Jednota rodičovskej výchovy

Rodičia obyčajne priveľmi dôverujú svojim deťom, ktoré však práve pre nadmernú dôveru rodičov zotrvávajú vo svojom skrytom hriechu. Rodičia, starostlivo bdejte nad svojimi deťmi. Napomínajte a upozorňujte ich, raďte im, či vstávate, alebo líhate, keď prichádzate alebo odchádzate, „príkaz na príkaz, úprava na úpravu, trochu tu a trochu tam“. Izaiáš 28,10. Deti treba napomínať i karhať, kým sú malé. Žiaľ, že mnohí rodičia na to zabúdajú. Voči svojim deťom nezaujímajú správne, rozhodné a náležité stanovisko. Dovoľujú im napodobňovať svetské spôsoby správania, obliekania a priateľstva s tými, čo pravdu nenávidia a šíria zhubný vplyv. Tým vo svojich deťoch podnecujú náklonnosť k svetu.1PS 33.3

Videla som, že kresťanskí rodičia by mali svoje deti vychovávať jednotne. V tomto ohľade niektorí rodičia robia chybu. Niekedy je na vine otec, častejšie však matka. Citlivá matka príliš rozmaznáva svoje deti. Pracovné povinnosti príliš často odvolávajú otca z domova a zo spoločenstva detí. Vtedy pôsobí vplyv matky.1PS 33.4

Niektoré láskavé matky prehliadajú chyby, zlozvyky a priestupky svojich detí, ktoré by nemali trpieť ani na chvíľu. Často sa to snažia zatajiť pred otcom. Keď ide o rozmary v obliekaní či o iné záľuby, matka to zariadi tak, aby sa otec o ničom nedozvedel a nemusel deti karhať.1PS 33.5

Deti tým dostávajú pôsobivý návod ako klamať. Keď otec odhalí tieto prehrešky, všetko sa začne zľahčovať a utiekať sa k polopravdám. Matka nie je úprimná. Neuvažuje o tom, že otec má ten istý záujem o deti ako ona a že by mu nemala zatajovať, čo treba naprávať, kým sú deti ešte malé. Všetko sa však zakrýva. Deti postrehli nejednotnosť rodičovských názorov a vedia to pohotovo zneužívať. Čoskoro začnú klamať a utajovať svoje správanie a otec alebo matka sa pravdu nedozvedia. Zvykom sa stáva nadsádzka a čoskoro prejde aj hrubá lož bez akejkoľvek výčitky svedomia.1PS 34.1

Všetko sa začalo tým, že matka zakrývala mnohé neprístojnosti pred otcom, ktorý má predsa ten istý záujem na vytváraní povahy svojich detí ako ona. Matka by sa mala s otcom otvorene poradiť a všetko mu vyrozprávať. Keď sa však chyby a zlozvyky detí zakrývajú, podnecuje sa v nich sklon ku klamstvu, nepravdivosti a nepoctivosti.1PS 34.2

Jedinou nádejou takých detí – či veria, alebo nie – je dôkladné obrátenie. Ich povaha sa musí celkom zmeniť. Milá matka, vieš, že celý náboženský život tvojich detí bude poznačený tým, čo si ich naučila v mladosti? Zavčasu ich uč a napomínaj, aby sa podriadili a ochotne sa učili poslúchať Božie požiadavky a žiť podľa nich. Rodičia, povzbudzujte v deťoch správne a žiaduce sklony. Nech nikdy nemajú príležitosť zapochybovať o vašej úprimnosti a opravdivosti.1PS 34.3

Videla som, že mladí ľudia javia vieru v Božiu spásnu moc, ale málo sa z nej tešia. Chýba im istota viery a spasenia. Koľko len prázdnych a bezvýznamných slov nahovoria! Vedie sa o nich neomylne žalostný záznam a ľudia budú súdení podľa svojich skutkov. Mladí priatelia, vaše skutky a vaše prázdne slová sú zaznamenané v nebeských knihách. Vaše hovory sa netýkali večných záujmov, ale všeličoho iného: boli to len obvyklé svetské reči, do ktorých by sa kresťan nemal zapájať. To všetko je zaznamenané v nebeských knihách.1PS 34.4