50. kapitola — Ezdráš – kňaz a zákonník

Približne po sedemdesiatich rokoch od návratu prvej skupiny vyhnancov, ktorú viedol Zerubábel a Józua, zasadol na trón médsko-perzskej ríše Artaxerxes Longimanus. Meno tohto vládcu spájajú s dejinami Izraela viaceré obdivuhodné opatrenia. Do obdobia jeho vlády spadá pôsobenie Ezdráša a Nehemiáša. Panovník vydal v roku 457 pr. Kr. tretie a posledné nariadenie o znovuvybudovaní Jeruzalema. Počas jeho vlády sa pod vedením Ezdráša vrátila do vlasti skupina Židov. V tom čase Nehemiáš a jeho družina dostavali jeruzalemské múry a obnovili sa chrámové služby. Ezdráš a Nehemiáš uskutočnili veľké náboženské reformy. Kráľ bol počas svojej dlhoročnej vlády často priaznivo naklonený Božiemu ľudu a svojich blízkych a obľúbených židovských priateľov, Ezdráša a Nehemiáša, pokladal za Bohom ustanovených a na zvláštne dielo povolaných mužov.PK 321.1

Ezdrášov zážitok medzi ostatkami Židov v Babylone bol natoľko zvláštny, že upútal pozornosť kráľa Artaxerxa, s ktorým sa Ezdráš voľne zhováral o moci nebeského Boha a o Božom zámere vrátiť Židov do Jeruzalema.PK 321.2

Ezdráš pochádzal z Áronovho pokolenia a mal kňazskú výchovu. Okrem toho poznal aj spisy rôznych médsko-perzských hvezdárov, mudrcov a hádačov. So svojou duchovnou úrovňou však nebol spokojný. Túžil po dokonalom súlade s Bohom a po múdrosti, aby mohol plniť Božiu vôľu. Preto si „umienil skúmať zákon Hospodinov a zachovávať ho“ Ezdráš 7,10. To ho priviedlo k dôkladnému štúdiu dejín Božieho ľudu zo spisov prorokov a kráľov. Z historických a básnických kníh Písma sa chcel dozvedieť, prečo Hospodin dopustil pád Jeruzalema a zajatie vyvoleného ľudu.PK 321.3

Ezdráš venoval zvláštnu pozornosť dejinám Izraela od čias Božieho zasľúbenia Abrahámovi. Skúmal príkazy Božieho zákona zo Sínaja i dlhé obdobie putovania púšťou. Stále viac ho zaujímalo Božie zaobchádzanie s vyvoleným ľudom a lepšie chápal aj svätosť sínajskej zmluvy. Prežíval znovuzrodenie a bol rozhodnutý dôkladne spoznať dejiny vlastného národa a poučenie z nich použiť pre blaho a osvietenie tohto ľudu.PK 321.4

Ezdráš sa vnútorne pripravoval na dielo, ktoré ho čakalo. Úprimne hľadal Boha; chcel sa stať múdrym učiteľom Izraela. Podriadením vlastnej vôle Božiemu vedeniu si osvojil zásady pravého posvätenia. Nimi neskôr usmerňoval nielen mládež, ktorú vyučoval, ale všetkých, s ktorými sa stýkal.PK 321.5

Hospodin si vybral Ezdráša za svoj nástroj pre blaho Izraela a prostredníctvom neho chcel kňazstvu vrátiť česť a slávu. Tieto hodnoty sa počas zajatia vytratili. Ezdráš bol neobyčajne vzdelaným mužom, „zbehlým v Mojžišovom zákone“ Ezdráš 7,6. V médsko-perzskom kráľovstve a stal významnou osobnosťou.PK 322.1

Ezdráš bol Božím hovorcom. Ľudí poúčal o nebeských zásadách. Po celý život, či už na kráľovskom dvore médsko-perzskej ríše, alebo v Jeruzaleme, bol učiteľom ľudu. Jeho horlivosť pri šírení poznanej pravdy rástla. Bol to zbožný a snaživý muž. Pre svet bol Hospodinovým svedkom o moci biblickej pravdy, ktorá zušľachťuje každodenný život.PK 322.2

Ezdrášova snaha vzbudiť záujem o skúmanie písma sprevádzala usilovné celoživotné úsilie o zachovanie a rozmnoženie posvätných spisov. Zhromaždil všetky dostupné odpisy zákona, dal ich prepísať a rozmnožiť. Takto rozmnožené čisté slovo dal ľudu v záujme rozšírenia vedomostí neoceniteľnej hodnoty.PK 322.3

Viera, že Boh pre svoj ľud vykoná veľké veci, viedla Ezdráša k rozhovoru s Artaxerxom, v ktorom vyjadril svoju túžbu vrátiť sa do Jeruzalema. Chcel tam totiž oživiť záujem o skúmanie Božieho slova a svojim bratom pomôcť pri výstavbe svätého mesta. Keď Ezdráš povedal, že bezvýhradne dôveruje Bohu Izraela, ktorý môže svoj ľud ochrániť a všestranne sa oň postarať, kráľ bol hlboko dojatý. Pochopil, že Izraelci sa vracajú do Jeruzalema, aby mohli slúžiť Hospodinovi. Kráľ dôveroval Ezdrášovi pre jeho poctivosť, a preto bez námietok vyhovel jeho žiadosti a štedro mu odovzdal dary pre chrámovú bohoslužbu. Ustanovil ho za zvláštneho vyslanca médsko-perzskej ríše s rozsiahlou právomocou, aby tým účinnejšie mohol uskutočniť svoje zámery.PK 322.4

Artaxerxov výnos o obnove a výstavbe Jeruzalema – ako tretie nariadenie po skončení sedemdesiatročného vyhnanstva – sa vyznačuje zmienkou o nebeskom Bohu, o Ezdrášových vedomostiach, ako aj o štedrosti kráľa pri daroch pre ostatok Božieho ľudu. Artaxerxes hovorí o Ezdrášovi ako o „kňazovi – zákonníkovi, znalcovi prikázaní Hospodinových, jeho ustanovení pre Izrael“, ako o „kňazovi učenom v zákone nebeského Boha“. Kráľ so svojimi radcami ochotne obetovali „Bohu Izraela, ktorého príbytok je v Jeruzaleme“. Vládca dbal o to, aby potreby pre Boží dom boli „na trovy kráľovskej pokladnice“ Ezdráš 7,11.12.15.20.PK 322.5

Artaxerxes povedal Ezdrášovi: „Vysiela ťa kráľ a jeho siedmi radcovia preskúmať Júdsko a Jeruzalem, podľa zákona tvojho Boha, ktorý máš v rukách.“ Nariadil: „Všetko, čo je podľa vôle nebeského Boha, nech sa správne vykoná pre dom Boha nebeského, aby jeho hnev nevzplanul proti kráľovi a jeho synom“ Ezdráš 7,14.23.PK 323.1

Keď kráľ vydal Izraelcom povolenie k návratu, pamätal na to, aby príslušníkom kňazského stavu boli obnovené zvláštne práva. Povedal: „Pripomíname vám ešte, že na nikoho z kňazov, levítov, spevákov, vrátnikov, chrámových nevoľníkov a vôbec služobníkov Božieho domu nie je prípustné vyrubovať dane, dávky a poplatky.“ Postaral sa aj o ustanovenie správnych úradníkov, ktorí mali spravovať ľud podľa židovského zákonníka. Prikázal: „Ty, Ezdráš, podľa múdrosti svojho Boha, ktorú máš v rukách, ustanov správcov a sudcov, aby prisluhovali právo všetkému ľudu v Záriečí, a to všetko znalých zákonov tvojho Boha; kto by neznal, toho naučte. Nad každým, kto by neplnil zákon tvojho Boha a zákon kráľov, má sa vyniesť prísny súd buď na smrť, buď do vyhnanstva, buď na peňažitú pokutu, alebo do väzenia“ Ezdráš 7,24-26.PK 323.2

„Pretože dobrotivá ruka Božia bola nad ním“, Ezdráš presvedčil kráľa, aby sa dobre postaral o návrat celého izraelského ľudu, kňazov i levítov vo svojom kráľovstve, ktorí sa rozhodli „ísť do Jeruzalema“ Ezdráš 7,9.13. Rozptýlení Izraelci dostali späť príležitosť vrátiť sa do krajiny prisľúbeného vlastníctva. Toto nariadenie potešilo všetkých, ktorí spolu s Ezdrášom skúmali Božie zámery s vyvoleným ľudom. Ezdráš vyznal: „Požehnaný Hospodin, Boh našich otcov, ktorý vnukol kráľovi toto všetko do srdca, aby zvelebil Hospodinov dom v Jeruzaleme, a rozprestrel nado mnou priazeň kráľa a jeho radcov i všetkých mocných kniežat kráľových“ Ezdráš 7,27.28.PK 323.3

V Artaxerxovom vydaní tohto nariadenia sa prejavila Božia prozreteľnosť. Niektorí to postrehli a ochotne využili príležitosť k návratu za takých výhodných podmienok. V stanovenom čase sa na určenom mieste zišli všetci, ktorí sa chceli vydať na dlhú cestu do Jeruzalema. Ezdráš povedal: „Zhromaždil som ich k rieke, čo tečie k Ahave a pobudli sme tam tri dni“ Ezdráš 8,15.PK 323.4

Ezdráš očakával, že do Jeruzalema sa vráti veľké množstvo ľudí. Tých však, ktorí poslúchli výzvu, bolo napodiv málo. Mnohí už vo vyhnanstve nadobudli domy a pozemky a o tento majetok nechceli prísť. Zvykli si na určité pohodlie či až prepych; udomácnili sa a radšej zostali v cudzine. Ich príklad nasledovali ďalší, ktorí sa rozhodli zostať a nie ísť s tými, ktorí Božiemu vedeniu verili.PK 323.5

Ezdráš bol pri pohľade na zhromaždený hlúčik prekvapený, že v ňom nenachádza ani jedného potomka Léviho synov. Kde zostali príslušníci tohto kmeňa, ktorý bol oddelený pre posvätnú chrámovú službu? Na výzvu: „Kto je na Pánovej strane?“ mali sa Léviho potomkovia prihlásiť prví. V zajatí i neskôr sa predsa tešili z mnohých výsad. Celkom slobodne mohli slúžiť duchovným potrebám svojich bratov vo vyhnanstve. V postavených synagógach kňazi slúžili Bohu a učili ľud. Vyhnancom nikto nebránil svätiť sobotu a vykonávať židovské obrady.PK 324.1

Keď sa zajatie skončilo, pomery sa zmenili a izraelských vodcov čakalo mnoho nových povinností. Jeruzalemský chrám bol znova postavený, vysvätený a chrámová služba vyžadovala väčší počet kňazov. Pociťoval sa veľký nedostatok Božích mužov, ktorí by učili ľud. Hrozilo aj nebezpečenstvo, že Židia, ktorí zostanú v Babylone, budú mať obmedzenú náboženskú slobodu. Prostredníctvom proroka Zachariáša a na základe vlastných skúseností z čias kráľovnej Estery a Mordochaja boli Židia žijúci v médsko-perzskej ríši varovne vyzvaní, aby sa vrátili do vlastnej krajiny. Nadišiel čas, že bolo nebezpečné žiť v prostredí pohanského vplyvu. Táto zmena pomerov mala byť pre kňazov v Babylone určitým znamením, že vydané nariadenie je pre nich zvláštnym pokynom k návratu do Jeruzalema.PK 324.2

Kráľ a jeho kniežatá urobili pre nich viac, než bolo len povolenie k návratu. Poskytli im ešte množstvo prostriedkov. Kde však boli dobrovoľníci ochotní vrátiť sa? Léviho synovia sklamali práve vtedy, keď ich rozhodnutie odísť s bratmi malo byť príkladom hodným nasledovania. Ich zvláštna ľahostajnosť je žalostným svedectvom o postoji Izraelcov v Babylone k Božiemu zámeru s nimi.PK 324.3

Ezdráš znova vyzval Léviho potomkov, aby sa pripojili k tým, ktorí sa chceli vrátiť. Význam rýchleho rozhodnutia zdôraznil tým, že po „izraelských náčelníkoch“, „predákoch a posloch“ dal rozniesť písomnú výzvu (Ezdráš 7,28; 8,16).PK 324.4

Kým určení poslovia roznášali naliehavú výzvu, aby „priviedli služobníkov pre dom nášho Boha“ (Ezdráš 8,17), Ezdráš zostal s navrátilcami. Výzva mala ozvenu; podaktorí, čo až dosiaľ váhali, nakoniec sa predsa len rozhodli vrátiť sa. Výzvu prijalo asi štyridsať kňazov a dvestodvadsať chrámových nevoľníkov – mužov, na ktorých sa Ezdráš mohol spoľahnúť ako na rozvážnych služobníkov, dobrých učiteľov a pomocníkov.PK 324.5

Teraz boli všetci pripravení vydať sa na cestu. Pred sebou mali dlhú niekoľkomesačnú púť. Muži vzali so sebou svoje ženy a deti, majetok, ako aj vzácne veci určené pre chrám a bohoslužbu. Ezdráš si uvedomoval, že cestou ich nepriatelia môžu nielen prepadnúť, olúpiť, ale aj zabiť; no napriek tomu nepožiadal kráľa o ozbrojený sprievod, ktorý by ich chránil. Pripomína: „Hanbil som sa žiadať od kráľa vojsko a jazdcov, aby nám pomáhali pred nepriateľmi na ceste, lebo sme povedali kráľovi: Ruka nášho Boha je nad všetkými, ktorí ho úprimne hľadajú, ale jeho moc a hnev je proti všetkým, ktorí ho opúšťajú“ Ezdráš 8,22.PK 324.6

Ezdráš a jeho pomocníci v tom videli príležitosť, aby pred pohanmi oslávili Boha. Boh bude oslávený, keď Izraelci teraz prejavia neochvejnú vieru svojmu nebeskému Vodcovi. Preto sa rozhodli, že sa bezvýhradne spoľahnú na Boha. Nebudú žiadať nijaký vojenský sprievod. Nebudú dávať pohanom nijaký dôvod oslavovať silu človeka, lebo sláva patrí len Bohu. Nemohli dovoliť, aby ich pohanskí priatelia zapochybovali o tom, že sa bezvýhradne spoliehajú jedine na Boha. Sila sa nezískava bohatstvom, ani mocou, ani vplyvom tých, ktorí slúžia modlám, alebo Božou priazňou. Izraelci môžu byť ochránení jedine vernosťou Božiemu zákonu.PK 325.1

Toto poznanie podmienok a aj ďalšieho požehnania z Božej ruky ich potešovalo a bohoslužbe, ktorú pred odchodom vykonal Ezdráš s niekoľkými spomedzi svojich verných, dodávalo slávnostný ráz. O svojom zážitku Ezdráš napísal: „Tam pri rieke Ahave som vyhlásil pôst, aby sme sa pokorili pred svojím Bohom a vyprosili si od neho priaznivú cestu pre seba i pre svoje deti aj pre svoj majetok... Postili sme sa a prosili sme o to svojho Boha, a vyslyšal nás“ Ezdráš 8,21-23.PK 325.2

Mať Božie požehnanie však neznamená, že obozretnosť a predvídavosť sú zbytočné. O zvláštnom opatrení na ochranu cenností Ezdráš napísal, že spomedzi mužov, ktorí osvedčili svoju vernosť a oddanosť Bohu „oddelil dvanástich z popredných kňazov“, a uvádza: „Odvážil som im do rúk striebro, zlato a nádoby, príspevok na dom nášho Boha, ktorým prispel kráľ, jeho radcovia a kniežatá i všetci Izraelci, ktorí boli tam.“ Títo muži boli slávnostne poverení, aby bedlivo strážili poklady, ktoré im boli zverené do opatery. Ezdráš vyhlásil: „Svätí Hospodinovi ste a sväté sú nádoby, a striebro i zlato je dobrovoľný dar pre Hospodina, Boha vašich otcov. Opatrujte ich a strážte, kým ich neodvážite popredným kňazom a levítom a predákom rodín izraelských v Jeruzaleme v komorách domu Hospodinovho“ Ezdráš 8,24.25.28.29.PK 325.3

Mali by sme sa zamyslieť nad Ezdrášovým konaním a poučiť sa z jeho starostlivosti o poklady pre Hospodina, ako aj z ochrany pri ich preprave. Táto strážna služba bola zverená len vierohodným mužom, ktorí boli o ich zodpovednosti patrične poučení. Ezdráš určil spoľahlivých služobníkov za správcov Hospodinovho majetku; uvedomoval si totiž potrebu a dôležitosť poriadku v Božom diele.PK 325.4

Dôkladná príprava na dlhú cestu sa uskutočnila v tých niekoľkých dňoch, ktoré Izraelci strávili na brehu rieky. Ezdráš o tom napísal: „Dvanásteho dňa prvého mesiaca sme sa vydali na cestu do Jeruzalema od rieky Ahavy; a ruka nášho Boha bola s nami a ochránila nás cestou pred nepriateľmi a záškodníkmi“ Ezdráš 8,31. Celá cesta trvala asi štyri mesiace, pretože s Ezdrášom šiel niekoľkotisícový zástup mužov, žien a detí, a preto postupovali len pomaly. Všetci však došli bezpečne. Ich nepriateľov držala Božia ruka ďaleko od nich, aby im nemohli škodiť. Cesta sa skončila úspešne a v prvý deň piateho mesiaca v siedmom roku Artaxerxovho panovania došli do Jeruzalema.PK 326.1