Desiatky a obete
Kristova cirkev má na zemi zachraňovať hynúcich hriešnikov. Má im zvestovať Božiu lásku a nakoniec ich pôsobením tejto lásky získať pre Krista. Prítomná pravda musí presvietiť aj najtmavšie kúty sveta a toto dielo sa môže začať už doma. Kristovi nasledovníci by nemali žiť sebecky, ale, preniknutí Kristovým duchom, mali by s ním spolupracovať.1PS 253.1
Dnešné ochladnutie a nevera majú svoje príčiny. Milovanie sveta a ustarostenosť o život odlučujú človeka od Boha. Voda života musí byť v nás, musí vytekať z nás a prúdiť k večnému životu. Musíme pôsobiť tam, kde pôsobí Boh. Ak sa kresťan chce tešiť zo svetla života, musí usilovnejšie privádzať iných k poznaniu pravdy. Jeho život sa musí vyznačovať úsilím a obetavosťou, konaním dobra iným, a potom nebude nijakých vzdychov nad nedostatkom radosti. Anjeli ustavične pracujú pre blaho iných. V tom je ich radosť. Služba úbohým a spoločensky či inak poníženým, ktorú by sebecké srdcia pokladali za ponižujúcu činnosť, zamestnáva bezhriešnych, svätých anjelov v nebeskom kráľovstve. Kristov duch sebaobetavej lásky preniká nebesá a je podstatou nebeskej blaženosti.1PS 253.2
Tí, čo v snahe byť požehnaním iným nepociťujú nijakú radosť, čo nevidia zmysel svojho života v službe, dobročinnosti, ba ani v obeti, nemôžu mať Kristovho ducha ani ducha nebies, pretože nemajú nijaký vzťah k práci nebeských anjelov a nemôžu mať účasť na blaženosti, ktorá im dodáva vznešenejšiu radosť.1PS 253.3
Kristus povedal: „Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“ Lukáš 15,7. Ak radosť anjelov spočíva v tom, že vidia hriešnikov kajať sa, nemali by sa azda aj Kristovou krvou zachránení hriešnici tešiť, keď vidia iných kajúcne prichádzať ku Kristovi, pričom smeli sami byť požehnanými pomocníkmi? V spolupráci s Kristom a svätými anjelmi zažijeme radosť, ktorú okrem tejto činnosti neokúsime nikde inde.1PS 253.4
Kristov kríž zaväzuje všetkých veriacich, aby žili sebazapieravo, aby prinášali svetlo iným a hmotne podporovali šírenie tohto svetla. Ak sú v spojení s nebom, budú spolupracovať s anjelmi.1PS 253.5
Na svete platí zásada získať z pozemských hodnôt tohto života, čo sa len dá. Život neveriacich usmerňuje sebecká láska k zisku. Čistú radosť nemožno nájsť v bohatstve ani v uspokojovaní žiadostí, ale tam, kde vládne spokojnosť a kde je hlavnou zásadou sebaobetavá láska. Tisíce ľudí trávi svoj život v pôžitku, ale ich srdcia napĺňa nespokojnosť. Sú obeťou sebectva, sú nespokojní v márnom úsilí uspokojiť myseľ pôžitkami. Výrazom celého ich zjavu je len nešťastie a okolo nich je púšť, pretože na svojej životnej ceste nepriniesli nijaké ovocie dobrých skutkov.1PS 254.1
Keď nám Kristova láska naplní srdce a ovládne život, umenší sa žiadostivosť, sebectvo a láska po pohodlí; budeme radostne plniť Kristovu vôľu, pretože sa hlásime za jeho služobníkov. Naše šťastie bude potom primerané našim nesebeckým skutkom, preniknutým Kristovou láskou.1PS 254.2
Božia múdrosť aj v pláne spasenia uplatňuje určitý zákon akcie a reakcie, podľa ktorého dielo dobročinnosti v každom smere sprevádza dvojnásobné požehnanie. Kto dáva chudobnému, obšťastňuje iných a sám býva hojne požehnaný. Cieľ spásy hriešnikov mohol Boh dosiahnuť aj bez ľudí; vedel však, že človek nebude šťastný, ak sa aktívne nezapojí do veľkého diela dobročinnosti spojeného s určitým sebazaprením.1PS 254.3
Aby sa človek nepripravil o požehnanie plynúce z dobročinnosti, náš Záchranca pripravil plán, v ktorom s ním počíta ako s Božím spolupracovníkom. V mnohých príležitostiach, v ktorých sa môže prejaviť jeho ľudská láska, má človek najlepšie možnosti pestovať dobročinnosť, zvyknúť si pomáhať trpiacim a podporovať Božie dielo. Chudobných ľudí posiela Kristus ako svojich zástupcov. Hynúci svet vyžaduje od nás hmotné prostriedky a spoluúčasť pri napĺňaní potrieb týchto ubiedených, pričom je možnosť zoznámiť ľudí s pravdou, ktorú tak veľmi potrebujú. Keď sa s porozumením snažíme skutkami dobročinnosti odpovedať na tieto výzvy, potom sme pripodobnení tomu, ktorý pre nás schudobnel. Rozdávaním obšťastňujeme iných, čím získavame skutočný poklad.1PS 254.4