Žiarlivý brat

Z návratu syna urobil otec príležitosť zvláštnej radosti. Starší syn na poli nevedel, že sa mu vrátil brat. Keď zovšadiaľ počul prejavy radosti, spýtal sa sluhov, o čo ide. Od nich sa dozvedel, že brat, ktorého pokladali za mŕtveho, prišiel domov a otec mu dal na privítanie zabiť tučné teľa, lebo syn sa mu vrátil akoby z hrobu.1PS 217.4

Vtedy sa starší brat rozhneval a svojho brata nechcel vidieť ani prijať. Nenávisť v ňom vrela, keď si pomyslel, že by jeho neverný brat, ktorý opustil otca a na svojho staršieho brata uvalil bremeno ťažkej zodpovednosti plnenia každodenných povinností, o čo sa predtým delili obaja, mal byť teraz tak slávnostne vítaný. Mladší brat šiel cestou bezuzdného hýrenia a utrácania toho, čo dostal od otca, až kým neprišiel na mizinu. Jeho starší brat si zatiaľ doma verne plnil synovské povinnosti. Teraz sa tento márnotratník vráti domov, otec ho tak úctivo a oslavne prijíma, že to presahuje všetko, čo starší brat kedy zažil. Otec napomenul staršieho syna, aby šiel privítať svojho brata radostne, pretože tento sa stratil a znova našiel, bol mŕtvy v hriechu a neprávosti, no zase je živý; pretože hriešny spôsob života sa mu sprotivil. Starší syn namietal: „Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa.“ Lukáš 15,29-32.1PS 217.5

Otec uistil svojho syna, že predsa bol vždy pri otcovi a všetko patrilo aj jemu; no teraz je čas tešiť sa, pretože „tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený a našiel sa“. Skutočnosť, že stratený sa našiel, mŕtvy ožil, prekonala všetky otcove ďalšie úvahy.1PS 218.1

Kristus týmto podobenstvom vystihuje spôsob, ako náš nebeský Otec prijíma zblúdilých a kajúcnych hriešnikov. Hriech je namierený len proti Otcovi, a práve on, plný súcitu a odpustenia, ide v ústrety márnotratnému synovi a prejavuje mu svoju veľkú radosť, že ten, o ktorom si myslel, že v sebe umŕtvil všetky synovské city, spoznal svoj veľký hriech nerozvážnosti a vrátil sa k svojmu otcovi, oceňuje jeho lásku a uznáva jeho nároky. Vie, že syn, ktorý šiel cestou hriechu a teraz kajúcne ľutuje, potrebuje jeho súcit a lásku. Tento syn trpel, cítil svoju úbohosť a prichádza k otcovi, ktorý ju jediný môže zmeniť.1PS 218.2

Návrat strateného syna bol zdrojom najväčšej radosti. Odpor staršieho brata bol prirodzený, no nie správny. V živote sa príliš často podobne správa brat k bratovi. Tí, čo stratili cestu, potrebujú zľutovanie, pomoc a súcit. Prežívajú bolesť a často sú zmalomyseľnení a skormútení. Nadovšetko potrebujú veľkorysé odpustenie.1PS 218.3