17. kapitola — Povolanie Elízea

Boh vyzval Eliáša, aby za proroka namiesto seba pomazal niekoho iného. Pán povedal: „Elízea, syna Šáfatovho... pomaž za proroka namiesto seba“ 1. Kráľov 19,16. Eliáš poslúchol a šiel vyhľadať Elízea. Keď sa cestou na sever rozhliadal po krajine, javila sa mu celkom inak ako prednedávnom. Zem bola vtedy vysušená, polia neobrobené, lebo tri a pol roka nebolo rosy ani dažďa. Teraz sa všetko zelenalo, akoby si príroda chcela vynahradiť obdobie sucha a hladu.PK 116.1

Elízeov otec bol zámožný roľník, muž, ktorý v čase takmer všeobecného odpadnutia s celou svojou rodinou patril k tým, ktorí svoje kolená nesklonili pred Baalom. Členovia jeho domácnosti uctievali Hospodina a pravidlom každodenného života bola vernosť viere starého Izraela. V takomto prostredí Elízeus prežil svoje detstvo i mladosť. V zátiší vidieckeho života čerpal poučenie z Božieho slova a z prírody. Pri užitočnej práci získal disciplínu, potrebnú zručnosť, priamosť a poslušnosť voči rodičom a Bohu – to všetko mu pomohlo získať schopnosti, ktoré bude neskôr potrebovať vo svojom významnom poslaní.PK 116.2

Elízeus bol povolaný za proroka, keď s čeľadníkmi svojho otca zorával pole. Robil to, čo dobre ovládal. Mal spoľahlivé vodcovské schopnosti, ale aj pokoru a ochotu slúžiť. Ako bol tichý a vľúdny, tak vedel byť aj činorodý a rázny. Bol čestný a spravodlivý, miloval Boha a v bázni ho ctil. V každodennej práci získal zdatnosť, cieľavedomosť a ušľachtilosť; rástol v milosti a v poznaní. Spoluprácou s otcom v domácom prostredí sa učil spolupracovať s Bohom.PK 116.3

Verným spĺňaním malých povinností sa Elízeus pripravil na významné poslanie. Každodennými praktickými krokmi získaval potrebné skúsenosti pre rozsiahlejšie a dôležitejšie dielo. Učil sa slúžiť, a tým nadobúdal schopnosť viesť a učiť iných. Z toho plynie všeobecne platné poučenie: nikto nemôže vedieť, aký výchovný zámer sleduje s ním Boh, no každý si môže byť istý, že vernosť v malých veciach je znamením spôsobilosti prevziať väčšie zodpovednosti. Každý skutok je prejavom našej povahy. Boh povoláva k významnejšej službe toho, kto sa v malých povinnostiach osvedčí „ako pracovník, ktorý sa nemá za čo hanbiť“ 2. Timoteovi 2,15.PK 116.4

Kto sa nazdáva, že na spôsobe plnenia malých povinností nezáleží, ten nie je pripravený prevziať významnejšie úlohy. Môže si síce myslieť, že zvládne aj väčšie zodpovednosti, Boh však vidí pod povrch. Na toho, kto v skúške neobstojí, sa vzťahuje výrok: „Bol si odvážený na váhe a nájdený si nedostatočným“ Daniel 5,27. Taký človek sa stáva obeťou vlastnej nevernosti. Chýba mu milosť, sila a pevný charakter – teda vlastnosti, ktoré možno získať len bezvýhradnou odovzdanosťou.PK 117.1

Mnohí sa nazdávajú, že ak nie sú zamestnaní v Božom diele, že nešíria Božie kráľovstvo, a teda žijú neužitočne. Mať tak príležitosť konať niečo významné, ako radi by sa do toho pustili! V malej službe podliehajú pokušeniu, že nemusia robiť nič. No mýlia sa. Do Božej služby sa môže zapojiť každý, a to spĺňaním tých najobyčajnejších každodenných povinností, či ako robotník v lese, na poli alebo v inom užitočnom zamestnaní. Matkina starostlivosť o deti a o ich výchovu pre Krista je práve taká dôležitá ako práca kazateľa.PK 117.2

Mnohí túžia po mimoriadnom nadaní, aby mohli konať nejaké pozoruhodné dielo, pričom zabúdajú, že plnením povinností v tom najbližšom okolí ich život dostáva životodarnú vôňu. Mali by sa chopiť povinnosti, ktorá ich čaká v bezprostrednej blízkosti. Úspech v službe ani tak nezávisí od schopností ako skôr od činorodosti a ochoty. Na vykonanie dobrej služby nestačí skvelé nadanie, ale svedomité plnenie každodenných povinností, spokojnosť a nepredstieraný, úprimný záujem o blaho iných ľudí. Aj v tom najskromnejšom postavení možno nájsť pravú vznešenosť. Boh si cení aj tú najjednoduchšiu prácu, ktorú vykonáme svedomito a s láskou.PK 117.3

Keď Eliáš na Boží príkaz hľadal svojho nástupcu, šiel okolo poľa, kde práve oral Elízeus. Prorok prehodil cez plecia tohto mladého muža posväcujúci plášť. Šáfatova rodina počas hladomoru spoznala Eliášovo poslanie a dielo. Teraz Boží Duch osvietil Elízea a on pochopil význam prorokovho činu. Ten mu bol znamením Božieho povolania za Eliášovho nástupcu.PK 117.4

Elízeus „zanechal voly, pobehol za Eliášom a povedal: Dovoľ mi, prosím, pobozkať otca a matku, potom prídem za tebou“. Eliáš odpovedal: „Len choď, vráť sa, veď čože som ti urobil?“ To bola skúška viery. Elízeus sa musí rozhodnúť sám, či povolanie prijme alebo odmietne. Ak mu je domov so zvyklosťami v ňom milší, môže zostať doma. Elízeus však pochopil význam tohto povolania; vedel totiž, že pochádza od Boha, a preto neváhal poslúchnuť. Nijaké svetské bohatstvo mu nemôže zabrániť v možnosti stať sa Božím poslom a on sa nemôže vzdať prednosti spoločenstva s Božím služobníkom. „Vzal záprah volov, zabil ho a keď uvaril mäso na postroji pre voly, dal ľudu a jedli. Potom vstal, odišiel za Eliášom a posluhoval mu“ 1. Kráľov 19,20.21. Bez váhania opustil milovaný dom, aby nasledoval proroka v jeho neistom živote plnom zmien.PK 117.5

Keby sa bol Elízeus vypytoval, čo ho čaká, alebo čo bude jeho poslaním, Eliáš by mu bol povedal: „To vie len Boh; on ti to oznámi. Ak budeš očakávať na Hospodina, dá ti odpoveď na každú otázku. Ak máš dôkaz, že ťa Boh volá, tak poď so mnou. Buď istý, že Boh je so mnou a hlas, ktorý počuješ, je hlas jeho. Ak kvôli Božej priazni všetko ostatné pokladáš za bezvýznamné, tak poď!“PK 118.1

Výzva, ktorú dostal Elízeus, sa podobá odpovedi, ktorú dal Kristus mladému kniežaťu na jeho otázku: „Čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ Kristus mu odpovedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma“ Matúš 19,16.21.PK 118.2

Elízeus prijal výzvu k službe bez ohľadu na radosť a pohodlie, ktoré opúšťal. Keď bohatý mládenec počul Spasiteľove slová, „odišiel smutný, lebo mal veľký majetok“ Matúš 19,22. Nebol ochotný vzdať sa svojho bohatstva. Viac miloval majetok než Boha. Neochotou zriecť sa všetkého pre Krista dokázal, že nie je hoden zastávať miesto v Majstrovej službe.PK 118.3

Výzva všetko obetovať na oltár služby oslovuje každého. Nie všetci z nás sú povolaní slúžiť ako Elízeus a nie všetci sme vyzvaní, aby sme predali všetko, čo máme. Boh však od nás žiada, aby sme vo svojom živote dali prednosť jeho službe a nepremárnili ani jediný deň bez toho, že vykonáme niečo pre pokrok Božieho diela na zemi. Boh neočakáva od každého rovnakú službu. Niekto môže byť povolaný za misionára v cudzej krajine, iný má svojimi prostriedkami podporiť dielo evanjelia. Boh prijíma obeť každého; jemu máme posvätiť život i všetky svoje záujmy. Ľudia takto Bohu oddaní budú počuť výzvu neba a poslúchnu ju.PK 118.4

Každému, koho Pán poctil svojou milosťou, zverí aj určitú službu v diele pre záchranu iných. Každý má ochotne prijať poslanie: „Tu som ja, pošli mňa!“ Izaiáš 6,8. Každý je zodpovedný za to, čo koná, či je to kazateľ Slova alebo lekár, obchodník alebo roľník, učenec či remeselník. Každý je povinný zvestovať ľuďom evanjelium o ich záchrane. Všetko, čo robí, má slúžiť tomuto cieľu.PK 118.5

To, čo sa od Elízea na začiatku požadovalo, nebolo nič veľké. Ďalej ho vychovávalo plnenie každodenných povinností. Hovorí sa o ňom, že bol vodou, ktorá občerstvovala Eliášove ruky. Bol ochotný vykonať všetko, čo Hospodin prikázal a na každom kroku sa učil pokore. Osobný sprievodca proroka osvedčil vernosť aj v maličkostiach a každodenne sa utvrdzoval v rozhodnutí bezvýhradne plniť povolanie Božieho posla.PK 118.6

Elízeov život nebol bez pokušení ani potom, keď bol s Eliášom. Prežíval mnohé skúšky, no vždy dôveroval Bohu. Príliš ho zvádzali spomienky na opustený domov, ale Elízeus zvíťazil aj nad týmto pokušením. Priložil ruku k pluhu a bol rozhodnutý nevracať sa. Vo všetkých skúškach a pokušeniach sa osvedčil ako verný služobník.PK 119.1

Kazateľská služba zahŕňa oveľa viac než len zvestovanie slova. Patrí k nej aj výchova mladých ľudí, akú Eliáš venoval Elízeovi. Mladých ľudí treba vyzývať, aby sa rozhodli pre zodpovednosti v Božom diele. Najprv im treba zveriť malé úlohy a po získaní síl a skúseností im možno zveriť väčšiu zodpovednosť. Medzi kazateľmi sú muži pevnej viery, ktorí môžu povedať: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to vám zvestujeme: Slovo života... Čo sme teda videli a počuli, zvestujeme aj vám“ 1. Jána 1,1-3. Mladých, neskúsených pracovníkov treba vychovávať spoluprácou so skúsenými Božími služobníkmi. Len tak sa naučia niesť bremená.PK 119.2

Ľudia starajúci sa o výchovu mladých pracovníkov konajú ušľachtilé dielo. Ich snahy podporuje sám Pán. Mladí muži, ktorých Boh prednostne povolal k spolupráci s úprimnými a nadšenými pracovníkmi v jeho diele, by mali takúto príležitosť čo najlepšie zúročiť. Je to veľká pocta, že ich Boh prizval k službe a dal im možnosť získať pre ňu potrebné schopnosti. Preto by mali byť pokorní, verní, poslušní a obetaví. Ak sa podriadia Božej disciplíne, ak budú plniť Božie príkazy a za svojich radcov si zvolia Božích služobníkov, potom sa z nich stanú spravodliví, zásadoví a pevní muži, ktorým Boh môže zveriť veľkú zodpovednosť.PK 119.3

Kde sa zvestuje čisté evanjelium, tam Boh povoláva ľudí od pluhu i z iných podnikateľských záujmov a vzdeláva ich po boku skúsených pracovníkov. Takto vyučení jednotlivci budú pravdu zvestovať účinne a presvedčivo. Boh sa obdivuhodne a prozreteľne postará, aby im vrchy prekážok uhli z cesty a prepadli sa v hlbinách mora. Mnohí ľudia sa oboznámia s významným posolstvom a pochopia ho. Poznajú, čo je pravda. Dielo bude napredovať, kým celá zem nebude počuť evanjelium, a potom príde koniec.PK 119.4

Ešte niekoľko rokov pracoval Eliáš s Elízeom a mladý muž sa denne zdokonaľoval v príprave na svoje prorocké poslanie. Eliáš sa stal Božím nástrojom na odstránenie mnohého zla. Achábom a pohanskou Jezábelou podporované modlárstvo, ktoré zviedlo národ, utrpelo rozhodujúcu porážku. Baalovi proroci boli pobití. To oslovilo celý Izrael a mnohí začali znova uctievať pravého Boha. Eliášov nástupca Elízeus bude musieť starostlivo a trpezlivo poúčať Izraelcov a viesť ich po bezpečných cestách. Spolupráca s Eliášom, najväčším prorokom od čias Mojžiša, pripravila Elízea na dielo, ktoré čoskoro bude musieť konať sám.PK 119.5

Eliáš musel pri spoločnej práci občas prísne pokarhať zjavné zlo. Keď bezbožný Acháb pripravil Nábota o vinicu, Eliáš oznámil Achábovi jeho záhubu a zánik celého jeho domu. Keď sa Achazja po smrti svojho otca Achába odvrátil od živého Boha k ekrónskemu bohu Baalzebúbovi, Eliáš sa znova ozval a vládcu dôrazne pokarhal.PK 120.1

Prorocké školy, ktoré založil Samuel v dobe odpadnutia Izraela, zanikli. Eliáš ich obnovil, aby sa v nich mohli mladí muži vzdelávať, oslavovať Hospodina a vyvyšovať Boží zákon. V Písme čítame o troch takých školách, ktoré boli v Gilgále, v Bételi a v Jerichu. Skôr než bol Eliáš vzatý do neba, navštívil s Elízeom tieto výchovné strediská. Boží prorok pripomínal žiakom poučenia z predchádzajúcich návštev. Zvlášť im zdôrazňoval, aby pokladali za veľkú prednosť, že smú zostať nebeskému Bohu bezvýhradne oddaní a verní. Dôrazne ich napomínal, aby v ich výchove v každom ohľade prevládala jednoduchosť. Len takto môžu prijať a prejaviť nebeskú odvahu a pracovať pre Pána.PK 120.2

Eliáša veľmi potešilo, keď poznal výsledky dosiahnuté v týchto školách. Nápravné dielo sa ešte neskončilo, ale prorok mohol v celom kráľovstve vidieť pravdivosť Božích slov: „V Izraeli však ponechám sedemtisíc tých, ktorých kolená sa neskláňali pred Baalom“ 1. Kráľov 19,18.PK 120.3

Keď Elízeus sprevádzal proroka pri návštevách prorockých škôl, jeho rozhodnutie bolo ešte raz podrobené skúške. Eliáš totiž v Gilgále, v Bételi a v Jerichu svojho spolupracovníka vyzval, aby sa vrátil. Povedal mu: „Zostaň tu, prosím ťa, lebo Hospodin ma posiela do Bételu.“ V predošlej práci s pluhom Elízeus získal odvahu a vytrvalosť a keď sa teraz chopil pluhu na inom poli, nedá sa odradiť od svojho zámeru. Nedá sa odviesť od svojho učiteľa, kým len má príležitosť zdokonaľovať sa v službe. Žiakom prorockých škôl a obzvlášť Elízeovi bolo zjavené, že Eliáš bude premenený, hoci on sám o tom nevedel. Preto skúsený služobník Božieho muža Eliáša neopúšťal. Kedykoľvek mu Eliáš radil, aby sa vrátil, odvetil: „Ako žije Hospodin a ako žiješ ty, neopustím ťa“ 2. Kráľov 2,2.PK 120.4

„Obaja odišli... Zastavili sa pri Jordáne. Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním na vodu, takže sa rozostúpila na jednu i na druhú stranu a oni dvaja prešli po suchu. Keď prechádzali, Eliáš povedal Elízeovi: Žiadaj si, čo ti mám urobiť, prv ako budem od teba vzatý“ 2. Kráľov 2,6-9.PK 121.1

Elízeus netúžil po svetských poctách či vysokom postavení medzi mocnými tohto sveta. Po čom však túžil, bola miera Ducha, akou Boh tak štedro obdaril Eliáša, ktorého čoskoro poctí premenením. Uvedomoval si, že len Duch, ktorý viedol Eliáša, ho môže uschopniť, aby v Izraeli zastal miesto, na ktoré ho povolal Hospodin, a preto žiadal: „Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobok tvojho ducha“ 2. Kráľov 2,9.PK 121.2

Eliáš na túto žiadosť odpovedal: „Ťažkú vec si žiadaš, ale ak ma budeš vidieť, ako budem od teba vzatý, stane sa ti tak – ak nie, nestane sa. Zrazu, ako tak šli a zhovárali sa, oddelil ich od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici na nebo“ 2. Kráľov 2,10.11.PK 121.3

Eliáš je predobrazom svätých, ktorí budú žiť na zemi pri druhom advente Krista a budú „premenení, razom, v tom okamihu, pri poslednom trúbení“ (1. Korinťanom 15,51.52), bez toho, aby okúsili smrť. Eliáš ako predstaviteľ tých, ktorí budú takto premenení, smel byť s Mojžišom po boku Spasiteľa na Vrchu premenenia pred blížiacim sa zavŕšením jeho pozemskej služby. Učeníci videli v týchto oslávencoch predobraz kráľovstva vykúpených. Videli osláveného Ježiša zaodeného nebeským svetlom, počuli „z oblaku... hlas“ (Lukáš 9,35), ktorý potvrdzoval, že Kristus je Boží Syn. Videli Mojžiša ako predstaviteľa vzkriesených pri druhom Kristovom príchode, a stál tam aj Eliáš, predstaviteľ tých, ktorí na konci svetových dejín budú zo smrteľných premenení na nesmrteľných a prenesení do slávy bez toho, aby zomreli.PK 121.4

Keď sa Eliáš na púšti cítil opustený a v dôsledku toho zmalomyseľnený, povedal, že už nechce žiť a túži radšej zomrieť. Pán však vo svojom milosrdenstve nesplnil jeho unáhlené prianie. Prorok mal ešte vykonať veľké dielo, a keď ho zavŕšil, nebol zarmútený a osamotený. Nezostúpil do hrobu, ale s anjelským zástupom vošiel do Božej slávy.PK 121.5

„Elízeus to videl a kričal: Otče môj, Otče môj. Vozy Izraela a jeho jazda! A už ho viac nevidel. Potom zodvihol Eliášov plášť, ktorý spadol z neho, vrátil sa a zastal na brehu Jordána. Vzal Eliášov plášť, udrel ním na vodu a povedal: Kde je Hospodin, Boh Eliášov? Keď udrel vodu, rozostúpila sa na jednu i na druhú stranu a Elízeus prešiel. Keď to uvideli prorockí učeníci, ktorí boli v Jerichu naproti, povedali: Duch Eliášov spočinul na Elízeovi. Šli mu v ústrety, poklonili sa mu až po zem“ 2. Kráľov 2,12-15.PK 121.6

Keď Boh vo svojej prozreteľnosti uzná za potrebné, aby z diela odišli na odpočinok tí, ktorým dal múdrosť, iste ju dá aj ich nástupcom, ak sa k nemu budú utiekať o pomoc a ak pôjdu jeho cestami. Múdrosťou môžu predstihnúť aj svojich predchodcov, ak zužitkujú ich skúsenosti a poučia sa z ich chýb.PK 122.1

Elízeus od tej chvíle zastupoval Eliáša. Jeho vernosť v malých záležitostiach bude predpokladom jeho vernosti v povolaní k veľkým veciam.PK 122.2