Beh o nebeskú cenu
„Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.“ 1. Korinťanom 9,24-29. Tí, čo chceli pretekať a získať veniec slávy, zdŕžali sa všetkého, len aby ich svaly, mozog a všetko ostatné bolo na beh čo najlepšie pripravené. Keby neboli striedmi, nemali by tú pružnosť, ktorú zaručuje striedmosť. Ak žili striedmo, mohli bežať výkonnejšie a boli istejší, že veniec môžu získať.1PS 131.1
No všetci, čo sa takto zdŕžali – so všetkým svojím úsilím podrobiť sa prísnej diéte kvôli najlepšej príprave – bežali na neisto. Aj pri najlepšom výkone vyznamenanie nemuseli dostať, veď stačilo, aby ich niekto hoci o málo predstihol a získal cenu. Dostával ju totiž len jeden. No v nebeskom behu môžeme cenu získať všetci. Nieto tu neistoty. Musíme si obliecť nebeské rúcho a zrakom upretým na veniec nesmrteľnosti ustavične mať pred sebou len jediný Vzor. On bol mužom bolesti, ktorý poznal útrapy. Pokorný, sebazapieravý život nášho Pána máme mať ustavične na zreteli. Keď potom ideme v jeho šľapajach so zrakom upretým na odmenu, cenu celkom určite dostaneme.1PS 131.2
Ľudia sa zapierali a trénovali, len aby dobehli a získali porušiteľný veniec, ktorý za deň môže stratiť cenu a ktorý bol len znamením úcty od smrteľníkov. Nám však ide o taký beh, na konci ktorého víťaz dostane veniec nesmrteľnosti a večný život. Áno, dostaneme nesmiernu a večnú hojnosť slávy, ak dobehneme. Apoštol hovorí, že sa usilujeme „o neporušiteľné“, a ak tí, čo sa tu na zemi rozhodli zápasiť o časný veniec, museli zdŕžať všetkého, či sa nemôžeme zdŕžať my, ktorí myslíme na ten neporušiteľný veniec a večnú hojnosť slávy a života, ktorý sa dĺžkou rovná životu Božiemu? Keď na to všetko myslíme, či by sme nemali byť „vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou“ a „hľadieť na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery“? Židom 12,1.2. Vyznačil nám cestu a všade na nej nám nechal svoje stopy. Je to cesta, ktorou šiel on, a my smieme s ním skúsiť sebazaprenie, utrpenie, a tak ísť cestou, ktorú skropil svojou krvou.1PS 131.3
„Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem.“ 1. Korinťanom 9,26.27. Tu má čo robiť každý muž, žena i dieťa. Satan sa ustavične snaží ovládnuť vaše telo i ducha. Kristus vás však vykúpil, ste jeho vlastníctvom. Teraz máte pracovať s Kristom a jeho svätými anjelmi, ktorí vám slúžia. Svoje telo máte ovládať a podriaďovať si ho. Ak toto nedocielite, celkom určite stratíte večný život i veniec nesmrteľnosti. Niektorí však povedia: „Čo koho do toho, čo jem alebo pijem?“ Objasnila som vám, ako môže vaše správanie pôsobiť na iných. Videli ste, že vaša životospráva úzko súvisí s vaším vplyvom na rodinu. To výrazne ovplyvňuje povahu vašich detí.1PS 132.1