkiaľže, Géchazí? Odpovedal: Tvoj služobník nebol nikde2. Kráľov 5,25.PK 134.6

    Nato zaznelo prísne pokarhanie, ktoré prezradilo, že Elízeus o všetkom vie. Opýtal sa: „Nešiel som azda v duchu s tebou, keď sa ktosi obrátil na svojom voze naproti tebe? Či je čas na prijímanie striebra alebo na prijímanie odevov, olivových sadov, viníc, oviec, statku, sluhov a slúžok? Preto sa chytí Naamánovo malomocenstvo na teba i na tvoje potomstvo naveky.“ Odplata okamžite postihla vinníka. Géchazí odišiel od Elízea „malomocný ako sneh2. Kráľov 5,26.27.PK 135.1

    Tento príbeh je varovným poučením. Géchazí mal vznešené a posvätné prednosti, ale bol pohoršením pre Naamána práve vtedy, keď ho osvietilo obdivuhodné svetlo a začal sa prikláňať k službe živému Bohu. Géchazí klamal a nič ho už nemohlo ospravedlniť. Malomocenstvo mu zostalo do smrti, spočinula na ňom Božia kliatba a ľudia blízki ním opovrhovali.PK 135.2

    Falošný svedok neostane bez trestu a ten, kto dýcha lžou, sa nezachrániPríslovia 19,5. Ľudia počítajú s tým, že svojim blížnym môžu svoje zlé skutky zatajiť. Boha však oklamať nemôžu. „Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedaťŽidom 4,13. Géchazí sa nazdával, že Elízea oklame, ale Boh zjavil svojmu prorokovi všetko, čo Géchazí povedal Naamánovi.PK 135.3

    Pravda pochádza z Boha; lož v najrôznejších podobách je od satana. Kto sa akokoľvek odchyľuje od pravdy, zapredáva sa satanovi. Kristovi nasledovníci nemajú „účasť na neplodných skutkoch tmyEfezským 5,11. V reči i v konaní zostanú jednoduchí, priami a pravdiví, lebo sa pripravujú na stretnutie so svätými, v ústach ktorých „sa nenašla ložZjavenie Jána 14,5.PK 135.4

    Uzdravený a obrátený Naamán sa vrátil domov. Na jeho obdivuhodnú vieru poukázal o stáročia neskôr Spasiteľ ako na príklad a poučenie pre všetkých, čo chcú slúžiť Bohu, keď povedal: „Za čias proroka Elízea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naamán zo SýrieLukáš 4,27. Boh obišiel veľa malomocných v Izraeli, pretože ich nevera bola prekážkou uzdravenia. Pohanský hodnostár zostal verný svojmu presvedčeniu o poznanej pravde. Keď si uvedomil svoju bezmocnosť, prijal Božie požehnanie; v Božích očiach bol totiž vzácnejší než tí Izraelci, ktorí pohŕdali prednosťami, ktoré im Pán Boh poskytol, a nevážili si ich. Boh požehnáva tých, ktorí si jeho priazeň vážia a správajú sa podľa nebeského svetla, ktoré ich osvecuje.PK 135.5

    Aj dnes je na svete mnoho úprimných ľudí, ktorých vedie nebeské svetlo. Pri vernom spĺňaní zverených povinností ich osvieti ešte väčší jas a vtedy s Naamánom vyznajú, že okrem živého Boha-Stvoriteľa „niet Boha na celej zemi“.PK 136.1

    Každému úprimnému človekovi, ktorý „chodí v tme a nežiari mu svetlo“, platí výzva: „Nech dúfa v meno Hospodinovo a nech sa spolieha na svojho Boha.“ „Od vekov to nikto neslýchal ani nepočul, oko nevídalo Boha okrem teba, ktorý by tak nakladal s tými, ktorí naňho očakávajú. Vychádzaš v ústrety tým, ktorí uplatňujú s radosťou spravodlivosť a na svojich cestách sa rozpomínajú na tebaIzaiáš 50,10; Izaiáš 64,4.5 (ROH); Izaiáš 64,3.4 (ECAV).PK 136.2

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents