Boh zhromažďuje ľud

Boh zhromažďuje ľud, aby stál dokonale zjednotený na základe večnej pravdy. Kristus dal svetu sám seba, aby si „očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky“. Títovi 2,14. Tento očisťujúci proces je na to, aby očistil cirkev od všetkých neprávostí, nezhôd a hádavosti, aby jej členovia mohli budovať, nie búrať, a aby svoje sily sústredili na to veľké dielo, ktoré majú vykonať. Boh chce, aby sa celý jeho ľud zjednotil vo viere. Kristus sa pred svojím ukrižovaním modlil, aby jeho učeníci boli jedno, ako aj on je jedno so svojím Otcom, aby svet mohol uveriť, že ho poslal Otec. Táto obdivuhodná a najdojímavejšia modlitba bola po celé veky výzvou veriacim. Dolieha až k nám, pretože Kristus povedal: „Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa.“ Ján 17,20.1PS 311.1

S akou vážnosťou by sa mali Kristovi nasledovníci svojím životom usilovať dať odpoveď na túto modlitbu. Mnohí si svätosť cirkevného spoločenstva neuvedomujú a nie sú ochotní podriadiť sa a ovládnuť sa. Svojím správaním naznačujú, že vlastný názor vyvyšujú nad mienku jednotnej cirkvi a nedbajú o to, aby sa ovládali a nepodnecovali ducha opozície. Tí, čo v cirkvi zastávajú zodpovedné miesta, môžu mať tie isté chyby, aké majú aj iní ľudia, a vo svojom rozhodovaní sa môžu mýliť, ale Kristova pozemská cirkev ich poverila, a to nemožno zľahčovať. Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zveril moc svojej cirkvi, keď povedal: „Tým, ktorým odpustíte hriechy, sú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, sú zadržané.“ Ján 20,23.1PS 311.2

Príslušnosť k cirkvi by sa nemala ľahkovážne rušiť. Keď sa však skríži cesta poniektorých Kristových vyznávačov, alebo keď ich hlas nedosiahne rozhodujúci vplyv, aký by si podľa ich názoru zaslúžil, začnú sa vyhrážať, že opustia cirkev. Keby ju však opustili, sami by to najviac pocítili, pretože útekom spod vplyvu cirkvi by sa dostali pod priamy vplyv svetských pokušení.1PS 311.3