Nedostatok obetavosti
Božie požehnanie spočinie na tých, čo sa v (...) celým srdcom starajú o Kristovo dielo. Dobrovoľné obete našich bratov a sestier, odovzdané vo viere a z lásky k ukrižovanému Vykupiteľovi, prinesú darcom požehnanie, pretože Boh zaznamenáva každý skutok štedrej obetavosti svojich svätých a nezabúda naň. Výstavba Božieho domu vyžaduje veľkú odvahu viery a dôvery v Boha. Kto sa v obchodných záležitostiach ničoho neodvažuje, len slabo napreduje. Prečo by sme nemali mať vieru aj v podnikaní pre Pána a neinvestovali do jeho diela?1PS 326.1
Z poniektorých chudobných členov, čo zo svojho mála vedeli štedro obetovať, sa s prírastkom majetku stávajú lakomci. Ich viera je preto taká malá, že nedržia krok s rozmachom svojho blahobytu a na Božie dielo nedávajú to, čo by sami pocítili ako skutočnú obeť.1PS 326.2
Izraelský systém vyžadoval, aby sa štedrá obetavosť prejavila predovšetkým voči Pánovi. Pri žatve a vinobraní mu mali byť obetne posvätené prvotiny poľa – obilie, víno a olej. Zostatky a nárožné časti polí boli vyhradené chudobným. Náš láskavý nebeský Otec neprehliada potreby chudobných. Prvá vlna z ostrihaných oviec a prvé obilie po vymlátení obilia sa mali obetovať Pánovi. Podľa príkazu mali Izraelci k svojim hostinám prizvať chudobných, vdovy, siroty a cudzincov. Na sklonku každého roka sa žiadalo, aby všetci slávnostne prisahali, či podľa tohto Božieho príkazu konali, alebo nie.1PS 326.3
Týmto ustanovením chcel Boh naučiť svoj ľud, že v každej záležitosti má byť na prvom mieste on. Týmto systémom štedrej obetavosti mali pamätať, že ich milosrdný Pán je skutočným vlastníkom ich polí, stád oviec a dobytka, že Boh nebies im poslal slnečný jas i dážď na čas sejby a žatvy a že všetko, čo majú, je z jeho požehnania. Všetko patrí Pánovi a on ich urobil šafármi svojho vlastníctva.1PS 326.4
Obetavosť Židov pri stavbe svätostánku a chrámu svedčí o štedrosti, akou sa kresťania v žiadnom z neskorších období nemôžu vykázať. Len čo boli Židia vyslobodení z dlhého egyptského otroctva a putovali púšťou, len čo unikli egyptskej armáde, Hospodin oslovil Mojžiša: „Povedz Izraelcom, aby vybrali pre mňa pozdvihované dávky. Pozdvihované dávky vyberte pre mňa od každého, kto chce dobrovoľne dať.“ 2. Mojžišova 25,2. Izraelci mali málo majetku a nijaký výhľad, že by si ho mohli rozhojniť. Pred sebou mali však jediný cieľ: Hospodinovi vybudovať svätostánok. Hospodin povedal a oni musia poslúchať jeho hlas. Nič neodopreli. Všetci dávali štedro, nie nejakú časť príjmu, ale veľký diel svojho vlastníctva. Obetovali mu to radostne, zo srdca a Hospodinovi sa to páčilo. Či to všetko nebolo jeho? Či im to, čo mali, nedal sám? A ak to požadoval, neboli azda povinní vrátiť Veriteľovi, čo je jeho?1PS 326.5
Nikoho tu nebolo treba nútiť. Ľud priniesol viac, než bolo treba, preto dostal príkaz prestať donášať obete. Všetkého bolo viac, ako sa mohlo použiť. Pri stavbe chrámu výzva obetovať prostriedky dostala srdečnú a štedrú odpoveď. Ľud dával štedro. Všetci sa tešili, že pre službu Bohu sa buduje príbytok, a na tento účel obetovali viac, než bolo treba. Dávid žehnal ľud pred celým zhromaždením a povedal: „Veď ani ja, ani môj ľud by sme neboli schopní priniesť toľké milodary. Veď od Teba je všetko, takže z tvojej ruky sme ti dali.“ 1. Paralipomenon 29,14. Kráľ vo svojej modlitbe ďakoval takto: „Hospodine, Bože náš, všetka táto hojnosť, ktorú sme pripravili, aby sme postavili dom tvojmu svätému menu, je z tvojej ruky, a tvoje je všetko.“ 1. Paralipomenon 29,16.1PS 327.1
Dávid dobre vedel, od koho pochádzajú všetky tieto dary. Kiežby si tí, čo sa dnes tešia zo Spasiteľovej lásky, mohli uvedomiť, že ich striebro a zlato patrí Pánovi a má sa použiť na rozšírenie jeho slávy; nemá sa teda odložiť na vlastné obohatenie a uspokojenie. Boh má nepopierateľné právo na všetko, čo zveril svojmu stvoreniu. Všetko, čo ľudia vlastnia, patrí jemu.1PS 327.2
Existujú vznešené a posvätné ciele, ktoré si vyžadujú značné prostriedky, a takto investované peniaze spôsobia darcovi ušľachtilejšiu a trvalejšiu radosť, než keby sa minuli na osobné uspokojenie alebo sebecky sa hromadili pre zisk. Keď Boh má záujem o náš poklad, nech by to bolo akékoľvek množstvo, štedrá odpoveď posväcuje obeť a ukladá darcovi poklad v nebi, ktorému neuškodí ani moľ, nespáli ho oheň a ani zlodeji ho nemôžu odcudziť. Tento vklad je bezpečný. Takéto peniaze nejdú do deravého vreca, sú v bezpečí.1PS 327.3
Či môžu kresťania, ktorí sa chvália, že majú väčšie svetlo ako Židia, obetovať menej než oni? Môžu azda kresťania, žijúci na konci času, byť spokojní so svojimi obeťami, hoci nie sú ani z polovice také veľké, ako boli obete Židov? Kým ich štedrá obetavosť mala na zreteli len blaho ich vlastného národa, záchranné dielo v týchto posledných dňoch preniká do celého sveta. Posolstvo pravdy sa má dostať k všetkým národom, jazykom a ľudu. Publikácie o ňom, vytlačené v mnohých jazykoch, treba rozniesť ako lístie na jeseň.1PS 327.4