Povinnosť voči deťom
Vo videní som pozorovala, že rodičia všeobecne nemajú správny postoj k svojim deťom. Náležite ich neusmerňujú a znášajú ich samoľúbosť a sebecké sklony. V dávnych časoch si deti vážili rodičov, podriaďovali sa im, rešpektovali ich a ctili, no v poslednej dobe je poriadok zvrátený. Mnohí rodičia sa podriaďujú deťom. Boja sa odporovať ich svojvôli, a preto sú k nim príliš povoľní. Dokiaľ sú deti pod strechou rodičov a závisia od nich, dovtedy sa im majú podriaďovať. Rodičia sa majú správať rozhodne, aby deti rešpektovali ich názor.1PS 55.1
Éli mal krotiť svojich zlých synov. On sa však obával, že by sa im znepáčil. Trpel teda ich odbojnosť do tej miery, že nakoniec sa stali kliatbou Izraela. Od rodičov sa žiada, aby voči svojim deťom neboli príliš ústupčiví. Spása detí veľkou mierou závisí od spôsobu života rodičov. Mnohí rodičia sú vo svojej pomýlenej láske a nežnosti nadmieru povoľní, čím škodia svojim deťom. Podporujú v nich samoľúbosť a vešajú na ne najrôznejšie ozdoby. Deti to vedie k márnivosti a k presvedčeniu, že šaty naozaj robia človeka. Stačí ich však len krátko pozorovať a zistí sa, že zovňajšok nestačí zakryť porušenosť srdca, v ktorom chýbajú kresťanské cnosti a ktoré je plné sebectva, povýšenosti a neovládaných pudov. Tí, čo milujú nehu, pokoru a cnosť, mali by sa podobných spoločníkov zriecť, aj keby šlo o deti zachovávateľov soboty. Spoločenstvo s nimi škodí a vedie do záhuby. Rodičia si neuvedomujú ničivý vplyv svojej sejby. Kúkoľ vyklíči, vyrastie a prinesie plody, ktoré znevážia všetko rodičovské úsilie.1PS 55.2
Od detí, hoc aj starších, sa vyžaduje úcta a ohľaduplnosť voči rodičom. Mali by poslúchať rady svojich zbožných rodičov a nemyslieť si, že voči nim už v dospelosti nemajú nijaké povinnosti. Tým, čo si svojich rodičov ctia, patrí prikázanie s prísľubom. V týchto posledných časoch sa deti priam vyžívajú v neposlušnosti a neúcte k rodičom. Sám Pán sa o tom zmienil a tento jav zahrnul medzi znamenia blízkeho konca. Svedčí to o zvodnom vplyve satana, ktorý takmer úplne ovláda myseľ mladých ľudí. Mnohí už vôbec nerešpektujú vek. Úctu k starším pokladajú za prežitok z čias Abraháma. Boh hovorí: „Lebo ho znám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe.“ 1. Mojžišova 18,19. Za starých čias sa synovia a dcéry bez súhlasu rodičov nesmeli ženiť či vydávať. O voľbe životných partnerov svojich detí značnou mierou rozhodovali rodičia. Sobáš na vlastnú zodpovednosť detí sa pokladal za hriech. Záležitosť sa najprv predložila rodičom a oni mali uvážiť, či ten, kto mal vstúpiť do takého úzkeho príbuzenského vzťahu, je vôbec toho hoden a či sa títo mladí ľudia budú môcť obojstranne postarať o rodinu. Dbalo sa najmä o to, aby sa ctitelia pravého Boha nemiešali s modlármi, a pod ich vplyvom neopúšťali Boha. A keď už deti mali vlastné rodiny, aj vtedy mali byť vďační svojim rodičom. Úsudok detí sa bez rady rodičov nepokladal za dostačujúci; od detí sa žiadalo, aby rešpektovali a poslúchali prianie rodičov dotiaľ, kým to nebolo proti Božím požiadavkám.1PS 55.3
Znova som bola upozornená na mládež poslednej doby. Deti rastú bez usmernenia. Rodičia, mali by ste začať s výchovou svojich detí už vtedy, keď ich máte ako novorodeniatka v náručí. Učte ich, aby svoju vôľu podriaďovali vašej vôli. To môže vykonať nápomocná ruka a rozhodnosť. Rodičia by sa mali sami ovládať a ohľaduplne, no predsa rozhodne, ohýbať vôľu dieťaťa, kým samo nespozná, že niet inej možnosti, než sa podriadiť prianiu rodičov.1PS 56.1