Skúsenosť Izraela varuje

Reptanie starých Izraelcov, ich odbojná nespokojnosť, mocné zázraky, vykonané pre nich, a inokedy zase trest za modloslužbu a nevďačnosť – to všetko je zaznamenané na náš úžitok. Príklad starého Izraela sa uvádza ako napomenutie pre Boží ľud, aby nepodľahol nevere a unikol Božiemu hnevu. Keby sväté Písmo spomínalo len príkladné činy Židov a neuvádzalo aj ich neprávosti, dejiny tohto ľudu by nás prestali poúčať o tom, o čom nás práve poúčajú.1PS 306.3

Neverci a hriešnici ospravedlňujú svoje skutky poukazovaním na bezbožnosť mužov, ktorým za starodávna Boh zveril určitú moc. Poznamenávajú, že ak títo svätí muži podliehali pokušeniam a dopúšťali sa hriechov, niet sa čo diviť, že aj oni dnes hrešia a padajú. Nezabudnú dodať, že nie sú ani takí zlí, ako tie skvelé príklady neprávosti uvedené v Písme.1PS 306.4

Zásada spravodlivosti si vyžadovala verné opísanie skutkov na úžitok všetkých, čo budú čítať Písmo. Tu postihujeme dôkazy Božej múdrosti. Od nás sa žiada poslušné zachovávanie Božieho zákona. Písmo nás poúča nielen o odplate za neposlušnosť, ale na svoj úžitok a napomenutie sa dozvedáme aj o živote Adama a Evy v raji, ako aj o smutných následkoch ich prestúpenia Božích prikázaní. Správa je úplná a jasná.1PS 306.5

Príkaz, ktorý dostal človek v raji, Písmo zaznamenáva aj s odplatou, ktorá ho stihne v prípade neposlušnosti. Nasleduje správa o pokušení, páde a potrestaní našich prvých rodičov. Ich príklad je opísaný ako výstraha, má nás varovať pred neposlušnosťou a uistiť nás, že odplata za hriech je smrť, že Božia spravodlivosť je neomylná a že Boh od svojich tvorov požaduje dôsledné zachovávanie svojich prikázaní. Keď bol na Sínaji vyhlásený zákon, celkom určite bola pripojená aj odplata za prestúpenie tohto zákona. Ako jasne sú zaznamenané prípady aj tejto hroznej skutočnosti!1PS 307.1

Inšpirované pero verne opisuje hriechy, ktoré premáhali Nóacha, Lóta, Mojžiša, Abraháma, Dávida a Šalamúna. Uvádza, že v ťažkej skúške podľahol pokušeniu aj Eliášov silný duch. Písmo verne zaznamenáva Jonášovu neposlušnosť a modloslužbu Izraelcov. Duch Svätý, ktorý odhŕňa oponu ľudského srdca, v celej nahote líči Petrovu zradu Krista, prudkú hádku Pavla s Barnabášom, pády a slabosti prorokov i apoštolov. Máme teda pred sebou životy veriacich so všetkými ich chybami ako ponaučenie pre všetky budúce generácie. Keby títo ľudia nemali slabé stránky, boli by niečím viac než len ľuďmi a naša hriešna prirodzenosť by si zúfala pri úsilí dosiahnuť podobný stupeň dokonalosti. Keď však vidíme, kde bojovali a padali, kde opätovne povstávali a z Božej milosti znova víťazili, sme povzbudení a ženie nás snaha zdolávať prekážky, ktoré nám porušená prirodzenosť kladie do cesty.1PS 307.2

Boh vždy dôsledne trestal zlo. Svojich prorokov posielal, aby varovali priestupníkov, odhaľovali ich hriechy a súdili ich. Tí, čo sa pýtajú, prečo Božie slovo tak nešetrne odhaľuje hriechy Božieho ľudu, aby sa neveriaci mohli posmievať a svätí plakať, mali by uvážiť, že to všetko bolo napísané na ich poučenie, aby sa mohli vyhnúť zaznamenanému zlu a nasledovať len spravodlivosť tých, čo slúžili Bohu.1PS 307.3

Potrebujeme práve tie ponaučenia, ktoré nám dáva Biblia, pretože pri odhalení hriechu uvádza aj odplatu, ktorá ho stíha. Ľútosť a pokánie nad hriechom nám znejú ako svedectvo z minulosti, že človek vtedy, ako i dnes, potrebuje Božiu odpúšťajúcu milosť. Biblia nás učí, že Boh trestá hriech, no súčasne sa zľutováva nad hriešnikom a odpúšťa mu.1PS 307.4

Pán vo svojej prozreteľnosti uznal za dobré poučiť a napomenúť svoj ľud rôznym spôsobom. Svoju vôľu mu oznamoval priamym príkazom, posvätnými spismi a duchom proroctva. Vo svojom diele som mala otvorene hovoriť o chybách a omyloch Božieho ľudu. Ak sa hriechy určitých jednotlivcov dostali na svetlo, to ešte nie je dôkaz, že pred Bohom sú títo ľudia horší než mnohí iní, ktorých priestupky nie sú zaznamenané. Bolo mi ukázané, že nie je mojou vecou voliť si, čo mám robiť, ale pokorne plniť Božiu vôľu. Chyby a neprávosti v živote tých, čo sa pokladajú za kresťanov, sú zaznamenané na poučenie tým, ktorí sú náchylní upadať do tých istých pokušení. Skúsenosť jedného slúži ako svetlo majáka na výstrahu iným, aby nenarazili na nebezpečné úskalia.1PS 307.5

Takto sú odhalené nielen satanove nástrahy a úmysly, ale aj dôležitosť budovania kresťanského charakteru a prostriedky, ako možno tento cieľ dosiahnuť. Boh takým spôsobom naznačuje, čo kto potrebuje, ak chce dostať jeho požehnanie. Mnohí začínajú odbojne zmýšľať, len čo ich niekto upozorní na ich hriechy. Ducha tohto pokolenia vystihujú slová: „Hovorte nám príjemné preludy.“ Izaiáš 30,10. Duch proroctva však hovorí len pravdu. Neprávosť sa množí a láska mnohých Kristových nasledovníkov chladne. Sú slepí a nevidia hriešnosť vlastného srdca; neuvedomujú si svoj úbohý a bezmocný stav. Boh milostivo odhŕňa závoj a ukazuje im, že existuje oko, ktoré pozoruje ich skrytú neprávosť a pohnútky ich činov.1PS 308.1

Hriechy veľkých cirkví sa zakrývajú. Mnohí členovia pášu tie najohavnejšie hriechy a sú presiaknutí neprávosťou. Padol Babylon a stal sa príbytkom každého nečistého a ohavného vtáka! Najodvážnejšie hriechy veku sa neraz skrývajú pod plášťom kresťanstva. Mnohí volajú, že Boží zákon bol zrušený, a ich život sa naozaj zhoduje s ich vierou. Ak nieto zákona, nieto ani prestúpenia, a teda ani hriechu, pretože hriech je prestúpenie zákona.1PS 308.2

Telesná myseľ je Božím nepriateľom a búri sa proti jeho vôli. Keď sa raz vymaní z jarma poslušnosti, nevedome padá do bezzákonnosti zločinu. Neprávosť sa rozmáha medzi tými, čo veľkolepo hovoria o čistej a dokonalej náboženskej slobode. Ich konanie sa Pánovi oškliví, sú totiž spolupracovníkmi nepriateľa. Strácajú zo zreteľa svetlo zjavenej pravdy a krása svätosti im pripadá len ako tieň.1PS 308.3

Je ochromujúce vidieť, na akých chatrných základoch premnohí stavajú svoju nádej na večný život! Vyzývavo sa rúhajú zákonu večného Boha a jeho Slovo pokladajú za prázdnu reč. Ani satan pri svojej znalosti Božieho zákona by sa neodvážil prednášať to, čo zo svojich kazateľníc šíria niektorí duchovní, ktorí nenávidia zákon, a pritom sa utešujú vo svojom rúhaní.1PS 308.4

Bolo mi ukázané, čo je človek bez poznania Božej vôle. Zločiny a neprávosť vypĺňajú mieru jeho života. Aká zmena však nastane v jeho srdci, keď mu Boží Duch zjaví plný význam zákona. Ako Balsazár zrozumiteľne číta nápis Všemohúceho a jeho dušu zviera usvedčenie. Hrmenie Božieho slova ho zastihuje v jeho ľahostajnosti a on volá o milosť v Ježišovom mene. Takúto pokornú prosbu Boh vždy ochotne vypočúva. Žiaden kajúcny hriešnik neodchádza od neho bez potešenia.1PS 308.5

Pán uznal za dobré dať mi videnie o potrebách a omyloch svojho ľudu. Aj keď mi to bolo ťažké, verne som upozorňovala hriešnikov na ich chyby, ale aj na spôsoby nápravy, ako mi to diktoval Boží Duch. Toto v mnohých prípadoch podráždilo jazyk osočovateľov a podnietilo proti mne tých, pre ktorých dobro som sa nielen snažila, ale aj trpela. Napriek tomu som sa neodvrátila od tejto cesty. Boh mi zveril určité dielo a v jeho sile som splnila tieto bolestné povinnosti, ktoré mi určil. Takto Boží Duch vyriekol napomenutia a súdy, ako aj prevzácne zasľúbenia milosti. Keby Boží ľud uznal Pánovu starostlivosť a prijal jeho naučenia, našiel by priamu cestu; v temnote a malomyseľnosti by ho viedlo svetlo. Dávid sa naučil múdrosti z Božieho zaobchádzania s ním a pokorne sa skláňal, keď ho karhal Najvyšší. Verný obraz skutočného stavu, ako ho vystihol prorok, umožnil Dávidovi spoznať vlastné hriechy a pomohol mu vzdať sa ich. Prijal radu v ponížení a pokoril sa pred Bohom. Preto povedal: „Hospodinov zákon je dokonalý, občerstvuje dušu.“ Žalm 19,8.1PS 309.1