Posolstvo v Laodicei

Posolstvo laodicejskému cirkevnému zboru sa vzťahuje na Boží ľud, ktorý sa hlási k prítomnej pravde. Väčšia časť tohto ľudu sú vlažní vyznávači, ktorí majú meno, ale nie sú horliví. Boh oznámil, že na vedúcich miestach diela chce mať ľudí, ktorí napravia terajší stav a ktorí budú bdelo zastávať svoje zodpovedné miesto. V každom ohľade im dal svetlo, poúčal ich, povzbudzoval a utvrdzoval podľa toho, ako si to prípad vyžadoval. No napriek tomu tí, čo mali byť svedomitými, vernými, kresťansky horlivými a v živote láskavými ľuďmi, ktorí dobre poznajú a milujú Ježiša – práve tí pomáhajú nepriateľovi oslabovať a znechucovať ľudí, ktorých Boh používa pri výstavbe diela. Výraz „vlažní“ je pre túto triedu príznačný. Vyznávajú, že pravdu milujú, a predsa nie sú kresťansky horliví a odovzdaní. Nemajú odvahu celkom sa vzdať viery a vystaviť sa nebezpečenstvám nevery, nie sú ani ochotní umŕtviť svoje sebectvo a dôsledne žiť podľa zásad svojej viery.1PS 333.2

Jediná nádej pre laodicejských kresťanov spočíva v jasnom poznaní svojho stavu pred Bohom a uvedomení si vážnosti svojej choroby. Nie sú ani studení, ani horúci, zaujímajú neutrálne postavenie a pritom sa utešujú, že nič nepotrebujú. Verný Svedok nenávidí túto vlažnosť. Nepáči sa mu ľahostajnosť týchto ľudí. Hovorí: „Kiežby si bol studený, alebo horúci!“ Zjavenie Jána 3,15. Sú mu znechutení ako vlažná voda. Nie sú ani celkom ľahostajní, ani tvrdošijne sebeckí. Do Božieho diela sa nezapojili úplne a celým srdcom, aby sa stotožnili s jeho záujmami. Držia sa opodiaľ a sú ochotní opustiť svoje miesto, ak to ich osobné a svetské záujmy budú vyžadovať. V ich srdci nepôsobí Božia milosť. O nich je napísané: „Hovoríš: Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, úbohý, chudobný, slepý a nahý.“ Zjavenie Jána 3,17.1PS 333.3