10. kapitola — Prísne pokarhanie

Určitý čas sa Eliáš skrýval vo vrchovitom kraji pri potoku Karit. Hospodin sa mu tu dlhé mesiace obdivuhodne staral o obživu. Keď neskôr následkom trvalého sucha aj tento potok vyschol, Eliáš mal na Boží príkaz odísť do pohanskej krajiny. Hospodin ho vyzval: „Vstaň, choď do Sarepty, ktorá patrí k Sidónu, a bývaj tam. Prikázal som tam vdove, aby ťa živila“ 1. Kráľov 17,9.PK 68.1

Táto žena nebola z Izraela. Hoci nemala podiel na výsadách a požehnaniach Božieho vyvoleného ľudu, verila v pravého Boha a žila podľa svetla, ktoré jej osvecovalo cestu. Keď už Eliášov pobyt v Izraeli nebol bezpečný, Hospodin ho poslal k tejto žene, aby v jej dome našiel útočisko.PK 68.2

Eliáš „teda vstal a odišiel do Sarepty. Keď došiel k bráne mesta, bola tam práve vdova, ktorá zbierala drevo. Zavolal na ňu a povedal: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem. Keď mu šla priniesť, zavolal za ňou: Prines mi so sebou aj krajec chleba“ 1. Kráľov 17,10.11.PK 68.3

Túto domácnosť tiesnila chudoba a hlad, takže aj tie skromné zásoby potravy sa vyčerpali. Eliáš prišiel práve vtedy, keď ženu trápila obava, že v boji o záchranu života musí podľahnúť. Jej viera v moc živého Boha, ktorý sa o jej potreby môže postarať, prechádzala najťažšou skúškou. V krajnej núdzi prejavila svoju vieru tým, že splnila prosbu cudzinca, ktorý ju žiadal, aby sa s ním rozdelila o poslednú skyvu chleba.PK 68.4

Na Eliášovu prosbu o jedlo a nápoj vdova odpovedala: „Ako žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva a idem to pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, zomrieme.“ Eliáš jej povedal: „Neboj sa, choď, urob, ako hovoríš, ale urob z toho najprv malý posúch a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. Lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Z hrnca sa neminie múka, ani z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Hospodin zošle na zem dážď“ 1. Kráľov 17,12-14.PK 68.5

Vdova až dosiaľ priateľsky a ochotne prijímala všetkých cudzincov a obstála aj teraz v mimoriadnej skúške svojej pohostinnosti, pretože „urobila podľa Eliášovho slova“. Pritom nebrala ohľad na následky, ktoré to mohlo mať pre ňu a pre jej dieťa, ale bezvýhradne dôverovala Bohu Izraela, ktorý jej môže pomôcť v každom nedostatku.PK 68.6

Pohostinnosť, ktorú táto fénická žena preukázala Božiemu prorokovi, bola obdivuhodná, no obdivuhodne bola odmenená aj jej viera a láskavosť. „Jedla ona i on i jej domácnosť po tie dni. Múka z hrnca sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša. Po týchto udalostiach ochorel syn onej ženy, majiteľky domu, a jeho choroba bola taká ťažká, že v ňom neostalo dychu. Povedala Eliášovi: Čo mám ja s tebou, Boží muž?! Prišiel si mi pripomenúť moju vinu a usmrtiť môjho syna? On jej odvetil: Daj mi svojho syna. Potom jej ho vzal z lona, vyniesol ho do hornej izby, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko... Potom sa po trikrát roztiahol nad dieťaťom a volal k Hospodinovi... Hospodin vypočul hlas Eliášov a život dieťaťa sa vrátil do jeho tela, takže ožilo.PK 69.1

Vtedy vzal Eliáš dieťa a zniesol ho z hornej izby do domu. Podal ho matke a povedal: Pozri, tvoj syn žije. Žena odvetila Eliášovi: Teraz som spoznala, že si muž Boží a že slovo Hospodinovo v tvojich ústach je pravda“ 1. Kráľov 17,15-24.PK 69.2

Vdova zo Sarepty sa rozdelila s Eliášom o posledné sústo a za odmenu zostala aj so synom nažive. Hospodin sľubuje veľké požehnanie všetkým, ktorí v tiesnivých skúškach a v biede poskytujú pomoc ešte núdznejším. Boh sa nemení. Jeho moc nie je dnes menšia, než bola za čias Eliáša. Prísľub: „Kto prijíma proroka ako proroka, dostane odmenu proroka“ (Matúš 10,41), nie je dnes menej spoľahlivý, než bol vtedy, keď ho vyslovil náš Spasiteľ.PK 69.3

„Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo takto prijali niektorí aj hosťov, aj anjelov, a ani o tom nevedeli“ Židom 13,2. Postup času tieto slová nijako neoslabil. Náš nebeský Otec dosiaľ dáva svojim deťom na ich životnej púti požehnané príležitosti. „Ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnosti a tvoja tma bude ako poludňajší jas. Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahlom kraji; posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú“ Izaiáš 58,10.11.PK 69.4

Kristus dnes svojim verným služobníkom vraví: „Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal.“ Nijaký skutok lásky vykonaný v Kristovom mene nezostane bez povšimnutia a odmeny. Kristus si vo svojej láske rovnako všíma aj tých najslabších a najponíženejších z Božej rodiny. Hovorí: „Kto by sa dal napiť jednému z týchto maličkých“ (takých, ktorí sa svojou vierou a poznaním Krista podobajú deťom) „čo len za pohár čerstvej vody ako učeníkovi, nepríde o svoju odplatu“ Matúš 10,40.42.PK 69.5

Eliáš sa počas dlhých rokov sucha a hladu vrúcne modlil, aby sa Izraelci zriekli modloslužby a aby verne poslúchali Boha. Kým Hospodinova ruka tvrdo skúšala krajinu, prorok trpezlivo vyčkával. Všade okolo seba pozoroval príliv utrpenia a biedy. V tiesni a smútku nad tým si prial mať moc a možnosť bezodkladne uskutočniť nápravu. Keďže Hospodin mal svoj zámer, jeho služobníkovi zostávalo len modliť sa, veriť a čakať, kým dozrie čas pre rozhodujúci čin.PK 69.6

Odpadnutie počas Achábovej vlády bolo len následkom dlhodobého páchania neprávostí. Izrael sa každoročne krok za krokom odchyľoval od pravej cesty. Jedno pokolenie za druhým odmietalo ísť správnou cestou, takže veľkú väčšinu národa nakoniec ovládla moc temna.PK 69.7

Približne sto rokov uplynulo odvtedy, čo Izraelci počas vlády kráľa Dávida radostnými chválospevmi svorne velebili Najvyššieho. Tým dávali najavo, ako bezvýhradne závisia od každodenne prejavovanej Božej milosti. Sledujme slová ich vtedajšieho chválospevu:PK 69.8

„Bože, naša spása,...
Plesanie pôsobíš tam,
kde svitá ráno a zmráka sa večer.
Navštevuješ zem a zvlažuješ ju,
hojne ju zúrodňuješ.
Riečisko Božie je plné vody.
Pripravuješ im obilie.
Áno, takto sa staráš o zem:
zalievaš jej brázdy,
zarovnávaš jej hrudy,
dažďom ju kypríš
a požehnávaš jej porast.
Korunuješ rok svojou dobrotou,
v šľapajach tvojich vyviera tuk.
Pusté pasienky sú plné vlahy,
kopce sa opasujú jasotom.
Lúky sa zdobia stádami,
doliny sa odievajú obilím,
zvučia plesaním a spevom.“ Žalm 65,6.9-14.PK 69.9

Výrazom viery Izraelcov bol vtedy ich spev oslavujúci Boha ako toho, ktorý „založil zem“:PK 69.10

„Záplavou si ju pokryl ako rúchom,
vody stáli nad vrchmi.
Pred tvojou hrozbou odtiekli,
tvoj hromový hlas ich vydesil.
Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín,
na miesto, ktoré si im vymedzil.
Hrádzu si im postavil, ktorú neprekročia,
aby znova nepokryli zem.“ Žalm 104,6-9.PK 71.1

Len neobmedzená moc Večného udržuje prírodné živly na zemi, na mori a na nebi v ich medziach. Boh používa tieto živly v záujme blaha svojho stvorenia. On „otvára svoju bohatú pokladnicu, nebesá, aby v pravý čas dal dážď na tvoju krajinu a aby požehnal každé dielo tvojich rúk“ 5. Mojžišova 28,12.PK 71.2

„Pramene vypúšťaš do potokov,
čo tečú medzi vrchmi,
napájajú všetku poľnú zver;
z nich si divé osly uhášajú smäd.
Nad nimi hniezdi vtáctvo nebeské,
spomedzi vetiev sa ozýva jeho hlas...
Trávu nechávaš rásť pre dobytok,
aj byliny, čo človek pestuje,
aby zo zeme získal obživu,
aj víno, čo srdce človeka rozveselí,
olej, aby sa skvela tvár,
a chlieb, aby posilnil srdce človeka...
Ako mnoho je tvojich diel, Hospodine!
Všetky si múdro utvoril;
zem je plná tvojho tvorstva.
Tu je more, veľké, šírošíre,
hemží sa v ňom bezpočtu
živočíchov malých i veľkých...
To všetko čaká na teba,
že im dáš načas potravu.
Dávaš im, zbierajú,
otváraš ruku, sýtia sa dobrotami.“ Žalm 104,10-15.24-28.PK 71.3

Izraelci mali v minulosti mnoho príležitostí, aby sa mohli radovať. Krajina, do ktorej ich Hospodin priviedol, bola krajinou oplývajúcou mliekom a medom. Počas putovania púšťou ich Boh ubezpečoval, že ich dovedie do krajiny, kde nemusia trpieť nedostatkom dažďa. Izraelcom vtedy povedal: „Krajina, ktorú prichádzaš zaujať, nie je ako egyptská krajina, z ktorej ste vyšli, v ktorej si sial svoje semeno a ktorú si zavlažoval prácou svojich nôh ako zeleninovú záhradu. Krajina, ktorú idete zaujať, je krajinou vrchov a údolí; vodu pije z nebeského dažďa; je krajinou, o ktorú sa stará Hospodin, tvoj Boh; oči Hospodina, tvojho Boha, sú na ňu upreté ustavične, od začiatku do konca roku“ 5. Mojžišova 11,10-12.PK 71.4

Prísľub hojnosti dažďa dostali Izraelci pod podmienkou poslušnosti. Hospodin povedal: „Ak budete naozaj poslúchať moje príkazy, ktoré vám dnes dávam, totiž, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha, a slúžili mu celým srdcom a celou dušou, tak dám dážď vašej krajine v pravý čas, jesenný i jarný dážď; zoberieš svoje obilie i svoj mušt i olej, a dám ti trávu na poli pre tvoj dobytok; budeš jesť a nasýtiš sa.“PK 72.1

Hospodin napomenul svoj ľud: „Dbajte, aby sa vaše srdce nedalo zviesť, aby ste neodbočili, neslúžili iným bohom a neklaňali sa im. Lebo hnev Hospodinov by vzplanul proti vám, on by zatvoril nebesá a nebolo by dažďa, zem by nevydala svoje úrody a vy by ste rýchlo vyhynuli v dobrej krajine, ktorú vám Hospodin dáva.“PK 72.2

Boh upozornil Izraelcov: „Ak nebudeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a nebudeš zachovávať všetky jeho príkazy a jeho ustanovenia,... nebesá nad tvojou hlavou budú ako meď a zem pod tebou bude ako železo. Namiesto dažďa Hospodin dá tvojej krajine piesok a prach zostúpi na teba z nebies, kým ťa nezničí“ 5. Mojžišova 11,10-17; 28,15.23.24.PK 72.3

Tieto múdre rady dal Hospodin v minulosti Izraelovi. Svojmu vyvolenému národu prikázal: „Vložte si tieto moje slová do svojho srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenia na svoje ruky; i budete ich mať ako pásku na čele medzi svojimi očami. Poučte o nich svoje deti; hovor im o nich, keď budeš sedieť vo svojom dome i keď pôjdeš cestou, keď budeš líhať i keď budeš vstávať“ 5. Mojžišova 11,18.19. Tieto príkazy boli jednoznačne jasné. V priebehu stáročí však jedno pokolenie za druhým strácalo zo zreteľa opatrenia, ktoré boli v záujme ich duchovného blaha. Zákerný vplyv odpadnutia ohrozoval každú hrádzu Božej milosti.PK 72.4

Preto musel Hospodin navštíviť svoj ľud najprísnejšími súdmi. Eliášova predpoveď sa splnila v strašnom rozsahu. Tri a pol roka márne hľadali posla neblahého proroctva po všetkých mestách a krajinách. Podľa Achábovho príkazu sa museli mnohí panovníci prísažne zaviazať, že v ich krajine sa cudzí prorok nezdržuje. Pátranie však aj tak pokračovalo, lebo Jezábel a Baalovi proroci Eliáša na smrť nenávideli a nešetrili síl, aby ho chytili. Dažďa však stále nebolo.PK 72.5

Nakoniec, „po mnohých dňoch“, Eliáš počul Hospodinovo slovo: „Choď, ukáž sa Achábovi a ja dám na zem dážď.“PK 73.1

Na Boží rozkaz „Eliáš teda odišiel ukázať sa Achábovi“ 1. Kráľov 18,1.2. Práve vtedy, keď prorok odchádzal do Samárie, Acháb navrhol správcovi svojej domácnosti Obadiášovi, aby dal dôkladne hľadať pramene a zdroje vody v nádeji, že pre svoje hynúce stáda dobytka nájde pastvu. Následky dlhotrvajúceho sucha ťažko znášal aj kráľovský dvor. Kráľa hlboko znepokojoval výhľad do budúcnosti vlastného domu, preto sa rozhodol zúčastniť sa aj so svojím služobníkom vyhľadávania možných pastvísk. „Potom si rozdelili krajinu, aby ňou prešli. Acháb šiel jednou cestou sám a Obadiáš šiel druhou cestou sám. Na ceste sa Obadiášovi prihodilo, že sa stretol s Eliášom. Keď ho spoznal, padol na tvár a povedal: Ty si to, pane môj, Eliáš?“ 1. Kráľov 18,6.7.PK 73.2

Počas odpadnutia Izraela Obadiáš zostal Bohu verný. Ani jeho pán, kráľ, ho nemohol prinútiť, aby sa spreneveril živému Bohu. Eliáš poctil Obadiáša príkazmi: „Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš.“PK 73.3

Krajne vyľakaný Obadiáš zvolal: „Čím som sa previnil, že vydávaš svojho služobníka do rúk Achábových, aby ma usmrtil?“ Prísť k Achábovi s takým posolstvom znamenalo vyniesť nad sebou rozsudok smrti. Obadiáš vysvetľoval prorokovi: „Ako žije Hospodin, tvoj Boh, niet národa ani kráľovstva, kde by nebol môj pán poslal hľadať ťa, a keď mu povedali, že ťa niet, žiadal od kráľovstva a národa prísahu, že ťa nenašli. A ty mi teraz hovoríš: Choď a povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš? Veď keď odídem od teba, Duch Hospodinov ťa odnesie neviem kam; ja však pôjdem oznámiť Achábovi a keď ťa on nenájde, zabije ma“ 1. Kráľov 18,8-12.PK 73.4

Obadiáš proroka úpenlivo žiadal, aby ho do toho nenútil. Prosil: „Tvoj služobník sa predsa od mladosti bojí Hospodina. Či neoznámili môjmu pánovi, ako som sa zachoval, keď Jezábel vraždila prorokov Hospodinových, že som ukryl z prorokov Hospodinových sto mužov po päťdesiatich v jaskyni a že som ich živil chlebom a vodou? A ty mi teraz hovoríš: Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš! Veď ma zabije“ 1. Kráľov 18,12-14.PK 73.5

Slávnostnou prísahou sľúbil Eliáš Obadiášovi, že jeho posolstvo nebude márne. Povedal: „Ako žije Hospodin mocností, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem. Takto ubezpečený Obadiáš šiel v ústrety Achábovi a keď mu vec oznámil, vydal sa Acháb v ústrety Eliášovi“ 1. Kráľov 18,15.16.PK 73.6

Udivený a vyľakaný kráľ vypočul posolstvo muža, ktorého sa bál, ktorého nenávidel a ktorého tak neúnavne hľadal. Dobre vedel, že Eliáš by neohrozil svoj život len preto, aby sa s ním stretol. Má prorok azda ďalšie proroctvo súdu nad Izraelom? Kráľa zovrela hrôza. Spomenul si na Járobeámovu vyschnutú ruku. Stretnutiu s Božím prorokom sa Acháb nemohol vyhnúť, ani sa neopovážil zdvihnúť ruku proti nemu. Rozrušený panovník šiel teda v sprievode svojej telesnej stráže prorokovi v ústrety.PK 74.1

Kráľ a prorok si stoja zoči voči. Hoci Achába spaľuje nenávisť, v Eliášovej prítomnosti je krotký a bezmocný. Jeho prvé slová: „Si to ty, čo do záhuby vedieš Izrael?“ (1. Kráľov 18,17) svedčia o najvnútornejších pocitoch panovníka. Acháb vie, že nebo sa zatvorilo na Boží príkaz, no napriek tomu chcel vinu za tvrdé súdy, ktoré postihli krajinu, zvaliť na proroka.PK 74.2

Je celkom prirodzené, ak priestupník obviňuje Božieho posla za pohromy, ktoré ho stíhajú ako trest za to, že opustil cestu spravodlivosti. Kto podľahne satanovej moci, ten už veci vidí inak, než ich vidí Boh. Keď sa takým ľuďom nastaví zrkadlo pravdy, roztrpčí ich predstava, že by mohli byť pokarhaní. V hriešnej zaslepenosti odmietajú kajať sa. Zdá sa im, že Boží služobníci sa obracajú proti nim, a preto si zaslúžia najprísnejší trest.PK 74.3

Eliáš v istote svojej neviny stojí pred Achábom; nemá sa prečo kráľovi ospravedlňovať a nemá ani dôvod lichotiť mu. Kráľovmu hnevu sa nechce vyhnúť tým, že mu oznámi skorý koniec sucha. Nehľadá ospravedlnenie. V horlivosti pre Božiu česť odmieta obvinenie a kráľovi smelo oznamuje, že tú strašnú pohromu na Izrael privolali právejehohriechy i hriechyjehootcov. Smelo vraví: „Ja nevediem do záhuby Izrael, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili príkazy Hospodinove a chodíte za baalmi“ 1. Kráľov 18,18.PK 74.4

Aj dnešný svet potrebuje počuť prísne karhajúci hlas, pretože ohavné hriechy odvrátili ľudí od Boha. Nevera sa stala módou. Tisíce vyhlasujú: „Nechceme, aby tento človek nad nami kraľoval“ Lukáš 19,14. Prívetivé kázne, ktoré ľud často počúva, nemajú trvalý účinok, lebo trúba nevydáva jasný zvuk. Rázne, jednoduché pravdy Božieho slova neprenikli ľuďom do hlbín srdca.PK 74.5

Mnohí zdanliví kresťania by svoje skutočné pocity vyjadrili otázkou: „Treba hovoriť až tak jasne?“ Práve tak by sa mohli pýtať: Prečo Ján Krstiteľ musel povedať farizejom: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!?“ Lukáš 3,7. Prečo musel rozhnevať Herodiadu tým, že Herodesovi vytýkal jeho hriešny vzťah k bratovej manželke. Kristov predchodca prišiel o život práve pre svoju otvorenosť. Nemohol si počínať opatrnejšie, aby nevzbudil nenávisť tých, ktorí páchali hriech?PK 74.6

Tak uvažujú tí, ktorí by mali byť vernými strážcami Božieho zákona, a preto namiesto vernosti prichádza k slovu opatrnosť a hriech sa nekarhá. Kedy znova zaznie v cirkvi hlas, ktorý bude verne karhať?PK 75.1

Slová tak jednoznačne jasné, ktorými Nátan oslovil Dávida: „Ty si ten muž!“ (2. Samuelova 12,7) počuť dnes z kazateľní len veľmi zriedka a ešte zriedkavejšie ich možno čítať v tlači. Keby zazneli častejšie, mohli by sme byť svedkami väčších prejavov Božej moci medzi ľuďmi. Boží poslovia by nemali nariekať, že ich úsilie neprináša plody, kým sa nezbavia túžby páčiť sa ľuďom a chlácholiť ich, čím sa pravda len zamlčuje.PK 75.2

Tí kazatelia, ktorí ľudí len utešujú slovami „pokoj, pokoj“, vtedy, keď Boh o pokoji nehovorí, mali by sa pokoriť pred Bohom, prosiť ho o odpustenie neúprimnosti a nedostatku mravnej odvahy. Títo ľudia oslabujú zverené posolstvo nie z nejakej lásky k blížnym, ale z ohľadu na seba a z pohodlnosti. Skutočnej láske ide predovšetkým o Božiu česť a o záchranu ľudí. Kto touto láskou žije, ten nebočí od pravdy v snahe vyhnúť sa nepríjemným následkom priamej a jasnej reči. Keď ide o záchranu ohrozených ľudí, vtedy Boží služobníci nemyslia na seba, ale zvestujú to, čo povedať treba bez snahy ospravedlňovať či prikrývať zlo.PK 75.3

Kiežby si každý kazateľ uvedomoval svätosť svojho povolania a posvätnosť diela, aby vedel prejaviť takú odvahu, akou sa vyznačoval Eliáš! Kazatelia ako Bohom povolaní poslovia majú veľkú zodpovednosť. Pri všetkej zhovievavosti musia presviedčať, varovať a napomínať. (Pozri 2. Timoteovi 4,2.) Ako nasledovníci Krista sú povolaní byť správcami nebeského tajomstva, ktorým majú povzbudzovať poslušných a varovať neposlušných. Nesmú im v tom brániť nijaké svetské záležitosti. Nikdy by sa nemali odchýliť z cesty, ktorú im vyznačil Kristus. Musia napredovať vo viere a nezabúdať, že ich stále sprevádza oblak svedkov. Nemôžu hlásať vlastné nápady, ale to, čo im kázal zvestovať ten, ktorý je mocnejší než pozemskí vládcovia. Ich posolstvo musí znieť: „Tak hovorí Hospodin.“ Boh potrebuje mužov, ako bol Eliáš, Nátan a Ján Krstiteľ – mužov, ktorí budú verne zvestovať jeho posolstvo bez ohľadu na následky; mužov, ktorí statočne oznámia pravdu, nech by ich to malo stáť čokoľvek.PK 75.4

Boh nemôže potrebovať takých, ktorí sa v čase nebezpečenstva, keď treba prejaviť pevnosť, odvahu a vplyv všetkých, zdráhajú neochvejne hájiť spravodlivú vec. Volá tých, ktorí budú verne bojovať proti zlu, „proti kniežactvám, proti mocnostiam, proti vládcom tohto temného sveta, proti duchom zla v nebesiach“ Efezským 6,12. Len takým Boh povie: „Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána!“ Matúš 25,23.PK 76.1