Správna výchova^{*Testimonies For The Church, zv. 3, s. 131-135.}

Najkrajšia činnosť, akú ľudia smú konať, je vzdelávanie mladých ľudí. Pracovným metódam výchovy mládeže by sme mali venovať najväčšiu starostlivosť, ak v nej chceme rozvíjať veľké a šľachetné duševné schopnosti. Ak sa rodičia a učitelia nenaučili ovládať sami seba, ak nie sú trpezliví, vytrvalí, nežní a láskaví, celkom iste sa nehodia na výchovu detí. Len málo je tých, čo si uvedomujú najzákladnejšie duševné potreby a spôsob, ako usmerňovať rozvoj charakteru, myšlienkový vzrast a city mladých.1PS 222.1

Výchova detí má svoj čas a výchova mládeže tiež. Dôležité je, aby bola celá výchova skĺbená čo najlepšie. Deti možno vychovať pre službu hriechu alebo pre službu spravodlivosti. Včasná výchova formuje povahy mladých pre svetský i náboženský život. Šalamún hovorí: „Vychovávaj chlapca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli z nej.“ Príslovia 22,6. Toto je jasné. Šalamún radí vychovávať, usmerňovať a rozvíjať. Ak to chcú rodičia a učitelia docieliť, musia sa s porozumením zamýšľať nad možnou cestou dieťaťa. To vyžaduje viac než len knižné znalosti. Ide predsa o výchovu k dobru, poctivosti, spravodlivosti a svätosti. Ide o striedmosť, zbožnosť, bratskú lásku, lásku k Bohu a ľuďom. Ak nám ide o tento cieľ, potom musíme venovať pozornosť telesnej, rozumovej, mravnej a náboženskej výchove.1PS 222.2

Výchova detí v škole sa nemá podobať výcviku zvierat, pretože deti majú rozumovú vôľu, ktorá má ovládať všetky ich sily. Nemé zvieratá treba cvičiť, pretože nemajú rozum. Ľudskú myseľ treba vychovávať k disciplíne. Treba ju vzdelávať, aby usmerňovala celú bytosť, kým zvieratá krotiteľ ovláda a podrobuje si ich. On je mysľou, rozumom i vôľou svojho zvieraťa. Aj deti sa dajú vychovávať, akoby nemali žiadnu vôľu. Ich osobnosť sa môže dostať pod dohľad nejakého dozorcu, no vtedy každý zámer a prejav vôle láme vôľu učiteľa.1PS 222.3

Takto vychovávaným deťom bude vždy chýbať mravná zdatnosť a osobná zodpovednosť. Nik ich nenaučil konať uvážlivo a zásadne, ich vôľu usmerňoval niekto iný a neprebúdzal v nich rozumové schopnosti, aby sa cvikom rozvinuli a zmohutneli. Neboli usmerňovaní v sebazapieraní podľa vnútorných možností a schopností, aby v prípade potreby prejavili primeranú rozumovú zdatnosť. Učitelia by sa tu nemali vzdávať, mali by výchove slabších žiakov venovať potrebnú starostlivosť, aby boli v činnosti všetky ich schopnosti a nadobúdali stále väčší a väčší rozsah, aby sa myseľ náležite rozvíjala.1PS 222.4