Správne svätenie soboty^{*Testimonies For The Church, zv. 1, s. 531-533}

25. decembra 1865 mi bolo ukázané, že v našom zachovávaní soboty je priveľa ľahostajnosti. Chýba nám schopnosť vybaviť si každodenné povinnosti za šesť pracovných dní, ktoré Boh určil pre človeka, a nie sme dostatočne pozorní, aby sme predišli strate čo i jedinej hodiny posvätného času, ktorý si Pán vyhradil pre seba. Nijaká, ani tá najdôležitejšia práca nemôže ospravedlniť prestupovanie štvrtého Božieho prikázania.1PS 123.1

Sú, pravda, prípady, pre ktoré Kristus dovolil určitú činnosť aj v sobotu, ako napríklad zachrániť život človeka alebo zvieraťa. Ak však prestupujeme čo aj písmeno štvrtého prikázania pre vlastný prospech a finančný záujem, sme priestupníkmi soboty, prehrešujeme sa proti všetkým príkazom, pretože ak neuznávame jedno prikázanie, prestupujeme všetky.1PS 123.2

Ak v snahe zachrániť majetok prestupujeme výslovný Boží príkaz, kde sa to skončí? Kde si potom postavíme medze? Keď určitý priestupok pokladáme za nepatrný hriech, citlivosť sa otupuje a svedomie zatvrdzuje. Ak v pracovnom zhone pokračujeme aj v posvätnom čase a pritom sa nazdávame, že sobotu svätíme, potom sme vlastne, podľa Kristových slov, priestupníkmi každého z Božích príkazov. V tomto ohľade sa svätitelia soboty dopúšťajú chyby; Boh je však veľmi pozorný. Každý, kto si myslí, že trochu času môže ušetriť alebo niečo získať na úkor Božieho času, skôr či neskôr na to doplatí. Nezíska Božie požehnanie, ako by chcel, pretože zneuctieva Božie meno a zľahčuje jeho prikázania. Spočinie na ňom Božia kliatba a jeho strata môže byť desať či dvadsaťkrát väčšia než zisk. „Či smie človek podvádzať Boha, keď vy podvádzate mňa? ...vy, celý národ!“ Malachiáš 3,8.9.1PS 123.3

Boh dal človekovi šesť dní na prácu, pre seba si oddelil jeden deň, kedy ho máme obzvlášť ctiť. Máme ho oslavovať a jeho vôľu poslušne plniť. Človek však okráda Boha tým, že ho okráda o chvíle, ktoré si Stvoriteľ vyhradil pre seba. Boh určil siedmy deň ako odpočinok pre človeka, pre jeho blaho i pre svoju slávu. Videl, že človek potrebuje jeden deň odpočinku od námah a starostí, ak sa jeho zdravie a život nemá poškodiť pre nedostatok času na oddych od únavy a úzkosti šiestich dní.1PS 123.4

Sobota bola ustanovená pre blaho človeka a vedomé porušovanie tohto svätého príkazu, zakazujúceho prácu v siedmy deň, pokladá Boh za zločin, ktorý za čias Mojžiša bol taký závažný, že priestupník zaň platil životom. To však nie je celý trest, ak Boh priestupníka svojho zákona nevezme do neba. Hriešnik bude musieť vytrpieť ešte druhú smrť, čo je plný a konečný trest za prestúpenie Božieho zákona.1PS 124.1