Rodičovská zodpovednosť^{*Testimonies For The Church, zv. 1, s. 118-120.}

Videla som, že na rodičoch spočíva veľká zodpovednosť. Nesmú sa dať viesť svojimi deťmi, ale sami ich musia usmerňovať. Bola som upozornená na Abraháma. Bol to bohabojný muž. Zbožne spravoval svoju rodinu a Boh na to pamätal.1PS 17.1

Potom mi bol ukázaný prípad Éliho, ktorý nekarhal svoje deti, a preto podľahli nerestiam, hanebnosti a do neprávostí zviedli aj Izrael. Keď Boh zjavil Samuelovi ich hriechy a súčasne aj strašné zlorečenstvo, ktoré ich pre Éliho nedbalosť stihne, upozornil ho aj na to, že viny z nich nezmyjú ani obete, ani obetná služba. Keď Samuel oznámil Élimu Božie rozhodnutie, Éli pokorne povedal: „On je Hospodin, nech urobí, čo uzná za dobré.“ 1. Samuelova 3,18. Boží trest prišiel náhle. Bezbožní kňazi boli zavraždení a spolu s nimi zahynulo tridsaťtisíc Izraelcov. Božiu truhlu zmluvy vzali nepriatelia. Keď Éli počul, že nepriateľ odniesol Božiu truhlu, padol na zem a zomrel. Všetko toto nešťastie bolo následkom Éliho ľahostajnej výchovy vlastných synov. Videla som, že ak Boh takto trestal nedbalosť v minulosti, rovnako prísne ju potrestá aj v týchto posledných dňoch.1PS 17.2

Rodičia musia usmerňovať svoje deti, naučiť ich ovládať sa a krotiť ich vášne, inak v deň Božieho hnevu určite zahynú. Rodičia, ktorí zanedbali výchovu svojich detí, nebudú bez viny. Najmä Boží služobníci by mali rozvážne viesť svoje rodiny. Videla som, že nie sú dosť spôsobilí správne posúdiť záležitosti cirkvi a rozhodovať o nich, kým nevedia náležito spravovať vlastný domov. Predovšetkým musia mať poriadok doma; len potom ich úsudok a vplyv zavážia aj v cirkvi.1PS 17.3

Videla som, že príčina, prečo dnes videní ubúda, čo predtým nebolo, spočíva v tom, že cirkev ich nedoceňuje. Z cirkvi sa takmer vytratila zbožnosť aj živá viera a varovné posolstvá majú na ňu len nepatrný vplyv. Aj mnohí z tých, čo v cirkvi prejavovali vieru vo Svedectvá, príliš o ne nedbali.1PS 17.4

Poniektorí sa pri rozhovore s neveriacimi nesprávali rozvážne, keď svoju vieru obhajovali odkazom na niektoré z videní, namiesto toho, aby uviedli dôkazy z Písma. Videla som, že tento spôsob nie je správny a v neveriacich budí predsudky voči pravde. Videnia nemôžu mať nijakú závažnosť u tých, čo nevedia, o čo vlastne ide, a nechápu ducha týchto svedeckých posolstiev. V podobných prípadoch by sme sa nemali na ne odvolávať.1PS 17.5